Musíte byť. Bez nezištnosti medzi sebou, bez svojpomocných riešení, bez toho by sme hádam nič nespravili. Lebo sme krajina krásna, ale rozkradnutá. Ľudia utrápení, zľaknutí. Cesty aj duše plné dier. Také poznáme Slovensko.
Ale keď stojíte na troch korunkách a slnko sadá za štíty Tatier a Vás zatrasie husia koža na chrbáte, keď zavriete oči v Slovenskom raji a vrátite sa 500 rokov späť, aj také poznáme Slovensko. Malebné, hrdé, čisté. Ako tatranské plesá.
No aj tie niekto znečistil. Ako dušu Slováka. A tak sa ženie do náručia hnevu, nenávisti a intolerancie odetej v nacionalizme. Znečistili ju ľudia, ktorí nepoznali slovo dosť. Tí, ktorým nestačí a nebude stačiť nič. Ani všetko by pre nich nebolo dostatočne veľa.
No tu sa zrazu zomelie nechutná poprava. Dvaja čestní, pokorní, mladí Slováci sú nechutne popravení lebo boli rizikom. Pre kšefty mafie. A krajina zapadnutá v apatii zrazu stojí hrdo vzpriamene a žiada odpovede. Odpovede na všetko, čo sa nám posledných 25 rokov stalo. A nie celkom dáva zmysel v slušnej krajine, po ktorej ľudia tak volajú.
Slováci vydržme. Nie sme hlupáci. Viem to. Poznám Vás. Dokážeme nádherné veci! Silné, krásne, inšpiratívne. No dnes sme tu na niečo iné. Dnes musíme dokončiť čo bolo začaté. Dnes musíme dotiahnuť boj spravodlivých, Jana Kuciaka, Ernersta Valka, Roba Remiáša a mnohých iných, do konca. Lebo Slovensko si zaslúži byť slušná krajina! Krajina kde nezomierajú slušní ľudia násilnou smrťou!
Foto: Google.sk
