S plačom odišiel...

Viete ako sa asi cíti Róm, ktorý vôjde do krčmy, dá si pivo a keď zodvihne hlavu zistí, že všetci dookola sú skíni? Chcete si to vyskúšať? * Niektorí ľudia majú zvláštnu úchylku. Bez toho, aby vás to zaujímalo, vám budú rozprávať o svojích peniazoch. Zistil som, v čom je problém.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (89)

Počul som to opäť po dlhom dlhom čase.
Zvonenie na mobile starej pani vedľa mňa bola NEPREKONATEĽNÁ LAMBADA. *-))
Triumfálny spôsob, akým sa táto pieseň v roku 89 prehnala svetovými hitparádami bol šokom najmä pre domácich Brazílčanov.
Zatiaľ čo sa kurzy Lambady organizovali už aj v Turecku, či na Filipínach, a každý druhý zapaľovač vyrobený v Číne hral ich melódiu, doma ich nepoznal takmer nikto.
Situáciu v poslednej chvíli zachránila TV Globo, ktorá ich uviedla v prime time, v najsledovanejšej TV show "Fantastico". Moderátor oznámil niečo ako: "Celosvetový, a AJ DOMÁCI úspech! - skupina Kaoma a ich Lambada!"..
Kaoma zaspievala, zatancovala, a domáci už vedeli, že akú brazílsku skupinu to pozná celý svet, (aj keď doma takmer nikto), a spolu s nimi mohli pozorovať pokračujúce celosvetové hudobné šialenstvo.
Neskôr sa síce dovysvetlilo, že ako text, tak aj hudba sú pôvodom z Bolívie, a že ide o prerobenú pieseň indiánov z And, "Llorando se fue", ale to je len detail.

"Chorando se for, quem um dia só me faz chorar.." alebo "S plačom odišiel, ten ktorý rozplakal mňa ..".
Veruže smutný, a aj mierne pomstychtivý je text tejto milej pesničky.
Predstavil som si, ako si ju v budúcnosti spieva Dzurinda, sledujúc, ako z politického výslnia odchádza zničený Fico. Áno, aj naňho príde, o tom nikto nepochybuje. Najprv musí ale rozhnevať pospolitý ľud tak, ako to urobil jeho predchodca. Celkom logické. Dodnes neviem pochopiť, čo na tejto logike môže niektorých ľudí na slovensku udivovať.




*Niektorí ľudia majú zvláštnu úchylku. Nalogujú sa do diksuie k vášmu článku, a bez toho, aby vás to zaujímalo, vám budú rozprávať o svojích peniazoch, a o tom, ako nim prišli.
Okrem toho, že to vôbec nie je zaujimavé, začína to vždy tou istou otrepanou frázou typu: "Mňa peniaze nezaujimaju, ale... zarobil som si ich tvrdou pracou (nie popíjanim v krčme, ani fajčením trávy). Väčšinou to pridajú k svojmu komentáru, asi s cieľom zvýšiť jeho argumentačnú hodnotu.

Zistil som v čom je problém.
V momente, ako začnete písať o svojom politickom svetonázore, ste ako magnet. Prídu s vami diskutovať väčšinou len smutní a nahnevaní chlapi. Tí, ktorých problémom aj v piatok o deviatej večer podľa ich slov je to, že "musím ísť makať, aby mala ficovláda viac z mojich daní.."

Pretože svoj svetonázor mienim prezentovať aj naďalej, a zrejme mi o svojích peniazoch príde porozprávať ešte viac smutných chlapov, malým zhrnutím chcem predísť tomu, aby som nemusel odpovedať na každý jeden podobný komentár osobitne.

