*
Dlažobné kocky a molotov koktail budú slovenskí Modrí Khméri potrebovať až v januári. Vtedy výjdu na ulicu riešiť to, čo sa im nedarí riešiť v parlamente.
(termín pravica a ľavica môžeme vynechať, v našich podmienkach pomenovanie Modrí a Červení Khméri sedí viac).
*
Paralelepípedo som našiel dnes, keď som si čítal zo zahraničnej tlače .
Predchádzam tým problému, ktorý mám so zahraničnými správami na SME už dlhšiu dobu.
Väčšinou sú prebraté zo SITA či TASR, ale stavím sa o malú kubánsku vlajku, ktorú mám na stene, že ich tam prekladá nejaký Modrý Khmér. Nie je snáď možné, aby všetko čo sa v Južnej Amerike mihne bolo zlé, proti občanom, nedemokratické, v každom druhom článku boli „diktátori“ a aby tieto preklady boli vždy zle preloženým „výcucom“ z originálu. Raz sa to môže stať, ale stále??Výsledok je ten, že priemerný slovenský čitateľ, ktorý nehovorí španielsky ani portugalsky, a o Chavezovi si nemôže prečítať v online denníku z Caracasu, prípadne zo Sao Paula, či Buenos Aires, si svoj názor vytvorí na základe zle/tendenčne preložených a zostrihaných správ v SME. Po čase má len pri prečítaní mena "Hugo Chavez" podvedomý tik, ani sám nevie prečo.
Smutné na tom je, že jednostranné a neobjektívne komentáre v SME, na politike Venezuely naozaj NIČ nezmenia. Jediný, kto si to odnesie, je slovenský čitateľ, ktorý je podvedený.
Nespravodlivý svet
Oscar Niemeyer , najslávnejší brazílsky komunista, a zároveň jeden z najslávnejších svetových architektov, sa predvčerom dožil 100 rokov. Jeden z najúžasnejších ľudí, akých som mal možnosť počuť, hovorí o o čo mu v živote išlo, vo svojej knihe spomienok.
„… čo by som vám chcel povedať o mojej architektúre. Vytvoril som ju s odvahou a idealizmom, vedomý si faktu, že to, čo je dôležité, je život, priatelia, a snaha o prerobenie tohto nespravodlivého sveta, na lepší.“
Kto pozná jeho dielo, život, a počul ho niekedy rozprávať naživo vie, že na rozdiel od Červených a Modrých Khmérov tento svet naozaj lepším spravil.
*
To, že je svet nespravodlivý, by si mohla myslieť čerstvo-zvolená prezidentka Argentíny, Cristina Fernández de Kirchner. Podarilo sa jej to, o čo sa Hillary Clinton ešte len pokúša. Stala sa prezidentkou, a mandát jej odovzdal manžel - Néstor Kirchner. Podporu jej ešte počas kampane vyjadril aj Hugo Chavez. Pred pár dňami podpísali v Buenos Aires prezidenti Bolívie, Ekvádoru, Paraguaju, Brazílie, Argentíny a Venezuely vznik projektu Banco del Sur – Banka Juhu (tiež s nimi spolupracuje Uruguaj). Vzniklo to v priateľskej atmosfere, a s jasnými cieľmi. Spojeným Štátom, ktoré mali donedávna Južnú Ameriku za „zadný dvor“ na ktorom si robili čo chceli, sa takéto aliancie nepozdávajú. Strata hospodárskeho a politického vplyvu je nepríjemná skutočnosť, takisto ako aj prílišny vplyv Chaveza na kontinente. Ten by so svojím „socializmom 21. storočia“ mohol byť pre ostatné krajiny nákazlivým, a to treba obmedziť. Za každú cenu.
V prípade novozvolenej argentínskej prezidentky vyšli američania do útoku s „prípadom kufríka“. Ide o podozrenie, že venezuelský podnikateľ, blízky Chavezovi, mal pred voľbami doniesť 800 000 dolárov na podporu jej prezidentskej kampane.
CIA a FBI chcú kufor s peniazmi zhodiť na Chaveza, ten im odkazuje, aby prestali destabilizovať jeho krajinu, ako aj ostatných. Pritlačiť k múru veľkým bratom z USA sa nedá ani nová prezidentka, ktorá im odkázala niečo podobné. Čakáme čo o tom napíše SME.
V Bolívii opozícia dosiahla, že v štyroch nimi ovládaných provinciách plánuju vyhlásiť autonómiu. Začína sa hovoriť o občianskej vojne, došlo aj k nepríjemným incidentom. Presvedčivé volebné víťazstvo Eva Moralesa v demokratických voľbách je pre bolívijskú oligarchiu len ťažko stráviteľné, a tak nastupuje puč. Ako som písal už skôr, ľavica manifestuje, pravica organizuje puče. V prípade juhoamerických vlád je takmer pravidlom, že v tom ide aj CIA, či už priamo, alebo z pozadia. Zvlášť v prípade Moralesa musia byť riadne vytočení.
(Morales bol ako prezidentský kandidát v rebríčkoch popularity až na 4. mieste, ale potom, ako sa americký ambasador v Bolívii verejne vyjadril, že „USA si nepraje, aby Morales získal prezidentský post“ vyskočila jeho popularita prudko hore, a nakoniec voľby vyhral).
Socializácia, ktorá práve v Južnej Amerike prebieha, znamená aj dobré vzťahy medzi krajinami.
K momentálnej destabilizácii Bolívie Hugo Chavez odkázal Spojeným Štátom: „Ak sa tomuto chlapovi (Evovi Moralesovi) niečo stane, a vláda USA ho zvrhne, Venezuela sa nato nebude pozerať so založenými rukami“... „Nenúťte nás k tomu, aby sme v Bolívii urobili násilnú revolúciu“.
Podobné reči o kufroch plných dolárov z Venezuely, a tiež o dolároch z Kuby, údajne určených na prezidentskú kampaň v Brazílii pre Lulu da Silva, sa v pravicovej tlači opakovali aj v Brazílii. Bez úspechu. Diskreditačné kampane sú permanentné, média sú v rukách proamericky orientovanej pravice, ale spomínanú socializáciu môžu len spomaliť, nie zastaviť.
*
Keby som patril k našim Modrým Khmérom, vybral by som sa na študíjny pobyt do Južnej Ameriky. História puču je tam dobre rozpracovaná aj odskúšaná.
„Pučisti všetkých krajín, spojte sa!“
*
Súvisiaci článok - Rozhovor s Evom Moralesom
