Malý výlet do minulosti
Pamätáte si keď ste v 90tych rokoch k niekomu prišli a ako dominantu obývačky mali obrovskú televíziu ? Vynímala sa viac ako nábytok po babke alebo hrubý koberec s rozstrapkanými vlasmi, ktorý sa pravidelne prášil vonku pred panelákom. Vtedy ste si povedali „Fíha, tí musia byť ale bohatí...“ a potom vytiahli Vienetu čo bol úplný vrchol luxusu.
A nebodaj mali trampolínu, tak to museli byť minimálne napojení na vládnucu garnitúru.
Znie to smiešne, ale okolo roku 1999 keď prišiel Pioneer alebo Panasonic s plazmovým televízorom s uhlopriečkou 42 palcov, to bol presne ten, ktorý ešte aj elektrizoval a sem tam len tak pre srandu v absolútnom tichu vydal zvuk puknutia iba preto, aby si preveril či máte nervy v poriadku, stál vtedy neuveriteľných 300 000 Sk, čo aj dnes je okolo 10 000 eur. Bežný počítač 15000 - 25000 korún (500-800 eur ), poprípade IBM vedel vyletieť aj na 50 000 sk ( 1500 eur ) a to ste ešte nemali monitor. Videorekordér ? 10 000 – 20 000 SK a to ste ešte potrebovali kazetu. Samozrejme ceny neboli stabilné a rokmi sa znižovali, no to nie je pointa tohto článku.
Už v tom čase tieto a ďalšie výdobytky boli objektívne drahé a veľakrát sa dali považovať za luxus. Teraz si to porovnajme s cenami nehnuteľností. Krátka exkurzia na stránky NBS nám prezradí, že koncom roka 2001 v Bratislavskom kraji 1 meter štvorcový nehnuteľnosti stál 779 eur ( dnes 3190 eur, kto má rád grafy, pripájam na konci článku linky). Takže keď si to rýchlo spočítame, tak v priemere sme vedeli kúpiť nehnuteľnosť niekde medzi 80 000 a 100 000 eurami. Áno, áno, ešte skôr ako začnete argumentovať tým, že teraz sú iné platy, inflácia, málo bytov, veľa kupujúcich, nechajte ma prosím dokončiť.
V časoch, keď ste mali dom povedzme v lokalitách ako Rača alebo Vajnory za 100 000 eur a to aj s pozemkom a kolkom na katastri, telka, ktorá stála 10 000 eur bol ekvivalent 10 percent ceny domu.
Dnes si za dom v Rači úplne v pohode vypýtajú 330 000 eur a to som našiel ešte ten najlacnejší. Čo znamená, ak by sme sa držali matematiky hore spomínanej, by sme dnes napríklad za televíziu zaplatili 33 000 eur čo by samozrejme nikto nedal. Teda aspoň si myslím, že nie. Dnes nemusíte, lebo bežné 55 palcové televízory stoja 330 eur a nie 33 000 eur!
Dá sa teda povedať, že veľa nákupov, ktoré sa kedysi považovali za nákupy bohatých, dnes už jednoducho... nie sú. Dnes je už úplne bežné, že ľudia, ktorí sú takmer na mizine majú najnovší telefón. Žijú v maličkom bytíku, ale majú masívnu televíziu alebo najnovšiu hernú konzolu. Žijú veľa krát od výplaty k výplate alebo dokonca v dlhoch a stále sú od hlavy po päty vystajlovaní v značkovom oblečení.
Ekonomická inverzia prináša luxusnú chudobu
Samozrejme je veľmi jednoduché povedať, že tieto nákupy sú dôvodom prečo, sú ľudia na mizine, ale to čo sa v skutočnosti deje, len začíname odhaľovať.
Za pár posledných dekád sme prešli niečím, čo sa dá nazvať ekonomická inverzia. Kedysi bolo pre strednú triedu relatívne reálne kúpiť si nevyhnutné veci na život ako napríklad nehnuteľnosť, auto alebo vzdelanie zatiaľ čo luxusné produkty ako elektronika alebo rôzne prístroje do domácnosti boli drahšie a často mimo ich dosah. Ale dnes je táto situácia výrazne obrátená. Potreby ako bývanie, autá, zdravie a školstvo sa začínajú šplhať do výšin. Ak si ich ľudia chcú dovoliť musia si na seba zobrať jarmo dlhu respektíve hypotéky ak vôbec budú mať možnosť si ich zadovážiť. Zatiaľ čo na druhej strane triviálne potreby ako mixér pripojený na wifi alebo iné, či už kuchynské spotrebiče alebo automatické vysávače, sú cenovo dostupnejšie ako kedykoľvek predtým. V mnohých prípadoch stoja menej ako mesačné nájomné alebo splátka hypotéky. Tieto dva protiklady nás priviedli do momentu, ktoré niektorí volajú luxusná chudoba.
