Pred rokmi som si napísala jeden plán, tak trochu hravý. Plán výpravy za stratenou ovečkou. Cieľom bolo hľadať „zatúlaných“ ľudí, najmä tých, na ktorých nik nemyslí.
Dnes si píšem iný plán. Hľadám pastiera.
Volali sme ho otec Alois, pochádza z Nemecka, istý čas pôsobil ako misionár v Indii, v súčasnosti asi žije v Uruguaji. Poznám ho zo školy, ktorú som navštevovala pred dvadsiatimi rokmi na Malte. Bol s nami ako žiak, hoci bol skúseným kňazom. Starnúcu tvár mal akoby ošľahanú suchým vetrom, výraz mladistvý. V osobnom kontakte pôsobil nevtieravo, až nesmelo, smelo sa však vybral v šesťdesiatke na dlhodobú misiu do Uruguaja. Počas školy som k nemu chodila na spovede, bol mi ako otec i starší brat. Aj on potreboval niekoho, s kým sa mohol podeliť o zážitky.
Pomohol mi uvidieť kúsok sveta a pripravoval mi miesto v komunitách, kde sa páčilo jemu: v Indii, kde som nebola, v kontemplatívnom ráde v Alpách, kde som strávila dva týždne v úplnom tichu (okrem krátkej potýčky sestier s býkom, ktorého som nechtiac vpustila na kláštorný pozemok), i v nemeckej a poľskej pobočke komunity ICPE, kde sme navštívili priateľov. Po návrate z Malty som mu však postupne prestala písať i odpovedať na listy; vkladala som sa celá do projektov, ktoré som si vymyslela. Dnes ani neviem isto, kde sa nachádza, či ešte na Zemi.
Ak nenapíšem ľuďom, ktorí by ho mohli poznať, ak sa nepustím do pátrania, jedno zvláštne priateľstvo zmizne do nenávratna. Nikto ma nebude súriť do hľadania staručkého kňaza v Južnej Amerike. Okolnosti ma budú tlačiť iným smerom, od ľudí. Nebolo by to jediné priateľstvo, ktoré sa vyparilo z môjho života pre nedostatok mojej iniciatívy. A tak si píšem plány, v nádeji že mi pomôžu usmerniť seba samu, najmä vo veciach, ktoré odo mňa nik nežiada. Plán výpravy za strateným pastierom bude na dôležitom mieste v mojom zošitku označenom Hľadanie priateľstva.
Oprášila som tiež Plán výpravy za stratenou o ovečkou, s úmyslom prekonať ostych, ľahostajnosť, rezignáciu (a iné obranné tendencie), a hľadať tých, ktorí nehľadajú mňa. I tých, ktorých nehľadá nik. (V nádeji, že ich hľadá iný Pastier – odveký Hľadač.) Tento plán pripájam; pre prípad, že by niekoho povzbudil k hľadaniu jeho vlastných „ovečiek“ - zabudnutých priateľov, či proste osamelých ľudí.
Plán výpravy za stratenou ovečkou
Pozývam ťa na nenápadnú, no možno dobrodružnú výpravu.
1. Začína sa zavčas ráno na osamelom mieste. Tu ťa čaká Taj. (Otec) Píska si o tebe, nadšene opakuje Tvoje meno. Je rád, že budeš chvíľu iba s ním. Dnes ti prezradí kúsok svojho tajného plánu pomoci istému človeku. Príď s čistým papierom, aby ti pomohol nakresliť novú mapu. Možno bude iná než tá tvoja. Budú tam cestičky, po akých si možno nikdy nešiel, vrchy na aké si nevystúpil (napr. Vrch vernosti) , pramene z akých si nepil, orientačné body, aké si si dosiaľ nevšimol:
Starenka na smetisku.
Mračno pochybností a rebrík dôvery zavesený na nebi.
Vreckový zlodej.
Tvoja mama.
Hmla ilúzií, ktoré sa tvária ako vízie od Pána.
X ( 1. Korinťanom 2, 9) To, čo oko nevidelo, o čom ucho nepočulo...napr. záhrada s pestrými kosatcami a kvitnúcim jazmínom.
Bábätko na dlážke v prázdnom byte a mláky poloprávd na suchej ceste. ( Z tých nepi, braček.)
