Účel materskej školy je dať deťom pevný základ pre ďalší rozvoj, no niektorí rodičia si ju často mýlia s babysittingovou inštitúciou.
Rodič prichádza ráno do škôlky a odkladá tam svoje dieťa. Na mieste, kde ho majú pripraviť zábavnou formou na ďalší život. Deti v tomto štádiu ešte nevedia čo ich čaká na ďalšom stupni vzdelávania, na základnej škole.
Slovné spojenie ako napríklad „domáca úloha“ im ešte nič nehovorí a pripravovanie sa na písomnú prácu je výrok, ktorý ich rozvíjajúci sa mozog ešte nepozná. Ich vedomie je hladné po informáciách a poznaní. Avšak na to, aby tieto poznatky získali a vedeli ich aplikovať v živote potrebujú prostredníka - učiteľa, ktorý im zábavnou formou vysvetlí a ozrejmí základné matematické predstavy alebo čo je to kamarátstvo a súdržnosť, rodina, čo znamená druhému pomáhať, ... Tieto základy sú odrazovou platformou pre kvalitný rozvoj dieťaťa. Je dôležité, aby ich deti čo najlepšie pochopili, pretože komunikácia a vychádzanie s ostatnými ľuďmi, je v každej spoločnosti to najkľúčovejšie.
Otázka je však taká, či ja, ako rodič mám vôbec možnosť umiestniť svoju ratolesť v takomto zariadení a ak áno, čo ho tam naučia. Učitelia v škôlkach sú takisto len ľudia, ktorí majú svoje potreby. Potreby bývania, zábavy alebo odpočinku. No ak žijú z mizerných platov, ako sa majú potom sústreďovať na svoje povolanie a vzdelávanie ? A nie na to, ako splatia ďalšiu časť hypotéky?
Hovorí sa, že každý sa vyzná v politike a vo futbale, ale rodičia detí, by mali dôverovať pedagógom tak, ako aj pedagógovia dôverujú a veria svojim žiakom. Nemôžeme sa tváriť, že bez pedagogického vzdelania a odbornej praxe môžeme rozdávať rady ako učiť a ako pristupovať k žiakom iba preto, že sú to naše deti. Je verejne známe, že aj pedagógovia túžia po zmene školského systému nielen preto, že dnešné deti nie sú rovnaké, než sme boli my v ich veku, ale najmä preto, že všetko vôkol nás sa vyvíja. Či už sú to nové odvetvia uplatnenia sa na pracovnom trhu alebo vyplnenie dier v remeslách a odboroch.
Na nášho statočného vojaka menom Žiak, je už od základnej školy vyvíjaný obrovský nátlak. Z môjho pohľadu je neprirodzené, aby bol žiak posadený na 5-7 hodín do lavice, prijímal veľké množstvo informácií, dostal domáce úlohy, ktoré si vyžadujú veľakrát aspoň 2 hodiny učenia (nehovoriac o závažných problémoch chrbtice ktorou už v tomto veku žiaci trpia a to v dôsledku neprimeranej záťaže ich školskou taškou). Pričom tento systém navyše zabíja jeho prirodzenú zvedavosť, chcenie a hravosť, nakoľko všetky zmysly, ktoré by veľmi rad zapojil, ostanú bez využitia. Náš Žiak sa však môže spoľahnúť na to, že tento školský systém mu garantuje, že nebude mať na nič iné čas, než na memorovanie zaužívaných faktov a vzorcov.
Potom sa čudujeme prečo deti nevedia vyhodnotiť pravdivosť informácií ku ktorým sa tak jednoducho a dennodenne dostavajú ? Prečo sú často obeťami manipulácie prostredníctvom rôznych informačných tokov? Všetky odpovede na tieto otázky možno nájsť v dôsledne vyskladanom školskom systéme, ktorý reflektuje na súčasný stav spoločnosti. K tomu však treba v prvom rade vyradenie nesprávnych a ľahostajných ľudí z funkcií, na ktorých sa o budúcnosti nášho školstva rozhoduje.