Je to životný štýl, kde nemáte dosť finančnej stability na to, aby ste sa stali majiteľom nehnuteľnosti alebo aby ste mali možnosť rásť či už kariérne alebo v štúdiu. No stále máte prístup k najnovšiemu Iphonu, Xboxu alebo teplovzdušnej fritéze.
Čo sa deje ?
V EU, USA, Kanade alebo v Spojenom Kráľovstve máme jeden veľký spoločný problém – kríza bývania.
Boomeri (narodení v rokoch 1946 – 1964 ) v hore spomenutých krajinách urobili všetko preto, aby ceny nehnuteľností rástli každým rokom a aby ochránili svoj najväčší a v mnohých prípadoch aj jediný majetok. Presadzujú zákony o územnom plánovaní, ktoré veľakrát obmedzujú novú výstavbu, bytov. Berú nehnuteľnosti ako špekulatívne investície, umožňujú súkromným firmám skupovať celé susedstvá, ktoré sa následne menia na miesta na prenájom ( nie kontrolovaný ). Rast Air BnB a podobných služieb, tomuto trendu vôbec nepomáhajú. V tomto celom systéme sú mladí ľudia a rodiny akosi zabudnutí. Realita je veľakrát taká, že ľudia ktorí zarábajú nadpriemerne dobre sú vyradení z možnosti sa čo i len uchádzať o nehnuteľnosť v centre mesta.
Kúpa domu, niečo čo bývalo akýmsi míľnikom strednej triedy, relatívne jednoducho dosiahnuteľným pre niekoho, kto nasledoval tradičnú cestu: Stredná škola – vysoká škola – titul a potom získanie práce sa teraz stala nedosiahnuteľným rozmarom pre všetkých, okrem najbohatších ľudí v spoločnosti. Ako príklad uvediem krátky rozhovor na internete, ktorého som mohol byť svedkom. Molson sa pýta: „Aké je najlepšie vysvetlenie faktu, že takmer nikto v západnom svete nemá deti?“ Odpoveď prišla od Jamesa: „Keď môj dedko mal 27 nemal žiadne kvalifikácie, mal dom, tri deti a manželku v domácnosti a to všetko na plate seržanta. Ja mám dnes 27, práve som dokončil postgraduálne štúdium a zdieľam 2 izbový byt s 2 kamarátmi. Utrácam 65 percent príjmu na daniach a nájme a celkovo mám 4 metre štvorcové osobného priestoru.“ Urobte si z toho záver aký chcete.
Na západe je problémom aj samotné vzdelávanie, ktoré u nás tiež nie je zrovna najlepšie, ale aspoň je stále dostupné. Kedysi bolo možné vzdelanie financovať za pomoci brigády, poprípade študentskej pôžičkya. Len tak pre zaujímavosť v roku 1983, prezident Regan ruší možnosť lacného vzdelania tým, že štáty a federálna vláda znižuje dotácie na vzdelanie a zároveň sa zaručuje za študentské pôžičky. Čo bola voda na mlyn nielen vysokým školám, ktoré sa mohli buchnúť po bruchu a vypýtať si akýkoľvek peniaz za štúdium, ale aj pre banky a iné inštitúcie, ktoré tieto pôžičky poskytovali. A čo je čerešnička na torte ? Ak aj človek v USA vyhlási bankrot, študentská pôžička sa nevymaže, čiže je úplne jedno čo človek urobí, tieto dlhy ho budú prenasledovať celý život. V priemere to znamená, že bežný študent po skončení školy je 40 000 dolárov v mínuse iba na školnom. Dúfam, že sa u nás na Slovensku týmto nikto neinšpiruje.
