Sadomaso, fetiš a Tony. (15.časť)

Henry sa pretláčal davom ľudí. Avizovaný „priamy prenos“ mal veľký úspech. Ulica Boquería, v gotickej štvrti, hneď vedľa zastávky metra Liceo, bola neprechodná. Pred tetovacím a piercingovým štúdiom MAGICIAN, presne pred tom, v ktorom pracoval aj David Basko, sa tlačilo asi 150 ľudí, rôznych vekových kategórií. S otvorenými ústami pozerali na obrovskú obrazovku televízora vo výklade štúdia. To, čo tak zaujato sledovali, ich síce fascinovalo, ale ani zďaleka na to neboli zvyknutí. Vidieť, na obrazovke s uhlopriečkou 120 centimentrov, ako sa robí piercing penisu, to sa človeku nepritrafí každý deň. Henry sa pomaly predral dopredu.

Písmo: A- | A+
Obrázok blogu

Ruky v bielych latexových rukaviciach špeciálnou chirurgickou fixou označili na spodnej strane penisu miesto vpichu. Do záberu kamery, postavenej na stojane, sa vošli len genitálie budúceho nositeľa piercingu a ruky piercera.
Ihla značky Becton-Dickinson, o priemere 1,7 mm, hladko prešla svalom, a skusené ruky jej pomocou pretiahli dovnútra piercingový šperk.
Asi 200 ľudí, tlačiacich sa na úzkej ulici, pred obrovskou obrazovkou vo výklade štúdia Magician, sa pozeralo, ako sa nablýskaný piercing z chirurgickej ocele 316L, v odborných kruhoch nazývaný „IMP“, hompáľa na penise šťastného majiteľa.
-Tak…teraz si už len kúp vložky..a všetko bude v pohode – Henry sa otočil dozadu, pozorujúc dav ľudí za ním. O piercingu si myslel svoje, ale toto „verejne prepichovanie“ tajne obdivoval - …natočiť vaše tváre..ako sa na toho ftáka s úžasom pozeráte…kurva,..to je dobrá reklama pre štúdio…to som mal natočiť, sakra…
-No čóó?...si si prišiel dať prepichnúť? – objal ho okolo pliec David Basko, ktorý náhle vyšiel z dverí štúdia.
V bielej doktorskej uniforme, s krátkymi rukávmi, spod ktorých vyvytŕčali farebné japonské gejše, vytetované od lakťa smerom hore, končiac dolu na chrbte.
-Hmm..ani za prachy…riadna mäsiareň, kurrva!
-Hééj, mäsiareň – David Basko sa naklonil k henryho uchu – lebo to robil n-a-j-v-ä-č-š-í mäsiar medzi piercermi…chápeš?
-Majiteľ štúdia?
-Sprááávne – Basko sa zasmial – nenechá si újsť ANI JEDNU príležitosť, prepichnúť nejaký penis…skrátka…má to rád, chápeš?
-A…čo na to jeho žena?.. si mi spomínal, že má nejakú mladú…
-Ona má 25, on 53..dali sa dokopy potom, čo jej spravil piercing klitorisu..
-No a?
-No a nič, boha!..ale je s ním kvoli prachom..a prednedávnom JU PRETIAHOL TUTO MÔJ KOLEGA – ANSKAR! – povedal nahlas Basko, a svojím, už „klasickým štýlom objímania okolo pliec“, objal okolo pliec zvláštneho týpka, ktorý vyšiel zo štúdia, a postavil sa k nemu.
Oblečený v bielom, takisto ako David Basko. Po celej dĺžke rúk mal potetované polynézske motívy, na vyholenej hlave nízkeho, ale výrazného oranžového kohúta, pod spodnou perou dvojcentimetrový špic, a nad ním, pokojný výraz v tvári.Henry mu podal ruku.
-Aby si bol v obraze – David Basko pokračoval – on pretiahol aj majiteľa štúdia..lepšie povedané…tu u nás je taká..
-Priateľská atmosféra ! – skočil mu do reči Anskar – chápeš?
Henry chápal.
Z dverí vyšiel starší pán. Dlhšie riedke vlasy mal vyčesané dozadu, a na ich konci mal „pripevnený“ dred. Hrubý červený dred, s priemerom 1,5 centimetra a dĺžkou asi 15 centimetrov, sa zázrakom držal na troch mastných vlasoch.
-Červený párok!..úžasnééé – pomyslel si Henry – to bude asi…
-Dovoľ aby som ti predstavil – Basko „klasickým štýlom objímania...“ objal staršieho pána okolo pliec, a otočil ho k Henrymu – toto je LUISITO! Majiteľ a zakladateľ najväčšieho piercingového štúdia v Španielsku!
-A tiež v Európe! – Luisito sa na Henryho sladko usmial a otočil sa k Baskovi.
-No..kde je tá angličanka? … je čas! – obzrel sa okolo. Stála za ním masa ľudí, čakajúc na hlavnú časť “verejneho piercingu“ štúdia Magician.
