Vy čo ma poznáte, viete, že pracujem ako osobný fitness tréner. A vy čo ma nepoznáte, to už viete tiež. Dokonca mám aj vlastné fitko. Ale keďže tu nesmiem robiť reklamu, tak nepoviem, že je to JUST GYM na Záhradnej 35 v Prešove.
Ale nebolo to vždy takto. I keď už svoju prvú 12 minútovku som zabehol za 11 minút. Nie vážne. Normálne som po 11 minúte skončil. Presne tak – zosunul som sa na antuku ako ranná rosa. Samozrejme ihneď ma odviezli na pohotovosť. No na pohotovosť.. Jediný lekár na škole bola naša zubárka. Položili ma do kresla, napúšťali mi vodu do kelímka a školník mi držal nohy hore aby som znovu neodkvecol, pretože som mal farbu ako snehulienka. Zavolali otcovi, ktorý bol práve po nočnej, takže po mňa pomerne rýchlo dobehol a absolvoval som kázanie o tom, že „už koľkokrát som ti hovoril, že nemáš behať, ani skákať ani sa inak namáhať len tak pre nič zanič, veď vieš že si na nič a nikdy v živote nebudeš môcť športovať lebo si sa narodil slabý a stále si chorý, musíš sa šetriť, zameraj sa radšej na učenie a vzdelanie, lebo ty nikdy v živote nebudeš môcť fyzicky pracovať a už vôbec nie športovať... Ahá.. dobre mal si pravdu oci..
V každom prípade som bol od vtedy oslobodený od telocviku, pretože mi diagnostikovali skoliózu chrbtice, vpadnutý hrudník a zápal pľúc. A vyhral som cenu lemra roka. Vo svojej váhovej kategórii. Aj v open kategórii. Celkovo. Na svete.
Tak som sa vrhol na literatúru a hltal som jednu knižku za druhou. Za pár mesiacov som mal zapísaný už celý preukaz čitateľa, tak mi v požičovni - v knižnici museli vystaviť nový. A išiel som ďalej – Mal som na to skvelé podmienky, angíny, chrípky nachladenia, dutiny, kčrné, nosné, ortopédia, neurológia, gastro – všetko čo bolo v tom čase k dispozícii. Takže v škole som strávil len pár dní v mesiaci – zvyšok som marodoval. A čítal. A čítal a čítal.. Až kým sa mi nedostala do rúk knižka Tarzanov syn.. Určite poznáte knižku Tarzan. Ale málo kto pozná voľné pokračovanie Tarzanov syn - je to román amerického spisovateľa Edgara Ricea Burroughsa, štvrtý z jeho série kníh o Tarzanovi. No a tu sa skončilo moje obdobie lemry. I keď zatiaľ iba v mojej vzhľadom k telu nadrozmernej hlave. Možno poznáte tie príbehy o ľuďoch z konca 80-tych rokov, ktorí tvrdili, že videli mimozemšťana.. Tak to boli ľudia ktorí ma stretli na ulici – malé tenké telíčko s veľkou hlavou a veľkými očami. A na veľkej hlave, baranica s lesklou červenou hviezdou. V lete... No nič. Krátko na to, ako som sa rozhodol, že už nebudem lemra, som začal loziť po stromoch na sídlisku. No loziť.. Poznáte tých ľudí, čo chodia do lesa a objímajú stromy? No takže tak.. som lozil. No ale viete ako to funguje s Vesmírom.. Keď po niečom veľmi túžite, tak ono si vás to nájde. Niekde v mojom detskom predpubertálnom podvedomí som tušil, že lozenie po stromoch – formou ich objímania – zo mňa Tarzana nespraví. Našťastie som mal stále platnú kartu do knižnice a medzi tetami knihovníčkami som bol naozaj populárny – tak mi ochotne pomohli – i keď s viditeľnými rozpakmi (a otázkou v očiach: „Preboha na čo to tomu chlapčatku bude..“) – nájsť dostatok literatúry o metodike tréningu od karate až po gymnastiku a čuduj sa svete bola medzi nimi aj publikácia o tzv. Kulturizme. To znie ako návod ako založiť sektu, ale v skutočnosti to bolo o posilňovaní. A bol som jasný. Na dennej báze som začal robiť drepy, kľuky, brušáky a neskôr aj zhyby - keď som nejakým zázrakom objavil v našej bytovke v práčovni/ sušiarni po domácky vyrobenú hrazdu. Samozrejme hrazda slúžila primárne na to, že ste cez ňu vešali koberce, keď ste ich tepovali. Ale ja.. Ja som ju používal na zhyby. Najprv som sa nevytiahol ani o centimeter. Ale po mesiaci úsilia už to bolo pol zhybu. A o ďalší mesiac to bol už jeden celý zhyb! Po roku už tých zhybov bolo viac ako 10. Ono nie je to nič moc progres. Ale mne nezáležalo, na tom ako dlho to trvá, podstatné bolo, že to funguje. Ale kľukov som za ten čas urobil toľko ako Chuck Norris. Viete koľko kľukov urobil Chuck Norris? Áno presne tak – všetky..