Dnes sme sa dostali do momentu keď mileniáli ( rok narodenia 1981 – 1996 ) a Generácia Z ( 1997-2012 ) sú vzdelanejší ako akákoľvek predchádzajúca generácia a napriek tomu majú najponurejší výhľad do budúcnosti čo sa týka ekonomických príležitostí. Napriek tomu, že majú tituly a znalosti väčšina z nich pravdepodobne nebude vlastniť domov. A to ani nespomínam pracovný trh, kde veľa ľudí si nevie nájsť prácu vôbec, nie to ešte v ich odbore. Vo veľa ohľadoch sa zdá, že život sa stáva ťažším.
V tomto momente mi prídu na um tí, ktorí poukazujú na to, že dnes majú mladí možnosť stať sa infulencermi alebo internetovými osobnosťami. Veľa článkov vám povie, že až menej ako 1 percento je úspešných a generuje im to dostatočné množstvo prostriedkov aby ich to uživilo. Tento výrok je asi tak reálny ako keď sa hovorilo, že choď do Ameriky tam budeš úspešný, veď pozri na všetky tie pozitívne správy, ktoré prichádzajú odtiaľ. Áno, až na to, že zabudli spomenúť, že už vtedy to bol jeden z tisíc. Tí ostatní, boli radi, ak mali aspoň strechu nad hlavou keďže mohli dopadnúť ako ľudia bývajúci v kanáloch v Las Vegas.
Takže bývanie ide stále hore, cena áut sa takisto stabilne šplhá smerom na hor a čo sa týka zdravotníctva a školstva tak to snáď netreba ďalej ani komentovať.
Čo spotrebný tovar ?
Vďaka globalizácii a výrobe v lacných krajinách ako India a Čína, cena väčšiny spotrebných tovarov šla výrazne dole. Zistili sme, že keď outsoursujeme produkciu do krajín, kde nemajú zákonník práce, kde môžeme zamestnávať deti a vystaviť ich nebezpečným chemikáliám a platiť im 15 centov na deň, tak takmer všetko môže byť vyrobené celkom lacno.
Samozrejme aj rapídny vývoj technológií takisto hrá rolu v tomto systéme. Čím máme viac pokročilé technológie, tým viac dostaneme za svoje zarobené eurá. Čo je tiež pozitívne je fakt, že máme možnosť si kúpiť aj staršie modely, často za zlomok ceny nového. A teda vzniká nový trend ľudí, ktorí sa držia konzumu. Kupujú si menšie, cenovo dostupnejšie luxusné veci, čo je jediný spôsob vďaka ktorému sa cítia tak, že niečo vlastne dokázali. Možno nikdy nebudete vlastniť vlastný dom alebo byt, no nikto vás nemôže zastaviť od toho vychutnať si Nitro Cold Brew v Starbuckse alebo aby ste si naplnili váš malý bytík blbosťami, ktoré ste videli na TikToku. Možno neviete ušetriť 40 000 eur ako zálohu za byt, ale určite viete ušetriť 300 eur na bluetooth toaster, ktorý z nejakého šialeného dôvodu potrebuje každých pár týždňov aspoň 2Gb update.
Rozumiem tomu, že každý peniaz sa na konci dňa ráta. Ako rýchlo sa malé čiastky dokážu zjednotiť do veľkej sumy na konci mesiaca alebo roka, ale tiež rozumiem tomu, ako veľmi je nerealistický fakt, že si ľudia budú upierať každú jednu malú vec, ktorá ich robí šťastnými iba preto, aby možno raz v budúcnosti získali niečo zmysluplné. A to hlavne keď tieto nádeje sa stávajú stále viac nerealistickými.
Postupom času, tento trend luxusnej chudoby, míňanie príliš veľa peňazí na materialistické veci, zatiaľ čo súčasne je problém vybudovať si finančné zabezpečenie, má o moc väčší vplyv na našu kultúru ako si väčšina ľudí uvedomuje. Vytvára ilúziu prosperity tam, kde veľmi často žiadna nie je. Keďže spotrebné tovary sú lacné, chudoba je často menej viditeľná. Napríklad váš po uši zadlžený kolega môže mať pekné tenisky alebo drahé hodinky, no to len maskuje jeho prekérnu finančnú situáciu. Tento fakt iba pridáva k dnes veľmi populárnemu naratívu, že chudoba je výsledkom zlého nastavenia rozpočtu jednotlivca alebo domácnosti bez toho, aby uznal systémový problém v podobe ekonomickej nerovnosti, ktorá sa s každou generáciou zhoršuje.
