Asi sa niečo deje

Stehy zanechali bodky na koži tmavoružovej farby. Jazva je medzi nimi,na dotyk niekedy trochu zabolí. Rameno sa zdá byť v poriadku.

Mám sa dobre, povedala Anna Karenina do telefónu. Zavolala mi asitýždeň na to, ako som sa vrátil z Amsterdamu. V tom hlase som videlúsmev.
Nespýtal som sa ako sa máš, upozornil som ju. Smiala sa príjemnýmsmiechom a rozprávala zvonivým hlasom. Pri jeho melódií sa mi dobredriemalo. Celý ten týždeň som prespal a predriemal.
Rozprávala mi úžasne veci, ktoré sa zatial odohrali v jej živote, kýmsom bol preč. Vôbec ma to nezaujímalo. A bolo to fajn. Stíhal som eštereagovať občasným zahmkaním alebo krátkou poznámkou. Viedla so mnoumonológ, ktorý potreboval krátke reakcie. Potom som mal mikrospánky,ušli mi časti toho monológu, ale nechýbali.

Serbovi padla hlava, strhol sa naspäť, chvíľu sa rozhliadal po izbe akomedveď v neznámom prostredí. Čakal som, že ma zobudí, ale možno bolrád, že si môže zdriemnúť.

To je prekvapenie, vypadlo z Xaviera, keď som si sadol oproti nemu vjeho obľúbenej kaviarni. Teda jednej z štyroch. Ako si ma našiel?spýtal sa ma vzápätí.
Prišiel som sem a našiel ťa tu, odpovedal som. Chvíľu ma pozoroval.
Dáš si raňajky?
Dám si len džús, povedal som. Objednal mi a pomaly jedol. Podchvíľou sana mňa pozeral a znovu jedol. On je taký, nemôže za to. Viem, že som hoznervózňoval a musím priznať, že ma to trochu bavilo. On je trochuparanoik.
Potreboval by som niečo, povedal som tichým až tajomným hlasom.Vidlička zazvonila o tanier. Pomaly zdvihol hlavu a meravo sa díval, ažmi visel na perách a čakal. Ani herec by nebol lepší a tak som hral ajja. Naklonil som sa k nemu, tak ako mi to dovoľoval stôl a zašepkalsom. Potrebujem automechanika.
Musíš to robiť? zničene sa na mňa pozrel a začal znovu jesť.
Prepáč, nemôžem si pomôcť. Mám auto s turbom, nemám ho dlho a nie jekradnuté, len ho chcem dať prezrieť a spraviť nejakú tú prehliadku. Adôkladne prezrieť elektroniku vo vnútri. Napadlo ma, že by si moholpoznať niekoho. Možno niektorý z tých ľahších feťákov.
Feťáci neexistujú, povedal Xavier vážnym tónom. Len zákazníci, usmieval sa.
A potreboval by som ešte niečo. Zháňam prácu. Nie kšeft, ale normálnu prácu, niečo nenáročné.
Len pokýval hlavou. Dá mi vedieť.

Dám ti vedieť, keď to bude hotové, povedal mi mechanik, keď som doviezol auto do garáže jedného Xavierovho zákazníka.
Chcem vedieť presnú sumu a potom aj popis, čo si robil, hovorím mu.
Ale Xavier povedal, že... Ja som len mávol rukou, aby nepokračoval.
Xavier nevie všetko a takto to bude ok. Sumu a popis. Nemusíš sa ponáhľať, kývol som mu na pozdrav.

Serba zaspal a telo sa uvoľnilo. Potichu som vstal a prešiel k nemu,pritiahol som si druhé kreslo oproti nemu a posadil sa. Zblízka vyzeralunavene, strnisko a kruhy pod očami.
Tak čo sa deje? prehovoril som do ticha. Ale nezareagoval, tak som nímtrochu zatriasol. Strhol sa akoby zo sna. Chvíľu akoby si prehrávalnedávnu minulosť a rozpamätával sa.
Serba, čo tu robíš? opýtal som sa znovu.
Volgan ťa chce vidieť, nie je to dobré. Hovoril, že si sľúbil, že zavoláš, keď sa vrátiš do Paríža.

Hovoril som, že sa ozvem neskôr a nie, keď budem v Paríži, hovoril somVolganovi. Sedeli sme v jeho pracovni aj s Jacekom. Vyzeral viacunavene ako Serba.
Vieš, najhoršie je, že neviem, čo sa deje, povedal Volgan.
Pozrel som na Jaceka, ten len mykol plecami. Mal zbraň. Nosil ju naopasku na ľavom boku, púzdro natočené pre pravú ruku. Zvyčajne zbraňnenosil.
Stretli sa nám oči, pozrel som na zbraň a znovu do očí, spýtavo som nadvihol obočie. Len pokrútil hlavou.

Zazvonil mi telefón. Vieš, že máš v aute GPS navádzač? spýtal sa ma mechanik namiesto pozdravu.
Možno, odpovedal som. Snažil som sa vybaviť si cestu do Amsterdamu.Volal som Volganovi počas cesty? Alebo len z Amsterdamu? Už ani neviem,možno mi volal on.
Asi je to v poriadku, povedal som do telefónu, ešte ti zavolám, a zložil som.

Nezájdeme sa niekam najesť? navrhol som len tak. Bol som naozaj hladný,od včerajšieho obeda som nejedol. Volgan o niečom rozmýšlal, akobyprepočul moju otázku a ja som sa obzeral po miestnosti.
Neviem ako vy, ale ja idem, povedal som a zdvihol som sa. Mal som taký nápad a hneď ma napadlo, že je pritiahnutý za vlasy.
Mimovoľne som siahol do vrecka bundy, vytiahol papierovú kartičku. Bolato vizitka pizzérie, v ktorej som sa stretol naposledy s Kareninou. Asisom si ju zobral zo stola.
Idem sa najesť sem, povedal som a podal kartičku Jacekovi. Určitepríďte za mnou, pozývam vás, dodával som rýchlo. Mrkol som okom aodišiel von.

To som ja, povedz mi niečo viac o tom GPS, povedal som do telefónu, keď mi to mechanik zdvihol.
Čo viac? Je to vysielač, cez GPS ťa môžu sledovať na mape kdekoľvek sapohneš. Viac budem vedieť, keď to vypnem a rozoberiem, vysvetľoval mimechanik.
S tým ešte počkaj. Zastavím sa neskôr, povedal som mu a zavesil.

Viezol som sa metrom, rozmýšlal a trochu aj dúfal, že aspoň Jacek príde za mnou do pizzérie.