Potom na strednej škole som objavil činky a fitko. A zamiloval som sa do posilňovania. Ale jasne mal som aj frajerku. No keď sa ma spýtala: „Marek čo robíš na Valentína?“ Ja som sa opýtal: „A aký je to deň?“ Ona že: „Štvrtok“ Ja: „Aha tak to mám chrbát a ramená..“
Nie naozaj, činky ma zmenili. Zvonka ale aj z vnútra. A po niekoľkých rokoch, som zistil, že aj ja dokážem meniť ľudí. Hlavne zvonka. Ale aj z vnútra..
Práca osobného trénera je job snov.. Musíte mať ale veľa trpezlivosti, pochopenia a lexaurinu.. A musíte vedieť čítať myšlienky. Uvediem príklad: Napríklad skúste teraz myslieť na niečo, a ja sa pokúsim uhádnuť na čo myslíte..
Ok tak poďme na to:
Máte to?
Ok dobre už to vidím..
Preboha! - toto nie, skúste niečo iné..
Výborne - dobre mám to: Myslíte na to, že by ste chceli schudnúť.. Nie? Nevadí, no skúste nad tým ale aspoň pouvažovať..
Mal som klientku ktorá sa ma pýtala: „Marek ja sa v tých jednoručkách vôbec nevyznám – nikdy neviem ktorá je pravá a ktorá ľavá..“ Ja jej vravím: „To je jednoooo.. vezmi si štvorky.“ „A Marek, tie štvorky to koľko vážia?“ Ja hovorím: „Štvorky vážia štyri kilá..“ Aha a Marek to spolu vážia 4 kilá či každá váži 4 kilá?..“ Vtedy je čas na lexaurin..
Minule som napríklad robil jedálniček jednej modelke a pýtal som sa ako jej to ide. Ona hovorí: „Vieš čo Marek, všetko super veľmi to chutí, hlavne ta mozzarella je super. Len neviem, čo mám robiť s tou bielou hrudkou, čo tam zostáva, keď to vypijem...
Môjho kamaráta – trénera, v Bratislave, sa raz jeho klient pýtal: „Počuj Jany, ktorý stroj by som mal používať, aby som bol čo najatraktívnejší pre ženy?.. Ten ho zobral bokom a hovorí mu: „Vidíš ten bankomat, pri vchode?...
Môj nadrozmerný (viac ako 160 kg) kamarát Matúš hovorí: „Vieš o tom, že na mesiaci by som vážil 45 kg? To znamená, že ja nemám veľa kíl, len žijem na chujovej planéte..“ Raz som ho presvedčil aby prišiel do fitka. Tak nakoniec sa to podarilo, ale fučal, potil sa, prevracal očami, strašne nadával.. a.. potom vyšiel zo šatne.. A k tomu v jednej ruke Iphone 5 a v druhej Iphone 6. A ja sa ho pýtam: „Matúš načo ti to bude?“ On, že „keby náhodou“. Toto keby náhodou bolo každých 5minút..telefón-sms-telefon-sms-messenger-telefón-sms... Samozrejme tréning bol o ničom, ale neriešil to..
