Klobúk dole, dala som dokopy exkluzívnu spoločnosť mladých, vzdelaných, rozhľadených a scestovaných ľudí. Preľakla som sa vlastnej myšlienky písať o nich. Veď aké mám ja skúsenosti s Čínou? Najsilnejšia som asi v kulinárskej oblasti. Rada „čínu“ varím a ešte radšej konzumujem. Mám hromadu kuchárskych kníh, vlastním wok a moje deti vedia používať paličky. Dokonca ma čašníčky v jednej bratislavskej čínskej reštaurácii oslovujú s úsmevom ako starú známu a zdravia ahoj. Uhm, tak asi o tomto sa môžeme baviť ďalší večer pri virtuálnom stole...
Perla zrejme veľká kuchárka nebude. Nespustila lekciu o čínskej kuchyni, ale vyvolala som v nej príjemnú spomienku na Bratislavu: „ Rada spomínam na nákupy a varenie na bratislavskom vysokoškolskom internáte Družba. Ale najradšej spomínam na príjemnú čokoládovňu v starom meste, kde som často sedávala s knihou v ruke a popíjala horúcu čokoládu.“ Ale predsa si len spomenula na to, ako so slovenskými kolegami večerala v pravej čínskej reštaurácii v Šanghaji a všetci Slováci jedli paličkami zručnejšie, než ona – originálna Číňanka.
„ Keď som odchádzala z domu“, pridala sa Silvia „ mama mi kládla na srdce, aby som dbala na hygienu v stravovaní. Preto som prvé dni umývala minerálkou ešte aj jabĺčka. Keď sme pri tej minerálke, naše mi chutia lepšie ako čínske. Domácim vraj zas nevyhovujú naše „bublinky“. Pri nákupe potravín niekedy strávim v obchode aj dve hodiny. Študujem, či tá vec na pulte slúži na jedenie, pitie, alebo sa natiera na tvár. Ovocia a zeleniny je tu neúrekom, ale všetko chutí akosi inak, než doma. Tak po čínsky...“
Nechápem síce to vysvetlenie, ale akceptujem. Asi to bude tak, ako keď povieme, že doma je doma. Silvia mi opísala chute azda všetkých známych druhov ovocia a zeleniny. Pod zeleninu zaradila aj rôzne „ buriny“ , ktoré mne často chýbajú v tunajších čínskych reštauráciách. Takže jej vlastne závidím.
„ Číňania jedia zeleninu tak, ako my čokoládové tyčinky a keksíky, čokoládu a sladkosti nemajú veľmi radi“. Šťastní to ľudia, myslím si, a navyše aj zdravší. „Raz ma ktosi ponúkol balenou tyčinkou. Na moje veľké sklamanie to nebola sladkosť, ale sušené hovädzie mäso!“.
„Ryže ste si asi užili“, zabŕdam, „neprejedla sa Vám? Pretože ja, ako správna Liptáčka, som človek zemiakov a kapusty.
„Ryžu moc nemusím,“ citujem opäť veľmi zdielnu Silviu, „ ale v Číne inú prílohu nepoznajú. V obchode sa ryža ponúka vo veľkých kadiach , z ktorých si ju naberáte do vrecka, alebo sa predávajú veľké viackilové vrecia. V reštaurácii si ryžu k jedlu musíte vypýtať, konzumuje sa až na záver, ako dezert. Keď si niekto vypýta ryžu, znamená to, že končí s jedlom.“
Ale nie len jedlom je človek živý. Aké sú zážitky Slovákov s Číňanmi? Perla opísala historku s agresívnou návštevníčkou, ktorá silou mocou chcela vstúpiť do pavilónu cez východ. Nikto si s ňou nevedel poradiť, museli zavolať ochranku. Žena sa vyhrážala tak dlho, až jej ktorýsi nahnevaný kolega podľa Perliných slov povedal nejaký neslušný výraz. Samozrejme, že sa to vedeniu našej expozície nepáčilo a žene sa napriek všetkému ospravedlnili. Použijem milú, originálnu Perlinu slovenčinu: „ Nemôžeme sa hádať s turistom kedykoľvek, lebo naše správanie nie iba reprezentuje seba, reprezentujeme Slovenskú republiku. Preto som sa rozhodla, že odteraz pracujem s úsmevom na tváre, aby každý turista mohol cítiť srdečnosť zo Slovenska.“. Čo k tomu dodať. Nielen že má Perla pravdu, ale ešte vie aj neuveriteľne dobre po slovensky.
Marek si spomenul, ako s kolegom celú noc vykladali auto s tovarom pre pavilón. Pomáhali im niekoľkí čínski robotníci. Aj tu sa prejavila ich typická črta, hravosť. Keď na nich doľahla únava, naši vymýšľali rôzne hry, napr. hádzanú so škatuľami. Tak sa tovar presúval na miesto až do ôsmej hodiny ráno.
Keď je reč o Číne, nemôže chýbať téma – masáž. Rozhodne to tam vedia robiť veľmi dobre. Tak som sa dozvedela, ako dievčatá relaxujú. Sem-tam si doprajú pravú čínsku masáž nôh. Čas si nájdu iba po práci, takže pravidlom je, že sa koná v noci, až po jedenástej hodine. K masérom sa vždy ide spolu a je to samozrejme veľká zábava. Po celodennej námahe sa nohy ponoria do drevenej kade so soľou . Zatiaľ čo si nohy doprajú oddych, maséri dajú poriadne zabrať chrbtom. Po tejto kúre všetci jajkajú, ochkajú, lebo maséri tak tlačia jednotlivé body ako by išlo o život. Ale nebola by to čínska masáž, keby po hodine nohy nenadobudli novú silu a energiu.