Na letisku ťa namiesto lietadla čaká Dúhový balón. Premáva vo sviatočné dni a umožní ti nerušené chvíle s Tajom, otvorí nové obzory. Pros Taja, aby ťa chránil a viedol. Jedno z jeho mien je Pastier. Vrúcne pros za ľudí, ktorých máš na mysli. On ich nazval svojimi jahniatkami, (ovečkami, baránkami). Možno potrebujú tvoju pomoc.
2. Do ľahkého batôžka si vezmi hrubý zošit, pero a farbičky. Píš si poznámky o ľuďoch, ktorých stretneš... otvor uši, oči, srdce. Maličkosti sú dôležité, všímaj si ich a pamätaj. Čo ich teší, čo ich trápi? Ako vidia seba samých, čo o sebe nevedia? Aké majú dary, prednosti, aké slabé stránky? Čo prezrádzajú ich gestá pohyby, ich najkrajší úsmev? Čo ich rozosmieva, ako žartujú? Otázok pribúda, no nepýtaj sa ako polárny bádateľ. Bez lásky na tajto výprave ľahko zablúdiš. A keď sa dozvieš o probléme, ktorý má pre tvoju ovečku veľké P, vezmi ho s plnou vážnosťou, modli sa a pokús sa nájsť riešenie.
Bez lásky poézia hasne.
Na hluché rýmy, slová bez tlkotu
menia sa naše básne.
Bez lásky úsmev hasne.
S námahou,
zostane len maska,
ktorú si človek drží pred tvárou.
Bez lásky
hasne Slnko.
Deň sa stáva nocou,
a človek stráca pancier
v boji s temnou mocou.
A s láskou, človek môže – hoci-
kráčať v noci.
Bez veršov, bez úsmevu, bez pomoci.
Svojim pohľadom i hviezdu zažne.
V srdiečkach detí
zapaľuje básne.
Božím slovom
ľuďom rany hojí,
a tam, kde iní klesnú,
pevne stojí.
Mávnutím rukou, každým gestom
otvára nový, TAJjný priestor
pre lásku.
3. Keď nájdeš spoločníka, zver sa mu so svojím plánom. Spolu ovečku ľahšie nájdete, i vy sa skamarátite. Taj vás povoláva strážiť svoje Tajomstvá. Je to zvláštny poklad – rastie dávaním. Keď sa s ním podelíš v pravej chvíli, s pravým človekom, neubudne z neho, ale sa rozmnoží.
Hlavné tajomstvá
1. Taj nás má veľmi rád. a má s nami tajné plány.
2. My tie plány často maríme, a keď ubližujeme ľuďom, ubližujeme aj Tajovi.
3. A tak medzi nami a Tajom vyrástol vysočizný Múr spravodlivosti, ktorý oddeľuje svetlo od tmy. Tajova vľúdna žiara k nám už prestávala prenikať.
4. Tajov Syn, Pastier Tajik však zostal na našej strane, hoci neurobil nič zlé. Rozhodol sa preboriť ten múr. Nechal sa potrestať sa za nás.
5. Taj veľmi plakal, keď videl Tajikovu krv. A predsa nezasiahol, aby sme vedeli, že zlo je veľmi vážna vec. Obloha sa zatiahla aj na druhej strane múra, a na chvíľu celý svet pohltila tma, inotaj smútku a zla. A nakoniec (a na začiatok), Taj zahnal smrť, dotkol sa Tajinka a vdýchol mu život.
V múre vznikol velikánsky otvor, ktorým k nám preniká svetlo.
A Tajik čaká pri ňom na toho, kto uverí, že otvor je skutočný, a to svetlo tiež. Koho to už v tme nebaví, a komu sa cnie za Tajikom, môže vhupnúť do svetla. Ohmatať si jeho črty, vidieť jeho milú tvár, počúvať jeho hlas. Znovu sa narodiť v tajomnom objatí.
Jeho Tajomstiev je nekonečne veľa, tieto sú však Hlavné. Ver im, nech sa deje čokoľvek. Každý deň môžeš jedno hlbšie preskúmať a uchovávať v srdci.
Najväčším tajomstvom je sám večný Taj a jeho Syn, Tajik . Má veľa zvláštnych vlastností, ktoré sú zachytené v Tajopisoch.
