Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Jazero v hĺbke (srdca)
Premenlivo zelená jazerná hladina
ma pohltí a prijíma
za svoju, stvoru prebudenú jej hodvábnym dotykom,
pohľadom na agátový strom,
na sestry kačky v trstinách,
žlté mirabelky v tôni orecha
a beláskavú klenbu nad hlavou.
Za stromami tuším pole smädných
slnečníc.
Tu som doma.
Vo výsostných vodách Jeho Veličenstva.
Akýsi netvor v diaľke oheň chrlí,
jeho páchnuci dych vietor privanul...
(To asi, to asi...bledé tváre mesto krášlia si
večnými ohníkmi Slovnaftu.)