Pozerám si oficiálnu webovú stránku EXPO. Výstavisko, jednotlivé pavilóny, celý areál. Vstupujem do nášho pavilónu a predstavujem si dianie v ňom vďaka farbistému opisu mojich vzdialených partnerov.
Čítam Silviin text: „V našej expozícii môžu čínski návštevníci využiť naplno svoju lásku k fotografovaniu. Máme historické kóje s figurínami v dobových kostýmoch s otvormi miesto hlavy, za ktorými sa všetci radi fotia. Keďže ich musíme po návale ľudí často opravovať, dali sme im mená. Azda najviac je obletovaný fešák Cyril zo secesnej kóje, ten je doslova na roztrhanie. Marek ho musí veľmi často operovať, našťastie, vždy ho znovu postaví na nohy“. Najvďačnejšie sú však akcie pre deti. Maľovanie Slovenska očami malých Číňanov skákanie vo vreci, tancovanie kačacieho tanca so slovenskými vlajočkami a v tričkách slovenského pavilónu. Pred pavilónom zas maľovali na tému „Lepšie mesto, lepší život“ celé školské triedy“. Táto téma je mottom celej výstavy, a za zmienku stojí aj motto slovenskej expozície-„ Svet pre ľudstvo“. „V takých chvíľach, keď sa všetci zabávajú a zaujímajú o náš pavilón, celá naša osádka zabúda na únavu, na svoje osobné voľno, ale vymýšľa, pripravuje, moderuje, povzbudzuje, odmeňuje“, približuje atmosféru Silvia.
Čo všetko sú návštevníci schopní urobiť, aby sa dostali do nášho pavilónu! Keďže v celom areáli EXPA sú k dispozícii prioritné vstupy pre handicapovaných, vynaliezaví hostia to využívajú. Často posadia do vozíčka nič netušiacich starkých alebo aj mladých ľudí / ktorých by človek poľutoval, keby netušil, že sú zdraví ako ryby.../ a už sú aj v pavilóne, pričom za sebou nechávajú množstvo ľudí, poslušne stojacich v rade...
Poznatok, že domáci si odpľujú hocikde, trebárs aj v potravinovej kóji obchodného domu, je pre nás nepochopiteľný. Iný kraj, iný mrav, poviem si. Vtipnejšie je, že dokážu zaspať hocikde, sú nenároční. Uložia sa na zem, s novinami pod sebou, zaspia na malej stoličke, ktorú na výstavisku majú stále pri sebe, pretože pred niektorými expozíciami sa tvoria dlhé rady. Pokojne zaspia aj v parkoch, na lavičkách, ba niekomu sa to podarilo aj v kútiku nášho pavilónu.
Perle som na oplátku dala možnosť napísať mi, čo si myslí o Slovákoch: „Slováci mojimi očami sú milí a priateľskí. Naši učitelia aj študenti čínštiny na univerzite nás pozývali na večere, zabávali sa s nami a pomáhali nám. Keď sme sa stratili, alebo mali nejaké problémy, niekto dobrý sa objavil a poskytol nám pomoc. Keď som však cestovala po Slovensku, ľudia sa mi zdali chudobnejší ako v Bratislave.“
A čo mojich priateľov počas ich pobytu prekvapilo?
Silvia utrpela šok z klímy: „Je tu teplo, dusno, extrémne vlhko. Vypratá bielizeň sa suší tri dni, ovocie a potraviny sa rýchlo kazia, soľ je vlhká, aj papiere a bankovky sú vlhké, keksíky vyberiete z vákuového balenia a hneď sú mäkké. Na ulici je smog, nízka viditeľnosť, opar a ťažko dýchateľný vzduch.“
Klaudia si spomenula na svoj prvý pobyt v Číne, keď ešte neovládala dobre jazyk. Ak sa chcela najesť, musela si často objednať aj päť –šesť rôznych jedál, ktoré náhodne vybrala z jedálneho lístka, až pokiaľ jej nepoložili na stôl niečo, čo vedela zjesť. Pri takom neekonomickom prístupe minula na stravu veľa peňazí.
„ Príjemným prekvapením pre mňa bolo“, napísala Lucia, „ keď som sa vrátila z dovolenky a naša pani upratovačka, ma privítala slovami - chýbala si mi. Neviem, kto ju to naučil, ale veľmi ma tým dojala“.
Nemôžem už ďalej oberať mojich nových priateľov o ich voľný čas. Virtuálny stôl osirel, môj pracovný priestor je zaprataný papiermi, poznámkami, prázdnymi šálkami od kávy. Ešte raz pozerám oficiálnu stránku EXPO. V čase , keď dopisujem článok, je 127-y deň trvania výstavy. V tento deň navštívilo výstavisko 369 300 návštevníkov. Spolu je to doteraz 48 418 600 ľudí. Mnohí z nich odchádzajú možno s prvými informáciami o Slovensku. Skôr ako sa pustím poskladať puzzle zo získaných informácií, zájdem do mesta na „čínu“. Dám si lahodné teplé slivkové víno a kuracie kung pao.
