Celopal

Celopal

Čo cíti
poštový holub pri spiatočnom lete
keď obzor kreslí celým telom
a v okne čaká jeho družka?
Orech, vetrom obíjaný, obsypaný orieškami?
Po dlhočiznej zime rozkvitnutá hruška?
Púpava, keď púšťa do sveta
svojich drobných parašutistov?
Mravec, keď nesie bratom kus orecha
väčší, než je sám?
Planktón, nesený teplou vlnou?
Asi sú vo svojom živle.
Priveď aj mňa tam, kde ponesiem a rozdám
plody Tvojich darov.
Prosím.

Čo cíti
ten feťák pod mostom?
List, keď opúšťa strom?
Zostrelený bažant?
Labuť bez druha?
Motýľ, zovretý v dlani?
Asi ich to bolí. Aj Teba to tu neuveriteľne bolelo. A bolí.
Daj mi slzy, keď vidím cudzie rany, a úsmev ako lístok skorocela.
Vďaka, že si to nevzdal. Chcem sa k Tebe vrátiť, Ježiš.

Skoro celá.

Celá.

.