Centrom večerného života v Riu je štvrť "Lapa". Najviac barov, klubov, pivárni, pizzérii, alebo diskoték. Najviac povolených aj zakázaných látok.
Je priamo v centre mesta, relatívne bezpečná, blízko ďalších štvrtí ako je napríklad Santa Teresa, ideálne miesto na večerné výjazdy, oveľa autentickejšie, ako turistické bary v štvrtiach Copacabana, či Ipanema.
Hneď vedľa Arcos de Lapa žije miestny umelec, prezývaný Selarón.(na fotografii práve preberá dodávku cementu).
Od roku 1990 recyklovanými obkladačkami obkladá dlhé schody, spájajúce ulice Joaquim Silva a Ladeira de Santa Teresa. Robí to z vlastnej iniciatívy, a za posledné takmer dve desaťročia zmenil 215 schodov o celkovej dĺžke 125 metrov na nepoznanie. Dnes sa tam fotia turisti, natáčajú svoje videoklipy Snoop Dogg, alebo Bono Vox a U2, alebo reklamy firiem ako AMEX, Coca-cola, Pepsi, Kellogs..
Keď začal, okolo schodov bola len kopa odpadkov a potkanov. Nemal tri mesiace zaplatený nájom, ale cement kupoval aj tak.
Začal s farbami brazílskej vlajky - žltá, modrá, zelená. Neskôr začal obkladačky maľovať aj sám a po čase k tomu pridal aj tie, ktoré mu začali nosiť turisti z celého sveta. Dnes je to jedno milé obdivuhodné dielo.
V bare oproti schodom kde trávi väčšinu dňa, mi Selarón smutne povedal, že zo Slovenska ešte žiadnú obkladačku nemá. Mal nejakú z Maďarska, vraj z mesta kde sa robia klobásy. Na moju odpoveď, že v Maďarsku sa klobásy robia snáď všade sa postavil, vyšiel z baru, kľakol si k schodom, a spokojne mi prišiel povedať, že ide o Debrecin..
V prípade, že Selarón nebude práve obkladať, určite bude piť pivo v bare oproti schodom. Keď nebude ani tam, svojími autoportrétmi skrášľuje holé múry po celej štvrti.
Keď mu tu obkladačku odovzdáte, s majstrom sa treba určite odfotiť, možno si dať aj pivko v bare oproti. Poznám ho, nebude namietať.
*
*
*
Toľko k Selarónovi a jeho schodom.
Keď si s ním dáte to pivko a vyhladnete, treba sa ísť niekde najesť. Môže byť aj Feijoada.
Po dobrom obede v kľude posedieť.
V prípade že máte v nosnej prepážke starú dieru po piercingu, a ste humusák, špáratko si kľudne odložte na neskôr.
V Riu bude určite poblízku nejaká favela.
Nie je to veľmi bežné, aby si do nej chodili turisti, bez sprievodu domácich to radšej neskúšajte.
Ak sa tam dostanete, zistíte, že aj tam žijú ľudia, možno ešte milší ako vaši susedia doma. Mali len inú "štartovaciu čiaru".
Pozor, dlhší pobyt v podobných getách, resp. ich hlbšie spoznávanie končí tým, že samovoľne začínate inklinovať k ľavici. Vysvetlení bude viac, ale nie dnes.
Favela Rocinha je jedna z najväčších v Južnej Amerike. Podľa odhadov v nej žije okolo 200 tisíc ľudí.
Toto je len jedna z jej častí. Zapôsobila aj na takého tvrďasa, ako je David Basko, a to pritom ide o chlapíka, ktorý sa holí sekerou..
Jednou z výhod bývania vo favele je výhľad. Väčšina z nich stojí na kopcoch, kde je oficiálne zakázane stavať. Kvôli erózii. To, že je dnes v Rio de Janeiro okolo 500 faviel je tvrdá realita.
Z favely sa ešte prejdime po meste. Dajú tu vidieť naozaj príjemné veci.
A po náročnom dni už len ďalšie pivko a siesta. *-)
* (Fotografie David Basko a Jan K. Myšľanov).
