Ja chodievam šibať a polievať s otcom, švagrom a s našim slnkom päťročným Alexkom. Prejdeme celým nitrianskym okresom a aj keď sa vraví, že poobede oblievajú už iba počúraní, väčšinou sa to do tých poobedňajších hodín pretiahne. Alexko zarecituje básničku, vyšibe trošku po stehnách a potom polievame. My iba s voňavkami a na šaty, nie do vlasov, lebo vieme dievčence, ako to vy vo vlasoch nemáte rady a berieme, že umývať si hlavu po každej návšteve, asi nie je veľmi príjemné. Chvíľu posedíme, porozprávame sa, niečo vypijeme a zjeme, poďakujeme za pohostenie a ideme o dom ďalej.
Naša rodina tieto tradície viac - menej úspešne zachováva najmä kvôli deťom. Tiež sa ale v ten jeden deň stretnem s takmer celou rodinou a ten jeden deň mám vyčlenený len a len pre rodinu. Vtedy neobstoja výhovorky ako : Dávno som ťa nevidel, ale vieš nemám ani čas, chodím večer z roboty a aj cez víkend vieš furt je volačo. Jednoducho Veľkonočný pondelok je ten deň, kedy si idem uctiť všetky ženy v rodine, porozprávam sa s nimi, čo majú nové a ako sa im darí. Dalo by sa možno diskutovať o forme toho, ako si tie ženy uctiť, ale tak myslím, že sa nič také hrozné nedeje, ak si na vás my muži troška dovolíme jeden deň v roku. Môžem vás ubezpečiť, že ja si ženy vážim a ctím, nikdy som na žiadnu nezdvihol ruku a ani to nemienim urobiť.
Je to každého vec ako prežije Veľkonočné sviatky a aj to, čo si o nich myslí. Pre niekoho sú to len dni voľna, ktoré trávi s priateľmi niekde na chate, veď stretnúť sa a opiť s rodinou sa dá počas celého roka dosť. U nás sa teda šibe a oblieva a ženy vítajú polievačov. U nás je na hanbu, ak v tento deň otvorí chlap v teplákoch, hrdinsky, že on nepolieva. Dáva tým jasne najavo ako si svoju rodinu a ženy v nej ctí a váži a možno aj to, že z pod tej papuče nevie vyjsť ani na Veľkonočný pondelok.
