Kto si ťa, breza, vymyslel? Kto ťa zaodel dobiela, kto
počmáral tvoj nežný kmeň toľkými jazvami?
Ó briezka, aké to je - tancovať všetkými lístkami v jemnom vánku, rozochvelá a čistá, a pri tom tri roky stáť pri hlavnej ceste, bez jediného hniezda, bez živých, prelietavých obyvateľov, v nepreniknuteľnom vnútornom tichu?
V hukote motorov, v kakofónii nárazov
nezaspieva drozd, a nezabzučí včela, len breza osamelá
žije a dýcha, vstrebáva výfuky, vydychuje kyslík, vo všetkej prostote - ako nemý svedok slobodných rozhodnutí „koruny tvorstva“, (ktorú ona k životu asi vôbec nepotrebuje. ) Znesie horúčavu i mráz, len chladivá biela perina ju občas zahalí. Nikomu nepovie, aké to je - stelesňovať milosť na križovatke ciest, na brehu veľkomesta. Meniť zlo na dobro.
Breza na mňa pôsobí nežne, pripomína mi dobrú mamu, ktorá láskou prikrýva hriechy muža, a tak čistí ovzdušie v rodine. Nesťažuje si, neplače, a možno i prežíva nejakú neznámu formu lásky; to je medzi ňou a Bohom.
https://www.biosferaklub.info/stromy-su-nenahraditelne-prirodne-filtre-vzduchu/
