Stačí tak málo:
krok vedľa,
okamih nepozornosti,
náhlivosť,
pripitý vodič,
prepracovanie, nedostatok spánku,
nevhodný liek,
padajúci črepník
nedotiahnutý plynový kohútik…
Stvoril si ma tak zázračne,
a vďaka celej súslednosti zázrakov
znovu vystupujem
s nesmelým úsmevom
- proti všetkým zákonom pravdepodobnosti -
po schodoch do lietadla.
Sú však aj kroky, osudné kroky, ktoré nik nezvráti. Alebo predsa...TY?
V popole, vrecovine prosím...Odpúšťam... Odpusť nám.
Stebielkom pýru bojujem proti zlým mocnostiam.
Povedz mi slovo. Pošli hviezdu. Alebo orgován...
...
Lietadlo pristáva, otváram oči v Londýne, pod mojou drahou oblohou.