Skúsim sa dnes
nenápadne
vydať po ceste
nenápadnosti.
Nenápadne umyť kľučky, obšiť rodičom diery na svetroch (ako ich mama obšívala mne), utrieť
usadený prach na skrytých miestach, umyť podlahu pod chladničkou. A podobne.
Modliť sa za druhých – v skrytosti, no horlivo a bojovne, tak ako Mojžiš vo vojne;
držať prosiace ruky zdvihnuté, aj keby mi ich niekto podoprel.
Napísať list kamošovi vo väzení (niečo, čo by ho povzbudilo ), a nezmieniť sa o mojom zdraví.
Premôcť únavu šálkou kávy a napísať esej len pre pár kamarátov.
Študovať štruktúru DNA a výchovné metódy Apačov.
Pestovať ružičku pre chromú starkú, čo nevychádza z domu.
...
Ó, mám toľko možností!
Pošlem knihy ľuďom, ktorí to nečakajú, a prekvapivo pomlčím, keď ma doma obvinia z nečinnosti.
(No a potom o tom, ako obvykle, napíšem na FB...)
