Nitra je plná rozdielov a nie všetky obrazy v samotnom meste sú rovnako pekné. Nehovorím teraz o sídliskách, to je iná kapitola, hovorím o samom srdci Nitry. Svätoplukovo námestie, oddychová zóna Nitrančanov (za slovo Nitran by ste tu mohli dostať aj po hube) a tu stojace kontroverzné divadlo Andreja Bagara. Obrovská betónová stavba, ktorá sa do starobylej Nitry vôbec nehodí. Česť námestia zachraňuje zrekonštruovaný mestský dom. Pre mňa je ten skôr dominantou námestia ako divadlo alebo takmer celý rok špinavá fontána, ktorá viac nefunguje ako funguje a keď aj strieka, tak to vyzerá asi tak, ako keď máte zanesenú sprchovaciu hlavicu vodným kameňom. Intuitívne hľadáme za chrbtom hrad. A to je asi na tom celom najsmutnejšie. Hrad už pomaly nie je vidieť. Aspoň teda z lavičiek pri divadle ho pomaly prekrývajú polyfunkčné budovy. Jedna je dokonca v tvare ementálu. Úžasné! Za pár rokov bude určite top! Pri pohľade na rozpadnutú poštu si poďme vylepšiť dojem z námestia na pešiu zónu. Už z diaľky vidno nádherné balkóny, vežičky a terasy, ako stvorené na stretávanie sa s priateľmi. Množstvo detailov ako Pribinov meč, hodiny , studnička a iné dotvárajú príjemný pocit z tohto mesta. Ako päsť na oko ale pôsobí Dom módy. Samotný názov prezrádza, kto je zaňho zodpovedný. Po koniec pešej sa ešte pokocháme starobylou architektúrou a môžme navštíviť OC Mlyny. Áno aj Nitrančania už relaxujú nakupovaním. Presklenené nákupné centrum plné obchodov svetových značiek, kaviarní a reštaurácií praská vo švíkoch. Spočiatku sa predpokladalo, že sa to všetko vsadí do starej chrumkárne, aby to čo najviac zapadalo do koncepcie mesta, ale pri prácach sa nejako podozrivo vraj narušila statika a už sa to nedalo zachrániť. Vybudovalo sa obrovské centrum, aké sa inde stavájú skôr na periférii.
Nitra je nádherné mesto, plné pamiatok. Prechádzka pešou zónou, výstup na Zobor, oddych v nitrianskom mestskom parku plnom zelene alebo vychádzka na hrad vám naozaj pomôžu prísť na iné myšlienky. Poukázať chcem však na tie protipóly. História sa tu mieša s prítomnosťou, čo je samozrejme prirodzené, len si myslím, že menej je niekedy viac.
