Tvoja modlitba je neviditeľná báseň, ktorá sa môže dotknúť poštára na ulici, bábätka v perinke i neznámeho, ale
blízkeho človeka, ktorý práve vošiel do chrámu u protinožcov. Báseň,
ktorou môžeš zasiahnuť nepriateľa, obmakčiť tyrana a zmeniť seba samu.
Báseň, ktorú Boh zhudobní a zakomponuje do svojej novej skladby.
Je ako snubný prsteň, na ktorý stačí pozrieť a Tvorca vesmíru sa zachveje, a hľadá spôsob ako ti odpovedať.
Je to báseň, ktorou môžeš objať veľmi veľa ľudí. Je to báseň bezmocných a nemých, ale aj nadaných a silných. Báseň, ktorú môžeš kričať v hukote jazerných vĺn, keď sa ti zdá, že nevládzeš.
Báseň, ktorú si môžeš pospevovať aj nečujne.
Je to ako … vybehnúť z dusného domu na čerstvý vzduch.
Je to tvoje najmocnejšie volanie.
Žmurknutie na súhlas.
Vtedy si On „dovolí“ znovu vstúpiť. Inak ako čakáš, inak ako predtým.
Neprehliadni jeho odpoveď a nemávni rukou nad nenápadnými zázrakmi.
Keď sa ti prihovorí Marika z Kompasu, ktorá dosiaľ medzi deťmi nerozprávala, aj keď sa jej pletú hlásky, je to odpoveď blízka zázraku.
Keď ťa Riško príde pozvať na chlapčenský koncert, pripraví stoličku a utišuje ostatných, aby ťa počúvali, aj to môže byť odpoveď.
Keď improvizuješ na syntetizátore a vzniká niečo pekné, je to darček.
Keď ťa niečo úporne bolí, je to tréning v optimizme. Vtedy sa učíš dúfať. A keď sa nevieš vymotať z otroctva, vtedy konečne uznáš, že tvojou nádejou je Najvyšší...
Keď Renka s Peťom, Ankou a Lydkou idú navštíviť Mima do resocializačného strediska, to je proste skvelé!
Keď môžeš byť pár týždňov sama v dome s veľkou záhradou, je to posila zhora. A keď zistíš, že neďaleko (kúsok cez les) je veľké čisté jazero s prehriatou vodou a vrchmi v pozadí, to je div…Tu trávim letné dni. Ako správca jabloňového sadu dozerám, aby jabĺčka nehnili na stromoch, prekladám a dve hodiny denne plávam. (Mením sa na jablkožrúta.)
A tak.
