Do Paríža

Ruku mi zašil nejaký mladý doktor, možno o niečo mladší odo mňa. Odchytil som ho na toaletách pohotovosti v prístave.
V aute som si prepláchol ústa vodkou a trochu sa ňou oblial. Doktorovisom silným ruským prízvukom vysvetľoval, čo od neho chcem, že mi musízašiť ranu. Chcel volať sestru a niečo spísať.
Musím späť na loď, rýchlo, hovoril som mu. Loď odpláva, nemôžem tuzostať. Ťahal som ho z chodby do niektorej z ambulancií. Nakoniec tovzdal a zašil mi ruku.
Ako sa vám to stalo? spýtal sa ma, keď šil prvý steh.
Pomaly som naňho pozrel, chvíľu sa díval uprene do očí a mlčal. Spadol som, odvetil som.
Len ticho prikývol a viac sa už nepýtal. Neviem, či som bol originálny.Ale zabralo to, už sa viac nepýtal. Zopár stehov a bolo to. Zobral somsi náhradné obväzy a nejakú masť, ktorú mi podával a zmizol som.

V živote mi nebolo tak na nič. Bolesť sa dá vydržať alebo ignorovať,niečo sa s ňou dá robiť. Cítil som sa ako v mravenisku. Svrbela ma celárana, potreboval som sa poškrabať v rane, na stehoch, dokonca sa mizdalo, že ma svrbí aj žila, z ktorej mi tiekla krv.
Ruka mi meravela. Zdalo sa mi, že sa mi krv vylieva z ruky preč. Nedokrvovala sa mi. Bolo mi striedavo teplo a hneď zase zima.

Sebastián je triezvy. Nepije. Nie že by prestal, ale keď pracuje, taknepije. Ako hovorieva, pred prázdnym plátnom sa oveľa lepšie stojí skoňakom v hlave a fľašou v ruke. Vtedy vidím a viem všetko ovšetkom, hovorí. To len pracovať je vtedy ťažké, lebo sa mi sakra trasúruky.
S alkoholom vymýšľa, sníva, tvorí a maľuje na vnútro svojich viečok.Vybavuje si svoje malé delírium. A potom ho obkreslí. Maliar, ktorýkopíruje sám seba. A tak stojí, celý triezvy a premieta si obrazy,ktoré videl cez dno fľaše.
Čierny uhlík ťahá opatrne po stene. Nič z toho nie je jasné, len slabélinky z budúcnosti nejakého obrazu. Poznámky v zošite. Tam je popisfarieb, čiar, geometria. Raz som ten zošit videl a čítal. Noty naobraz. Skice a slová vypĺňajú papier. Nenašiel som spôsob ako sa točíta.

Je okolo pol štvrtej nad ránom. Volgan zavolá Jacekovi a Serbovi.Príďte hneď do kancelárie, povie a položí. Serba je v neďalekompodniku, ide pešo. Kým príde aj Jacek, Serba uvarí silnú kávu, pomalyju sŕka a drieme v kresle.
Akim mi neberie telefón, hlási Jacek, keď vôjde.
Volgan mu len podá svoj telefón, na ktorom svieti sms správa: som ok. nevolaj, ozvem sa sám. keby niečo, pošli sms.
A potom im vyrozpráva, čo sa stalo v Amsterdame.

Na pumpe som si kúpil termosku a do nej čaj, zásobu jedla a vody,čokoladu, vitamíny a dokonca tam mali aj hrozno. A ešte spacák. Stojímna prázdnom odpočívadle vedľa dialnice na ceste späť do Paríža. Sklopímzadné operadlá, vleziem do spacáku a zaspávam. Z dialnice počuť hučanieáut a kamiónov.
Nespím dobre, často sa budím a rýchlo zaspávam. Trochu to pomáha,prechádza ma únava, aj keď len pomaly. Nekontrolujem čas. Každých šesťhodín zazvoní budík, vyjdem von a prechádzam sa. Niečo zjem, keď somhladný. Počkám do večera o tridsaťšesť hodín a potom vyrazím do Paríža.

Auto zaparkujem za hotelom a v izbe padnem do postele. Zaspávam takmerokamžite, ešte počujem prišlú smsku, ale už sa nezobudím. Všetko má čas.