sea, sex and sun

Prišli sme neskoro. V bare už bolo plno. Na pult v úzkej chodbe, vedúcej k ženskému WC, pred nás čašníčka položila dve pivá. Zmizla smerom k výčapu, pena na mojom veľkom pive pomaly klesala, a ja som sa v duchu tešil, ako dobre, že som zasa na Slovensku. Po niekoľkých rokoch.. ááá.. Pohár som si priložil k ústam, a privrel som oči. Pena sa mi dotkla hornej pery v momente, keď zaznel hysterický ženský výkrik, sprevádzaný smiechom: - POZÓÓÓR! POZÓÓÓÓÓR... IDE CECKAŇÁÁÁÁÁ!!

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (24)

S pivom v ruke sme sa k nej obidvaja naraz synchronizovane otočili. Otočili sme sa k dvom veľkým ceckám, ktoré sa k nam cez úzku chodbu valili. Za nimi sa valil aj veľký zadok, čo ona sama komentovala štýlom:
-CECKAŇÁÁÁÁÁ!.. TÁÁÁÁ S TÝÝÝÝM VEĽKÝÝÝÝM ZADKÓÓÓM! – kričala a smiala sa na plné ústa.

Najprv sa zasmial Maťo, ja až po krátkej chvíli. Malá blonďavá ceckaňa sa o mňa oprela, rukou ma chytila vzadu na krku, a nahla sa blžšie ku mne. Veľké cecky v momente začali tlačiť na môj chrbát.
-ÁÁÁÁ! – ukázala na môj krk – CUCFLÉÉÉK!!
-Vzadu na krku? – otočil som k nej hlavu – Jedine, že mi nejaký urobíš ty..

Namiesto cucfleku mi vytrhla z ruky pivo, a hrubými zmaľovanými perami sa prisala na pohár.
*

*

Otvoril som oči.
Černošky boli preč. Nízka blondína vedľa mňa práve dopila pivo, a spakruky si utrela ústa. Sústredene sledovala blížiaceho sa študenta, ktorý chcel pomedzi nás prejsť na WC.
V momente, keď to najmenej čakal, do úzkeho priestoru pred neho okamžite vypla svoju hruď, a skríkla:
-POZÓÓÓÓR NA CECKAŇÚÚÚÚ!! POZÓÓÓÓR! VEĽKÉÉÉÉ CECKÝÝÝÝÝ!!

*
Človek sa po niekoľkých rokoch vráti na Slovensko, aby objavil, že najväčšia zábava je aj tak tu.
Podvedome to tuší, hlavne keď v zahraničí pravidelne číta o každodenných radostiach typického slováka, Grgu Pitiča. Po zmienke o použitých ženských nohavičkách, ktoré uňho v aute visia na spätnom zrkadle, a ku ktorým si privonia vždy, keď zastaví na semafore, návrat domov dostáva hneď iný rozmer.
*

Čašníčka nám pekne poďakovala. Naozaj úprimne. Tak, ako sa ďakuje posledným hosťom, keď konečne vypadnú z baru, a ona môže konečne zamknúť a ísť domov.
*

Pripadalo mi to zvláštne, ale v centre Bratislavy, na námestí SNP, sa svietilo iba v jednom okne.
Bolo to okno redakcie denníka SME, na vrchnom poschodí OD Dunaj.

- Tam sa pracuje aj v noci.. – pozrel som na Ceckaňu, a ukázal rukou hore na rozsvietené okno – To bude asi Robo Dyda.. on máva v SME aj nočné služby..

Ceckaňa sa otočila k oknu, a z celej sily začala kričať:
-ROBÓÓÓÓÓ!!.. IDE CECKAŇÁÁÁÁÁÁÁ!!.. POZRÍÍÍÍÍ.. TÁÁÁÁ S TÝÝÝÝM VEĽKÝÝÝÝM ZADKÓÓÓÓM!! ROBÓÓÓÓ!! CECKAŇÁÁÁÁÁÁ JE TÚÚÚÚÚ!!

Stŕpol som.
Jej vresk sa niesol po ľudoprázdnom námestí nášho najväčšieho mesta, a ja som si nevedel predstaviť, čo poviem v prípade, že sa redaktor SME náhodou vykloní z okna.
-Sklapni do boha!! – okríkol som ju – Čo tu vrieskaš, kurva, kde si?!

Prekvapene na mňa pozrela. -Tak si vyser oko, ty DEBIL!!! – na mieste sa zvrtla a vyštartovala preč.

Spolu s Robom Dydom, on z okna redakcie SME, ja z ulice, sme sledovali, ako si to nahnevaná Ceckaňa valí dole po námestí, a ako ju mierne zanáša do pravej strany.

Kývol som mu hlavou na pozdrav, a pohol som sa aj ja.

Ceckaňa aj tak nebola môj typ, mal som cestu opačným smerom, a ráno na 8:00 treba byť v robote.. Na Slovensku sa na rozdiel od iných krajín maká.