Jazero v hĺbke

Jazero v hĺbke (srdca)

Premenlivo zelená jazerná hladina

ma pohltí a prijíma

za svoju, stvoru prebudenú jej hodvábnym dotykom,

pohľadom na agátový strom,

na sestry kačky v trstinách,

žlté mirabelky v tôni orecha

a beláskavú klenbu nad hlavou.

Za stromami tuším pole smädných

slnečníc.

Tu som doma.

Vo výsostných vodách Jeho Veličenstva.

Akýsi netvor v diaľke oheň chrlí,

jeho páchnuci dych vietor privanul...

(To asi, to asi...bledé tváre mesto krášlia si

večnými ohníkmi Slovnaftu.)