Písmo:
A-
|
A+
V mlčaní večera mi v hlave znie
neúnavné cvrlikanie.
Ušami počujem tlkot svojho srdca.
Občas mi v nich cinkne cimbal.
Až keď zaspím, nastane ticho.
Na spánok musím trpezlivo čakať.
Zatvorenými očami hľadím do tmy.
Vtedy sa mi pod viečkami začnú tvoriť
farebné vzory:
šperky, čipky, súkvetia, mozaiky...
Teším sa na sny. Ako lyžiar na dlhú jazdu lesom.
V spánku sa mi rozvidnie,
a ocitnem sa v krajine
plnej bratov, sestier,
detí, jazier, sadov a prekvapení.
Istý čas bola noc najkrajšia časť môjho dňa.
Možno mi Pán vo sne pripomínal,
čo mi vo dne najviac chýba.
Občerstvujúc ma spánkom,
aby som sa znovu odhodlala
hľadať to...