David sa otočil dozadu, a spolu s ním sme sa otočili aj my.
Stála tam.
Cathy, lektorka angličtiny a príležitostný víkendový babysiter top manažérov z Londýna. Spokojne sa usmiala, a vykročila smerom k nim.
Lacné penzióny v centre Madridu mali svoje čaro.
Čaro toho, v ktorom som sa ubytoval ja, stálo 18 euro. Malo spoločnú sprchu na konci dlhej chodby, a v nej 25 rôznych zbytkov šampónov po hosťoch.
-Nech žije recyklácia! – vytlačil som si do dlane poriadnu dávku modrej tekutiny, ktorá zaručene odstráni všetky moje lupiny. V budúcnosti, keď v rámci konkurenčného boja o zákazníka bude šampón EŠTE VIAC účinnejší, odstráni všetky lupiny, ale bude taký silný, že odstráni aj mňa.
Pustil som teplú vodu na maximum, a zavrel som oči.
Videl som všetkých osem luxusných reštaurácií, ktoré som dnes prešiel.
Vybaviť slušnú a štýlovú reštauráciu, s kapacitou 140 ľudí, vhodnú na recepcie a bankety na úrovni premiérov, veľvyslancov, poslancov a europoslancov, naozaj nebolo ľahké.
Ani v meste ako je Madrid. O to viac, keď jedna z požiadaviek bola, aby reštaurácia na mesiac prijala do kuchyne dvoch slovenských šefkuchárov. Okrem nich ešte štyri slovenské študentky-servírky, hovoriace plynulou španielčinou, s jemným východoeurópskym prízvukom, časťou španielskej populácie poovažovaným za „sexi“.
Červenolíce dievčatá podajú hosťovi zabíjačkový tanier, s obrovskou jaternicou navrchu. Bez prípravy naňho vychŕlia detailný opis pravej slovenskej domácej zabíjačky, vyžívajúc sa v opise najmenších detailov. Hosť sa ani nenazdá, a už pred neho postavia 12° Zlatý bažant, skromne mu pripomenú nadštandardnú kvalitu slovenského sladu, spracovanú podľa noriem ISO 9002, s úsmevom poprajú dobrúúú chuť, a pripomenú, že Slovensko je kandidátnou krajinou na vstup do EU. K účtu mu priložia zadarmo farebnú pohľadnicu, na ktorej bude vysmiatý minister zahraničných vecí SR, s mierne opuchnutými očami.
Ak budú dievčatá naozaj DOBRE informovať, tak za ten mesiac, ktorý bude FESTIVAL SLOVENSKEJ KULTÚRY A GASTRONÓMIE v Madride trvať, možno naozaj presvedčia aj 500 ľudí o tom, že Slovensko naozaj JE tá vhodná kandidátska krajina.
-Podľa toho, čo hovoril Koljajczyk – spomínal som si, hádzajúc šestnásty prázdny šampón do koša v rohu spoločnej kúpeľne – naše ministerstvo zahraničných vecí na festival vyčlenilo 6 miliónov korún…a my presvedčíme 500 španielov,…ktorí nakoniec aj tak budú „za vstup Juhoslávie, či Slovinska, či čo to bolo…tam kde robia ti krvavé zabíjačky“ do EU.
V sedemnástom sprchovom gele som našiel nejaký obsah, a s radosťou som si ho celý vytlačil na hlavu.
Spomínal som ďalej na dnešný deň.
Po návšteve tretej reštaurácie mi došlo, v čom je základ úspešného jednania s majiteľmi luxusných reštaurácií v Madridu.
„ZAKLAD“ pochádzal z Brezna. Pred pár rokmi si vzal za muža francúzskeho futbalového reprezentanta menom Carambeau, a mal dlhé nohy. Moje kecy o tom, že jej nohy budú chodiť po ich reštaurácii, a budú sa fotiť vedľa krivých nôh majiteľa, zapôsobili okamžite. Oveľa viac, ako sľúbené nohy premiéra, či starostu Madridu.
Opásal som si uterák okolo pása, a vyšiel som na chodbu.
Dve 16-ročné švédky sedeli v starých kreslách na improvizovanej rececii, a slopali vodku priamo z fľaše.
Pozerali na mňa, predstavujúc si, ako po nich v duchu slintám.
Ja som pozeral na nich, a predstavoval som si, ako po nich v tomto najlacnejšom hostali v Madride zostanú dva poloprázdne šampóny.
Cathy, lektorka angličtiny a príležitostný víkendový babysiter top manažérov z Londýna. Spokojne sa usmiala, a vykročila smerom k nim.
-Ahoj Henry! .. no to je prekvapenie! – pobozkala ho na obidve líca – aj ty si sa prišiel pozrieť?
-Pozrieť? ..na čo?
-Na to, ako ma David okrášli!