Tu sú niektoré z nich:
Obetavosť „Nikto nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov.“
Fantázia „Otvorím svoje ústa v podobenstvách..“
Neha „Dýchol na nich...“
Radosť „Toto som vám povedal, aby ste mali v sebe moju radosť a aby vaša radosť bola úplna.“
Odpúšťanie „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“
Večnosť „Prv než bol Abrahám, ja som.“
Dôslednosť „Do krajnosti im preukázal lásku.“
Pokoj „Toto som vám povedal, aby ste vo mne mali pokoj.“
Prekvapivosť „Vtedy sa im otvorili oči a spoznali ho, ale on im zmizol.“
4. Nezabudnite na Tajopisy. Keď sa im odovzdáte, odovzdajú sa i oni vám. Slová v nich majú moc uzdraviť, potešiť, usmerniť.
Do neznámej zeme bežím,
chvíľami lapám dych,
S buzolou v srdci skrytou a
s mapkou v Knihe kníh.
5. Skôr, než sa vyberiete za svojím jahniatkom (či baranom), navštívte tajka. Tajkovia sú ľudia, ktorí vám poradia. Potajomky robia dobré veci a lipnú na Tajikových slovách.
Ty stále stojíš na obzore,
TAJomný anjel strážny.
A keď ťa pre hmlu stratím z očí,
lampášik pre mňa zažni.
6. Tajov dych (Duch) vás bude viesť; dotkne sa vás prostredníctvom tajopisov, no je taký romantický, že môže poslať i hviezdu na nebi, aby vám ukázala cestu. S ním sa nemožné stáva možným...
Taj, Taj, dýchni na nás prosím.
Nenápadne
Za mestom jaskynka.
Suchá tráva, a dve veľké deti.
Budúca rodinka.
Dobrá správa
nocou TAJjne
na hviezdičke letí.
Kto ju hľadá?
Kto ju rozlúšti?
Možno ty, ja
A traja mudrci na púšti.
7. Poznáš ten pocit absolútnej samoty? Odrezaný od ľudí – v strachu, v hneve,v bolesti. Keď už nevládzeš hľadať pomoc a aj tak ti nikto nevie pomôcť. A zrazu sa dozvieš, že Niekto, kto úplne presahuje tvoje predstavy, ta hľadá, aby ta zachránil.
Cieľom výpravy je pomôcť Pastierovi Tajikovi nájsť stratenú ovečku.
...
Niekedy sa človek zrúti do seba ako hviezda. Zostane len malý čierny hrášok, obalený vesmírnou nocou. Tak ľúbi svetlo, že zhltne každý lúč, a predsa zostáva navždy sama a v tme. Kto vyrieši ten krutý paradox?
Nikto.
Žeby predsa ktosi?
Bosý, bez korábu, v pokoji.
Či sa čiernej diery nebojí?
Prichádza ako dobrý známy.
Zďaleka zamáva rukami.
Kto je to a kde vzal takú moc,
Že si ho nezhltla TAJuplná noc?
Jeho črty sú jej také milé...
Pamätá si ho snáď z hviezdnej chvíle?
Syn svetla, je to On! Jediný,
Ktorý môže zvrátiť
Jej smutné dejiny.
Prosí: „Príď, príď, Svetlo sveta!
Nech sa Tvoje svetlo
Vo mne zatrblieta.“
LUSK!
A bolo ráno, prvého dňa...
NEVZDÁVAJ SA, kým sa k nemu nepritúli. Povedz jej o tom, čo sa stalo s tebou. Povedz jej o Tom, ktorý ju hľadá. O Tajikovi, ktorý za ňu položil život. A keď sa rozhodne, že opustí svoje krivoľaké chodníky, a chce sa dať nájsť, vtedy si ju vezme na ramená a teší sa z nej. Narastie jej nové rúno – utkané zo svetla. Tento "šat nevinnosti" ju bude chrániť pred každým útokom, zlým slovom, klamstvom a odmietaním. „Radujte sa so mnou, lebo som našiel svoju ovečku!“ volá Tajik. A v nebi je sviatok.
(Tajomstvá sú pokusom rozprávkovo zjednodušiť veľkonočné skutočnosti...)