Na rozdiel od jedného nášho zákazníka, ktorý nám do recenzie napísal: Na nový rok v januári som si kúpil permanentku do fitka. Je polka marca a vôbec nič sa neudialo. Asi tam budem musieť ísť osobne – a pozrieť v čom je problém..!
Ja som v týchto veciach veľmi diplomatický, ale moja manželka – tiež trénerka, má k tomu ráznejší prístup: Raz mala klientku ktorá prišla na konzultáciu a vraví jej: Viete.. ja.. keď ležím, tak len ležím a ležím a ležím.. a keď stojím, .. tak len stojím, stojím, a stojím.. a keď sedím, tak len sedím, sedím a sedím...čo mám s tým robiť? A manželka jej hovorí: Viete čo? Tak len choďte, choďte a choďte do riti!..
Nie vážne keď chcete dosiahnuť výsledky vo formovaní tela a kondície musíte sa do toho naozaj oprieť: Mal som raz klientku, ktorá zakaždým, keď cvičila a mala urobiť 20 opakovaní, tak pri 12-tom opakovaní jednoducho zastala a položila. Nie, žeby to bolo extra ťažké, ale.. jednoducho to tak vyhodnotila a nepokračovala ďalej. Tak som sa jej snažil vysvetliť, že práve tie posledné opakovania v sérii sú tie najdôležitejšie, práve tie posledné opakovania dávajú telu impulz aby sa menilo a formovalo. A ona mi na to vraví: „Aham? A .. to by sme potom nemohli robiť len tie posledné?..“ Sú situácie kedy máte chuť ísť vrátiť certifikát, no ja som sa jej to snažil vysvetliť na známej anekdote, keď sa rozprávajú dvaja policajti: a jeden hovorí druhému – si predstav v jednej vedeckej štúdii zistili, že vlak keď havaruje, alebo sa vykoľají, tak najhoršie sú na tom tí v poslednom vagóne.. a druhý mu na to hovorí: aha.. no ale keď to vedia, tak načo ho tam doriti pripinaju... Vyzerá to tak, že pochopila.. teda vtip nepochopila, ale pochopila, čo som tým myslel. Aspoň dúfam.. ale nie som si istý.
Niektorí ľudia si nie sú istí sami sebou a práve aj preto vyhľadajú osobného trénera. A niektorí sú si istí až príliš a majú pocit, že všetko vedia a že odbornú pomoc nepotrebujú: Raz za nami bola Markíza s tým že natáčajú reportáž ako si vo fitness centre neublížiť. A ukazovali nám trénerom videá - ktoré poznáte z youtube – kde ľudia cvičia totálne nezmysly, krížom krážom úplne zle a zjavne si ubližujú – a snímali naše reakcie ako odborníkov: tak ja keď som tie videá videl, tak hovorím: „Tak títo ľudia by mali pred tým, ako začnú cvičiť vyhľadať odborníka, ktorý im vysvetlí základné pravidlá, techniku cvičenia a metodiku, aby z toho mali úžitok a najmä aby si neublížili a nezranili sa, lebo toto čo tu vidíme, je naozaj nebezpečné a nezodpovedné.. Potom to ukázali mojej manželke a tá sa pozrela a hovorí: „Hm.. debili..“ Takže aj názory odborníkov sa môžu na pohľad líšiť, ale v skutočnosti hovoria to isté..
No a za odmenu, že ste to dočítali až sem máme pre vás dodatok – pár vtipov z našej branže na záver:
U kamaráta dietológa bol raz jeden pacient ktorý sa ho pýtal: „Pán doktor čo mám robiť aby som konečne naozaj schudol?“ A on mu hovorí: „Mali by ste skôr vstávať.“ Myslíte o šiestej? Alebo o piatej?..“ „Nene. Od stola..“
Nedávno prebiehala anketa o tom ako sú ľudia spokojní so svojou váhou.. Viete aký bol výsledok? – Ak nie ste spokojní so svojou váhou – kúpte si inú..
Čítal som taký kreslený vtip – veľmi rád rozprávam kreslené vtipy – ako v kúpeľmi stoja dve deti – dievčatko (setra) stojí na váhe a hovorí svojmu bratovi: „Nechápem prečo tu mama keď stojí tak tak strašné kričí – veď to vôbec nebolí..“