-Okrášli…a.. kde?
-Nóó… – Cathy koketne pohladila Henryho po líci – čo myslíš?
-?
-Pozeraj! ..pošlem ti pusu cez obrazovku.. – Cathy zmizla v dverách štúdia.
-Aj ja ti pošlem! – zakričal Basko a vošiel dnu za ňou.
400 očí rôznych farieb, rás, a rôzneho zošikmenia, uprene sledovalo sústredenú tvár Davida Baska, mihajúc sa medzi nahými anglickými kolenami. Po niekoľkých minútach šperk z titanu Ti6Al4V, zliatiny titanu, hliníka a vanadia, v odborných kruhoch nazývaný „NAVEL“, spokojne visel 10 milimetrov nad anglickým klitorisom, jemne sa ho dotýkajúc spodnou guličkou o priemere 6 milimetrov.
Henry, spolu s ďalšími prítomnými pozeral, ako zoom videokamery zväčšuje piercing na maximum.
Spred výkladu s obrazovkou ho hystericky odstrčil policajt, ktorý spolu s ďalšími kolegami vchádzal do dverí štúdia Magician.
Pošta na ulici Bogaardenstraat č.19, v centre Bruselu zatvárala o 17:00.
Ruth sa vrútila dnu, pár minút pred záverečnou. Rýchlo pristúpila k prvej prepážke, a „svojou“ francúžštinou vysvetlila čo chce.
Poštový úradník s kľudom vybral obálku, a podal jej ju cez malý otvor v skle.
Ruth s kabelky vytiahla dva kľúče, a krátky list.
Otvorila ho a rýchlo ho prešla očami.
*
„Dobrý deň!
Moje meno je Ján. K. Myšľanov, a mal som v prenájme váš byt na ulici Grau I Torras, č. 21, v štvrti Barceloneta.
Bohužiaľ, neodkladné a vážne záležitosti ma donútili urgentne opustiť Španielsko, a preto Vám touto cestou posielam kľúče od bytu, ktorý je už prázdny, a pripravený na prenájom pre ďalšieho nájomníka.
Nájomné za posledný mesiac som neuhradil, navrhujem, aby ste si ponechali zálohu, ktorú som Vám zaplatil na začiatku kontraktu, a je presne vo výške jednomesačného nájomného.
S pozdravom, Ján K. Myšľanov, Váš bývalý nájomník“
*
-Zvláštne…veľmi tomu nerozumiem, ale ..keď som mu to sľúbila..tak to pošlem – Ruth hodila list s dvoma kľúčmi do obálky, zalepila ju a podala trpezlivému pánovi za prepážkou.
-Kam to bude mademoiselle? ..nie je tu adresa
-Barcelona, doporučene…tu je adresa.. Realitná kancelária Fincas Barna, ulica Consell de cent 355, Barcelona, smerovka.. 08007.
Úradník hodil list na váhu, do jeho rohu nalepil najprv malú a potom väčšiu známku a prstom ukázal na sumu.
Ruth zaplatila, a vyšla na ulicu. Do hudobnej akadémie to mala nejakých 15 minút peši. Konkurz na miesto učiteľky klavíra, ktorého sa prišla zúčastniť, začínal o hodinu a pol. Kráčala centrom Bruselu, rozmýšľajúc nad mojou ponukou na učinkovanie v jednom „krátkom, ale fantastickom filme“.
Mal som dva zmeškané hovory. Obidva od Henryho.
Vytočil som, a čakal.
-No konečne! ..kurva! čo tam robíš?!
-Kľúúd!..čo sa deje?
-Volal mi Starý zmrd, z hotela, ..keď nedonesieš potvrdenie od lekára, že si naozaj na maródke, tak že sa do roboty ani nemusíš vracať…bol nejaký nasratý..čo si mu povedal?
-Ja?..nóó…včera som mu volal..že mám črevnú chrípku, že to zvyknem mávať..a že keď ma to chyti, tak to trvá zo tri dni.. počas ktorých neprídem do roboty.
-Hmm, .asi si ho nepresvedčil…
-Ser na to. Nech ma vyhodí, aj tak tam robím skoro zadarmo…starý zmrd.. POČÚVAJ! Mam fasa nápad na krátky film.
-Aký?
-Už som aj obsadil Ruth do hlavnej úlohy..
-No, ten nápad..neviem sa dočkať..
-Dobre, počúvaj …Volá sa „Potomok“....Po niekľkých rokoch sa v bare na letisku náhodou stretnú On a Ona. Bývalý pár, ktorý sa pred rokmi rozišiel. Dajú sa do rečí..čo kto robí, kde, a tak. Potom prejdu na tému „rodina“. Začnú vyťahovať fotky z peňaženky…On vytiahne fotku malého štvorročného chlapca, ktorý sa ÚPLNE podobá na ňu…Ona sa po chvíli dozvie, že On je stále slobodný, ale slobodný otec… a pomaly začína chápať, že toho chlapca má od nej, ale nechcel jej to povedať, keď sa rozišli…
V telefóne na druhej strane bolo ticho.
-No čo? ..pochopil si ?
