Keby sa všetky deti sveta spojili
v modlitbe,
a vytvorili reťaz z rúk a tiel,
celou Zemou by údiv preletel.
Vo veľkomestách by vznikol chaos preveľký:
Deti spiace na ulici
dostali by postieľky.
K tomu domček, v ňom mamu a dobrého tatka,
z neba pršala by manna sladká,
nikto na svete by už nemal hlad.
(Začínali by sa divy diať.)
Zbrane by sa zmenili na vtáčie pierka,
no a v tých domčekoch by boli tajné dvierka
do záhrad.
Pestovali by v nich hlavne ovocie a trávu.
Aby aj kone mali dobrú stravu.
Ó,nepovedala som vám to snáď?
Autá predsa ožili – stali sa z nich kone.
No a z autobusov slony, to je jasné.
Cestovanie do školy by bolo bezpečné a krásne.
V školách by to samozrejme
inak vyzeralo;
každé dieťa by sa chvíku učilo a chvíľu hralo.
Hlavné predmety by boli priateľstvo, odpustenie
láska, jazda na koni a plavba s delfínom,
proste, bolo by to všetko o inom.
(Pre tých, ktorým by sa život videl skazený,
postavili by sme na Sibíri skanzeny.)
A to by bol len začiatok.
Ó, keby sa všetky (Božie) deti
spojili v modlitbe
a vytvorili reťaz z rúk a tiel,
celým nebom by úsmev preletel.
A keďže má každé dieťa svojho anjela,
vesmírom by znela hudba veselá.
Malé deti, veľké deti, deti všetkých farieb pleti,
prosím, spojte sa...:)
