Malé ranné rozjímanie o kráse

 Alebo či sťahovavé vtáky, ktorých prechodným domovom je obloha, majú radosť z toho, čo vidia. (Predpokladám, že lietanie môže byť namáhavé, ale oblažujúce, no kto vie?) Možno sú len ľudia obdarení potrebou krásy, ktorá ich tiahne k jej tvorbe. Možno to patrí k Božiemu obrazu v človeku, a preto aj arteterapia - (múdro vedená) - môže byť cestičkou k jeho obnove. Spomínam si na poetické slová: „Pozrite ľalie poľné, ani nepracujú, ani netkajú, a ani Šalamún v celej svojej sláve nebol tak zaodetý ako jedna z nich.“ Mohli sa vyvinúť v nespočetnom slede šťastných náhod? Môže byť voňavá ruža náhodným čudom? Alebo olivovník – v kvete?
Kto v tom chce vidieť „stopy“ Tvorcu, nič mu nebráni. (Zarážajúce, no natoľko nevtieravé, aby človek po ňom radšej zatúžil, než bol nútený veriť v jeho existenciu.)
Raz vraj poslal „oblak slávy“, inokedy holubicu, či hviezdu, ktorá naznačila trom kráľom cestu k Betlehemu. Nemôže sa aj dnes prihovoriť človeku prostredníctvom nemých tvorov či výtvorov?
Nechcem upierať zrak na problémy a krivdy, živiť v sebe beznádej; Ježiš ich videl, uzdravoval, vysvetľoval, sľúbil raz odstrániť. No všetko to prepájal s pohľadom na Otca. Ďakoval za päť chlebov a dve rybky, a z toho mála nasýtil dav.
Čítala som príbehy misionárov, ktorí po modlitbe zázrakom nasýtili chudobných z trošky jedla. No hoci sa zázračne rozmnoženie jedla, fyzického pokrmu, deje len veľmi vzácne, i my máme možnosť denne zažiť zázračné rozmnoženie, ak sa podelíme o informácie (dobré správy). Z nás neubudne, a niekoho môžu obohatiť. Jeden záber na čarokrásny kvet môže obletieť celý svet. Alebo jedna milá veta. Ako táto: „Nebojte sa, vy ste drahší ako mnoho vrabcov. (Mt 10,31)