-Hej..natočíme to, a dáme to na výstavu-inštaláciu. Bude to mať úspech.
-To teda bude..a s Ruth v hlavnej úlohe…som tvorca na úrovni! – spokojne som pohladil svoje ego, a čakal, či ho pohladí aj Henry.
-No dobre, ..a čo poviem v hoteli?
-Vieš čo? Ja sa na hotel môžem zvysoka..
-?
-Henry, tie prachy čo zarobím na FESTIVALE KULTÚRY A GASTRONÓMIE budú také, že z toho budem žiť ešte rok bez roboty, chápeš?
Henry neveril, ale chápal.
Ja som veril, a čakal. Na to, ako zajtra zo Slovenska priletia hlavní organizátori FESTIVALU.
Ondrej Skwasna, predseda Proeurópskeho klubu, a majiteľ reštaurácie Zlatý Kohút na námestí v Banskej Bystrici, a Hana Zurvalová, majiteľka produkčnej spoločnosti Marniak, z Národnej ulice, v tom istom krásnom meste.
Priletia naplniť moje očakávania, a rozplynúť moje obavy.
Bol príjemný júnový večer.
V kreslách na chodbe môjho lacného hostalu spali dve totálne ožraté mladé švédky.
Každá z nich, vypila pol litra neznačkovej vodky. Bez zapíjania.
Anglická lektorka Cathy, ukazovala svojej kolegini na WC v jazykovej škole Intenational House, na ulici Trafalgar kde pracovala, svoj nový piercing na genitáliach.
Dj Yasuharu Konishi a spevácka diva Maki Nomiya, známi pod názvom Pizzicato five, v Paríži dokončovali svoj najnovší album In the mix.
Sergej Sarkesian, bývalý podnikateľ z Jerevanu, dnes strážnik v stánku na Costa Brave, dokončoval šašliki. Dráždiac nozdry okolobývajúcich susedov, v polorozpadnutom dome na ulici Jovara v Calelli, sa pomaly chystal na nočnú službu.
Rafa, môj, teraz už bývalý kolega z hotela, a aktívny člen štvrtej internacionály, pripravoval stretnutie členov španielskeho ústredného výboru s členmi strany Trockistov vo Francúzskom meste Perpignan.
Luisito, majiteľ najväčšieho tetovacieho a piercingového štúdia v Španielsku, pri luxusnej večeri v reštaurácii Cal Pinxo v prístave, s úsmevom opisoval svojej, o 28 rokov mladšej manželke, ako ho dnes prepadla polícia a zrušila jeho „verejný piercing“.
Pred reštauráciou Cerveceria Alemana, na námestí Santa Ana č. 6, len 200 metrov od môjho hostalu, som s radosťou sledoval nekonečný zoznam pív všetkých možných značiek, medzi ktorými svietila jedna.
Krušovice.
…Pramenitá voda a chmel ze žatecké oblasti, vyznačujíci se plností, nasládlou karamelovou příchutí, a jemnou chmelovou hořkostí….
Dostatočný dôvod, stráviť u nich aspoň celý večer.
dnes s video prílohou. David Basko & Anskar, len pre vás. Download, 1.4Mb ( quicktime)
(pokračovanie)
(predchádzajúce časti)
Sadomaso, fetiš a Tony.
Sadomaso, fetiš a Tony. (2.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (3.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (4.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (5.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (6.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (7.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (8.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (9.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (10.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (11.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (12.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (13.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (14.časť)

Jan K. Myšľanov

Jan K. Myšľanov

Bloger 
  • Počet článkov:  142
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená,  SFT s.r.o.,  videoblog,  2008,  2007,  2006,  2005,  s OKS na večné časy a nikdy in,  zúrivá fikcia

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
INESS

INESS

136 článkov
Roman Kebísek

Roman Kebísek

125 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

307 článkov
Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,268 článkov
reklama
SkryťZatvoriť reklamu