Sníval sa mi sen, na ktorý nechcem zabudnúť:
Ocitla som sa v nejakej komunite, kde bolo veľa detí a mladých ľudí. Bolo to kdesi na vedľajšom sídlisku, no zapôsobili na mňa ihličnaté stromy. V obyčajnom, no vo vnútri krásnom dome, boli na stenách obrazy. Teraz ich neviem opísať, ale vo chvíli, keď som zaspávala, v polosne, som si ešte uvedomovala, že tie nádherné farebné obrazy sú v mojej hlave. (Bolo to v čase, keď som bola bezradná, lebo som nedokázala spať bez liekov, ktoré mi škodili omnoho viac, než som si sprvu myslela.)
Kráčala som po tých izbách a vravela si: „Ó, tak Boh predsa existuje, kde by sa v mojej hlave vzalo toľko farieb a krásy?“ Boli tam milí ľudia; deti mojich príbuzných, ktoré mám veľmi rada, som zoznamovala s inými, neznámymi deťmi. Sesternička, moja obľúbená, ma upozornila na akéhosi neznámeho, milého kamaráta, ktorý sa chcel so mnou rozprávať.
Volal sa tuším Daniel, tvár nebola ničím charakteristická, ale bola som potešená, snažil sa mi priblížiť, a ja som tiež odložila ostych, hoci som si i vo sne robila starosti pre svoj vzhľad... Mala som radostný, oživujúci pocit, zo všetkých tých ľudí a krásy v tom veľkom dome. Ktosi ma na chvíľu odviezol do vrchov, (neďaleko bol les), a potom som sa znovu vrátila, hrala sa s deťmi, rozprávala s Danielom.
No potom som začula šťuknutie vypínačom, niekto vošiel do kuchyne a zobudila som sa. Bolo mi ľúto, že to bol len sen a zasa osamiem so svojou neskonale unavenou hlavou, ale cítila som veľkú zmenu. Mala som dojem, že mi chcel Boh prejaviť lásku, uistiť ma, že nič nie je stratené, uľavilo sa mi, že ešte môžem prežívať niečo krásne, hoci som sa večer cítila ako pes, ktorého ešte kopnú, ked plače.
Bolo mi ľúto, že sa tam nemôžem vrátiť, no o chvíľu som znovu zaspala, znovu bez lieku.
Postupne sa mi podarilo odvyknúť si od hypnotík. Neviem, nakoľko to s tým súvisí, ale radosť zo života prežívam teraz oveľa viac vo dne ako vo sne. Keď mám o sebe pochybnosti, pripomínam si aj ten sen, ktorý mi poodhalil kúsok vnútorného sveta, po akom túžim, a naznačil mi netušené možnosti - akou byť, kde žiť...
(A príležitostne povzbudzujem iných, aby si cenili prirodzený spánok a nestali sa závislými od liekov na spanie(hypnotík, či benzodiazepínov). Čítala som veľa o tom, aká strava prospieva mozgu, a snažím sa obohatiť si jedálniček o rybí tuk, kurkumu, čučoriedky, orechy a iné zdravé dobroty.))
https://www.theinnercompass.org/learn-unlearn/intervention/sleep-aids-or-z-drugs