Žijeme si vo fungujúcej pseudodemokracii, každý si teda môže vybrať.
Niekto bude z vlastnej iniciatívy, pod blikajúcim svetlom neónovej lampy tvrdo pracovať, a do noci rozmýšľať, či sú jeho štatistické údaje spracované podľa správneho metodologického inštrumentária, alebo či index XY bude stúpať a ako sa k tomu postaviť. Odmenou mu je okrem iného napríklad aj veľká plazma TV, ktorú si môže dovoliť, a na ktorej bude sledovať tie strašné výčiny ficovlády, na ktoré musí zo svojích vysokých daní prispievať.
Iný sa bude vyvaľovať na pláži, a v tieni pod palmou sa bude trápiť nad tým, že tento mesiac už videl na brehu druhú mŕtvu korytnačku, ktorú asi zabila lodná skrutka. Televíziu doma nemá, nemá ani nazvyš peňazí, ale povie si, že čo už, človek nemusí žrať, stačí mu jesť, a nad daňami ktoré platí, ani veľmi nerozmýšľa.
Záver.
Možno sú to dva extrémy, a určite je tam viac medzistupňov, ale obidvaja si svoj osud a stav vybrali viac menej dobrovoľne.
Nerozumiem potom tomu, prečo má ten prvý takú silnú potrebu pri každej možnej príležitosti tomu druhému vyhadzovať na oči svoju tvrdú prácu, či neustále zdôrazňovať tie vyššie dane ktoré musí platiť, (dokonca vláde s ktorou bytostne nesúhlasí!). Možno mi to niekto vysvetlí. Musí to byť strašný pocit, žiť s niečim takým.
*

Neviem, čo si spieva pán Dzurinda, ani pán Fico, dokonca pochybujem že im do spevu je.
Pre toho prvého tu ešte donedávna bola šanca odísť do "politického dôchodku" aspoň s akým-takým imidžom "európskeho" štátnika. Už nie je. Potvrdil, že ten jeho imidž je rýdzo slovenský, imidž politika schopného obracať sa v transformácii, ale pochopiteľný len pre nás, určite nie pre ľudí v EU.
Ten druhý sa do politického dôchodku ešte nechystá, ale uňho ani veľkú snahu o imidž politika "európskeho" formátu ani necítiť. Možno si myslí, že má ešte čas.

Jorge Ben Jor má jednu milú pieseň. "O pais tropical" .
"Eu posso nao ser o grande lider..pois é.. mais la em casa todos os meus amigos e meus camaradinhas me respeitam... pois é.. - Nemusím byť žiadny líder.. to hej.. ale moji priatelia a kamaráti ma rešpektujú.. to hej.."
*


Predstavte si Róma. Vôjde do krčmy, objedná si pivo, sadne si k stolu, odpije si, a keď dvihne hlavu zistí, že naňho pozerá celá krčma, a že pri každom stole dookola sedia len samí skíni?
Chcete si to vyskúšať?
Stačí v článku na blogu SME napísať, že máte aj obľúbenejších ilustrátorov, ako je Shooty. *-))
Úprimne sa priznám, že také reakcie som nečakal. Shooty je úspešný kariakaturista, ktorý ma veľa obdivovateľov. Nechápem, čo ich ale rozčuľuje na tom, že nie všetci sú jeho fans. Asi dosť normálna vec, aspoň donedávna som si to myslel.

Rómska kultúra mi bola blízka vždy, ešte viac po dlhšej dobe v zahraničí.
Šokom bola chvíľa, keď som objavil francúzskeho režiséra cigánskeho pôvodu, narodeného v Alžíri, Tony Gatlifa, a jeho filmy.
Objav, aký sa vám podarí naozaj len raz za dekádu.
Minulý rok mal Gatlif svoj "profil" aj v kine Tatra. Zahŕňal aj jeho zatiaľ posledný film "Transylvánia". Aj s tou nezabudnuteľnou vetou starého dedinčana
"..už som starý chlap.. ale cigánku na bicykli.. tak to som ešte nevidel..." *-)




To porovnaie s tými skinmi a Rómom je možno trochu nadnesené, ale po zistení, že niekomu môže vyslovene vadiť ešte aj to, že máte iných obľúbených ilustrátorov ako on, si myslím, že niekto má problém.

BTW:
Áno, poznám Laca Lučeniča, a nič proti nemu nemám, ale myslím si, že taký Chico Buarque je oveľa lepší muzikant.
Áno, občas si dám halušky s bryndzou, ale taká Paella de mariscos mi chutí oveľa viac.
Áno, pil som aj výborné slovenské víno, ale keď mám možnosť, dám si radšej Torre Muga z oblasti Rioja. Bez zaváhania.
Ďakujem za pozornosť.


Jan K. Myšľanov

Jan K. Myšľanov

Bloger 
  • Počet článkov:  142
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáSFT s.r.o.videoblog2008200720062005s OKS na večné časy a nikdy inzúrivá fikcia

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Roman Kebísek

Roman Kebísek

105 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

91 článkov
Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,077 článkov
Tupou Ceruzou

Tupou Ceruzou

316 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu