Určite sa niečo deje

Čašník doniesol víno, odsunul som tanier so zvyškom pizze a posunkomsom naznačil, že ho môže odniesť. Objednal som si lasagne aj pre seba.Bol som hladný a mal som nenásytnú chuť jesť všetko, čo mi prinesú.

Tak čo myslíš? opýtal sa Jacek, keď sa čašník vzdialil. Prečo sme tu? dodal.
Myslím, že nie je dobré rozprávať tam nahlas, povedal som a pritiahol som si košík s nakrájanou bagetou k sebe.
Kde? spýtal sa Volgan, ktorý sa zjavil pri našom stole.
V tvojej kancelárií, odpovedal som. Serba práve vchádzal dnu a sadol sik stolíku pri vchode. Začínaš byť paranoický, poznamenal som otočený kVolganovi. Nezareagoval na poznámku, len Jacek mávol rukou, akoby tonič neznamenalo.
Vieš, otočil som sa k Volganovi, mám takú teóriu. V skupine je niekoľkošéfov, jeden z nich majiteľ budovy. Dajme tomu, že tvojizamestnávatelia sa nejako nepohodli. Jeden sa dozvie o balíku vAmsterdame a chce ho pre seba. Myslím si, že to, čo sa deje, sú lennásledky niečoho, čo sa ťa priamo netýka.
Nepreháňaš trochu? spýtal sa ma Volgan, ale nie celkom s istotou.
Možno, hovorím, len som sa o tom nechcel zmieniť v pracovni.
Je to možné ako čokoľvek iné, zamiešal sa do rozhovoru Jacek.

Doniesli jedlo a Volgan si objednal kávu a minerálku. Chvíľu premýšľala potom akoby dospel k nejakému rozhodnutiu. Akoby sa uvolnil, ale ničnehovoril. Tak sme chvíľu mlčky jedli.
Tak čo bude? opýtal sa Jacek a zložil príbor a pozrel na Volgana.
Neviem, musíme to nejako preveriť. A ty, Akim, obrátil sa na mňa, ale ja som ho prerušil.
Mňa sa to netýka, povedal som potichu. Nevrátim ti auto, ktoré mipriviezol Serba. Nezdvihnem telefón ak uvidím číslo kancelárie. To jevšetko.
Volgan sa díval na Jaceka, alebo skôr cez neho, niekam do neznáma. Jacek len mierne prikývol.
A nechceš vedieť, kto to bol alebo čo sa vlastne v Amsterdame stalo? opýtal sa ma Jacek.
Načo? Nič to nezmení a podľa mňa to bol omyl. Znovu sme mlčali.

Priniesli nám kávu v bielych šálkach. Lyžičky ticho cinkali. TáJacekova trochu hlasnejšie. Kávu miešal nešikovne ľavou rukou, pravúmal položenú pod stolom na stehnách.

Dobre, povedal napokon Volgan, budeme s tebou v kontakte. Tá ruka ma mrzí, dodal po chvíli.
Mávol som rukou nad šálkou kavy a tým to skončilo.

Serba zaplatil a vyšiel von na ulicu, prešiel na druhú stranu dotrafiky a kúpil nejaké noviny. Potom vyšiel Jacek. Volgan ešte zostal aakoby váhal, či má niečo povedať alebo nie. Jeho nič nehovoriace očinič nehovorili. Vyzeral unavene a to bolo všetko.
Ozvi sa koncom budúceho týždňa, prehovoril nakoniec, zájdeme znovu na jedlo. Usmial sa unaveným úsmevom.
Dobre, dohodnutí. A ešte niečo, zarazil som ho, keď už vstával odstola. V tom aute je GPS navádzač. Auto je ešte v servise, nechám hovymontovať a pošlem ti ho. Povedz Serbovi, nech mi zavolá za dva dni.
Volgan si znovu sadol a pokýval hlavou. Znovu premýšlal. Zaujato anevšímavo. Akoby všetko ustúpilo do pozadia. Jeho široká tvár je akoveľká kniha. Zatvorená kniha.
Vieš, celý čas sa snažím spomenúť si, začal znovu rozhovor. Keď sme spolu telefonovali, rozprávali sme aj rusky? spýtal sa ma.
Raz, či dva-krát, prečo? ale asi som tušil, prečo sa pýta.
Neodpovedal, len sa zdvihol a chystal sa odísť. Tak o týždeň, dodal a mávol rukou na pozrav.

Objednal som si zákusok a požiadal čašníka o noviny. Za pár hodín skončí deň, za pár minút skončí Amsterdam. Zostane len jazva.