smútok

Deň oblečený do čierneho kabáta pripomína tichom noc.

Len daždové kvapky dopadajú na zem ako velké slzy,

ako keby niekto tam hore mal rozvnaké pocoty ako ja.

Smutné prebúdzanie do sychravého rána,

ťažko cez oči plné sĺz ostrím do dialky novembrovej hmly.

Čakám čo prinesie nový deň.

Smútok ma zmáha a brániť sa mi je tažké,

kde je to slnko, to štastie, čo ma na v srdci hrialo.

Už je navždy preč.

Ticho a noc prekrila tmavou plachtou kraj,

chcem isť spať no sám sa bojím ľahnúť.

Nezaspím, chýbaš mi tu ty.