Každý Boží deň volačo, len tu pri Nitre furt. Z úcty k rodinám zosnulých nechcem konkretizovať, ale rýchlosť akou predbiehate a to aj v meste a spôsob akým mnohí jazdíte, je skutočne na zamyslenie. Nehovorím už o myšičkách cez mesto a jazde na zadnom kolese, šak bábiky stoja na zastávke, ja som Rossi. V Nitre pomaly nemáte cestu, kde by nehoreli sviečky za padlých motorkárov. A to vaše pridávanie na červenej, že človeka z toho hneď rozbolí hlava, to je na úrovni, frajerské jak hovado. Už len porádneho draka vytetuvať na prsá a dajte ma karuvať, lebo ja som pretekárisko.
Maminky, frajerky potom vyplakávajú, aký to bol len dobrý chlapec, čo sme s ním mali robiť, keď prepadol tým motorkám a tej vôni benzínu? No nič, rozum do hlavy nikomu naliať nemôžete. Zase nechcem súdiť všetkých, určite sú fanúšikovia motoriek, ktorí sa na ceste správajú ohľaduplne a zbytočne neriskujú. Tiež netvrdím, že musím rozumieť niečomu, čo som nikdy neskúšal. Verím, že táto záľuba má niečo do seba a môže to osloviť kopec ľudí, ale šak trošku rozumček použiť sem tam...
Niektorým, čo si prečítajú tento článok, asi navrú žily na čele, krvavé oči a oheň z výfukov. Ja len nemyslím to zle, my obyčajní účastníci cestnej premávky naozaj netúžime po čelovici s motorkou a zoškrabávať vás z auta, prípadne z asfaltu. Kludne prežijeme aj bez tejto skúsenosti, veď už len jazdiť autom pri tej dnešnej premávke je dosť nebezpečné. Tak chalani, ak by sa teda dalo troška normálne a nehnevám sa.
