Naďa Mitanová
Matia, Šira, Alana - cestou do Zasľúbenej zeme
Nie vždy je preklad pre prekladateľa takým potešením. (Niekedy musím s autorom v duchu polemizovať.)
Rada píšem o nenápadných ľuďoch a skrytej kráse. Pracovala som najmä s deťmi a so slovom, teraz prekladám. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Nie vždy je preklad pre prekladateľa takým potešením. (Niekedy musím s autorom v duchu polemizovať.)
Občas sa vraciam k nápadom a plánom, ktoré ma kedysi nadchli, no časom som na ne pozabudla. Neuniklo mi niečo dôležité? (Možno smer, ktorým som mohla kráčať, cesta, na ktorej som mohla stretať ľudí. Oprášim plány a začnem odznova?
Raun Kaufman, človek, ktorý sa s pomocou milujúcej rodiny vymanil z pút autizmu, napísal: Rozhodne som mal v živote niekoľko príležitostí, keď som sa rozhodol neusilovať sa o niečo, mysliac si, že to je proste nemožné.
Listujem v spomienkach, akoby to boli fotky.Nemám fotografickú pamäť a pamätám si najmä veci, ktoré sú uložené kdesi hlbšie – asi v srdci. Niektoré z nich sú akoby zahalené hmlou, ale keď po nich siahnem, vynárajú sa dosť zreteľne
Z textu: Očarene komentoval cestu vlakom, všeličo ho prekvapovalo...Vo vlaku bol naposledy ako malý chlapec, cestujúci do tábora. Kravu na lúke videl prvýkrát.
Svedectvo zo sna (O hľadaní cesty zo závislosti a jednom povzbudivom snovom zážitku.)
Ako sa cíti orgovánový krík? A prečo vlastne vonia? A prečo je mi tá vôňa taká príjemná? Pripadám si trochu akoby som spadla z Mesiaca; do sveta, ktorý je čudesne krásny. .........................
Rozprávame sa, odmalička, prirodzene, niekedy dokonca znudene. Ak našu schopnosť komunikovať prostredníctvom reči nič neohrozí, zriedka nám pripadá záhadná.
Nikto ma nebude súriť do hľadania človeka v Južnej Amerike. Tak, ako ma nik nepobáda hľadať kamarátku, ktorá sa vrátila z väzenia. O iniciatíve v priateľstve.
O geste podania ruky, bozku pokoja, a o tom, za čo boli istí ľudia ochotní zomrieť. Ako vysvetliť tú dejinnú záhadu?