Školstvo, od kedy sa história samostatného Slovenska píše, je stále na tom iba horšie. Vždy keď počujeme reportáž z oblasti školstva, tak je to väčšinou na tému ako zlyháva systém, ako sa nestíhajú učebnice vytlačiť včas alebo najklasickejší problém; učitelia ktorí nie sú zaplatení. Pamätám si časy ešte keď ja som chodil do školy a už na základnej škole sme sa museli povinne naučiť ako zasadiť semiačko alebo ako čítať text s porozumením, aby sme potom mohli na týchto základných poznatkoch na strednej škole alebo na gymnáziu stavať ďalej. Ako je možné, že sa každý rok prepadávame hlbšie v rebríčkoch úrovne vedomostí žiakov ? Ako je možné, že dnes deti nevedia povedať obsah úryvku v knihe ? Jeden z dôvodov je samozrejme poddimenzovanie školstva v oblasti financií, ale aj zastaralé pomôcky a spôsoby výučby. Svet sa mení, ale školstvo ostáva, niekedy mám pocit, že v období Márie Terézie.
Škola je síce výchovno-vzdelávacia inštitúcia, ale treba si uvedomiť, že dnes deti a mladiství musia bojovať so stovkami gigabajtov informácii (ťažko posúdiť na koľko dôležitých alebo aktuálnych) hlavne na gymnáziách.
Gymnázium v našich nadmorských výškach je inštitúcia, ktorá vás má naučiť všetko dôležité, no po maturite väčšinou nemáte na výber a musíte ísť na vysokú školu, lebo nič neovládate poriadne.
Človek má prehlaď vo všetkých oblastiach, či už ekonómia, chémia, dejepis a pod, avšak v skutočnosti nie je vyučený v ničom. A najhoršie je na tom to, že žiak, ktorý vychodí jedno z 246 (zdroj CVTI SR) gymnázií síce vie vypočítať rovnicu o dvoch neznámych, ale nevie ako si založiť vlastné podnikanie, nevie aký je rozdiel medzi DPH a daňou z prímu a veľakrát jeho finančná gramotnosť hraničí s bodom mrazu. Nechcem zovšeobecňovať a viem, že existujú desiatky ľudí, ktorí sú úspešní a majú za sebou gymnázium, avšak majorita nemá veľakrát na výber a buď ide na vysokú školu, v mnohých prípadoch na odbor, ktorý im nič nehovorí iba preto, aby vysokú školu mali alebo hneď po uchopení maturitného vysvedčenia sadajú na autobus, vlak alebo lietadlo a namieria si to do krajín ako Rakúsko, Nemecko, Spojene Kráľovstvo a ďalšie.
My všetci daňoví poplatníci sme však týmto žiakom zaplatili školy na to, aby sa zobrali a ušli, lebo pre našich politikov je viac dôležité rozkrádať peniaze zo školstva pre krátkodobý individuálny prospech, ako investovať do ďalšej generácie, ktorá bude tvoriť hodnoty a vytvárať možnosti pre rozvoj celej spoločnosti.
Opakom gymnázia je stredná odborná škola. Je to inštitúcia, ktorá presne od prvého ročníka vedie (aspoň by mala) svojich žiakov k tomu, aby dňom ukončenia štúdia mohli nastúpiť vo svojom odbore do práce. Je jedno či stredná škola je zameraním technická, umelecká alebo obchodná akadémia... žiak už vie podľa názvu do čoho ide. S rozvojom duálneho vzdelávania má dnes študent istotu, že uplatnenie si môže nájsť hneď ako mu zaschne atrament na maturitnom vysvedčení. Zvláštne je iba to, že toľko oslavované duálne vzdelávanie ako novinku sme tu mali pred ´89 a zrušili sme ho ako prežitok socializmu.
Nikde však nie je napísané, že človek po vychodení strednej odbornej školy nemôže pokračovať vo vzdelávaní, práve naopak. Na Slovensku máme ešte stále aj dnes kvalitné univerzity, ktoré si napriek neustálemu boju s nedostatkom financií a odlivu učiteľov dokážu trvalo udržať veľmi obstojnú úroveň. Ako dlho to ešte bude profesorov v takto poddimenzovanom sektore baviť je veľmi otázne.
Môžeme len dúfať, aby čím skôr prišla radikálna zmena, pretože za pár rokov sa môže stať, že keď už všetci budú mať auto, tak z krásneho Slovenska zostanú iba ruiny automobiliek, ktoré stoja na úrodných poliach našich krajov.