Netreba ani zabúdať na to, že táto situácia vytvára pocit hanby alebo nebodaj osobného zlyhania keď vidíte, že zdanlivo všetci majú najnovšie a najkrajšie... všetko. Tak prečo to nemáš ty ?
Je jasné, že sociálne média tento trend iba zhoršujú. Ide len o to, aby sa vytvoril efekt FOMO ( Fear of missing out – strach z toho, že na mňa už neostane ) a následne vám predal niečo. A samozrejme kreditné karty, bezúčelové úvery a rôzne, ešte stále existujúce spoločnosti, ktoré vám radi dajú peniaze za úver, ktorý by sa v každej slušnej spoločnosti považoval za úžeru. Vďaka týmto možnostiam sa hranica toho, čo cenová dostupnosť znamená, dosť rozmazáva.
Realita vs zdanie
Ak človek kráča po ulici a má značkové oblečenie, nové digitálne hodinky a najnovší Iphone zdá sa, že finančne je na tom dobre, ale v skutočnosti nemôžeme vedieť, či táto osoba nemá všetky tieto výdobytky na úver, paušál alebo podobné finančné schémy. A možno si to ten človek dokáže dovoliť iba preto, lebo žije s ďalšími troma spolubývajúcimi a 10 komármi v dvojizbovom byte. Nemáte ani potuchy ako žije, no vyzerá, že je bohatý. Viem, že to vyzerá prehnane, ale čudovali by ste sa, pre koľko ľudí je takýto spôsob života realitou.
Kvôli tomu, že veci nevyhnutné k životu sú veľmi drahé, ľudia odďaľujú alebo úplne vynechávajú tradičné míľniky dospelosti. Výsledok tohto celého je niečo, čo vyzerá ako permanentne tínedžerské zmýšľanie, ktoré je založené na okamžitom uspokojení potrieb a konzume čo je v priamom kontraste s fiškálnou zodpovednosťou a nastavení si dlhodobých cieľov, keďže tie sú pocitovo úplne mimo dosah. Tak na čo ? Spôsobuje to u ľudí pocit prehry. Ak je nájom viac ako 50 percent toho, čo človek zarobí, tak je lepšie žiť u rodičov v pivnici ako to robí veľa Američanov a dopriať si čokoľvek, čo si človek môže finančne dovoliť.
Ale existuje alternatíva ?
Je jasné, že na úrovni jednotlivca nevieme kontrolovať ekonomiku ani trh s nehnuteľnosťami, ale vieme kontrolovať to ako využijeme možnosti, ktoré sa nám naskytnú. Ak ste mladí a bývate doma s rodičmi alebo so spolubývajúcimi, máte ideálnu šancu využiť fakt, že máte nízke náklady a je dobré začať šetriť peniaze. Ak sa cítite dobrodružne, tak skúste začať investovať či už do trhov alebo svojej budúcnosti. Lebo raz určite príde čas, keď sa budete chcieť pohnúť a vaše náklady na život sa zvýšia, ale či už mať našetrené do toho momentu alebo nainvestované vám v budúcnosti iba zjednoduší situáciu.
Je takisto nesmierne dôležité si vybrať správne svoje vzdelanie. Dobrý nápad je si pozrieť ako sa vyvíjajú platy v tom ktorom odvetví a naozaj sa zamyslieť nad tým, či naozaj chcete pracovať v budúcnosti s ľuďmi alebo nie. A hlavne treba myslieť na to, že vysoká škola nie je odpoveďou na všetko. Dnes a v najbližšej budúcnosti bude skôr dopyt po vodárovi ako po úspešnom absolventovi filozofie s červeným diplomom. Ja viem, že už je to obohratá platňa, ale tiež je dobré sa zamyslieť nad vedľajším príjmom. Technológie nám priniesli jednoduchší spôsob ako míňať peniaze, ale takisto nám priniesli spôsob ako peniaze zarobiť.
Myšlienka na záver. Nájdite si koníček
Veľa ľudí chodí nakupovať či už fyzicky do nákupných centier alebo prostredníctvom ich mobilných zariadení už len preto, lebo sa nudia a nemajú v živote naplnenie. Nakupovanie je fajn, ale zároveň hrozný spôsob ako zabiť čas. Takže možno je dobré chodiť behávať, naučiť sa hrať na flautu alebo začať skateboardovať. Pointa je, aby ste si našli zdroj dopamínu, ktorý nie je farebný gombík na ktorom je napísané „Kúpiť“.
