Spával so zubnou kefkou a nadovšetko miloval hory. Hory zubnej pasty. A kúsky dentálnej nite ste mohli nájsť v každom kúte jeho domu. Bol vo svojom živle a bol najšťastnejším človekom na svete.
Až kým vláda nezakázala umývanie zubov. Nikdy nepatril k tým, ktorí porušujú zákon. No teraz mu chceli zobrať, a zakázať to, čo je jeho srdcu najmilšie. Bol veľmi sklamaný, pretože aj on dal pri voľbách tejto vláde svoj hlas.
A tak sa rozhodol stať sa disidentom. Samozrejme si ponechal svoju obľúbenú zubnú kefku, a cez známosti si zabezpečil aj dostatočný prísun zubnej pasty a dentálnych nití. Začal vydávať, a šíriť letáky, ktoré brojili proti nariadeniam vlády ohľadom ústnej hygieny. Podarilo sa mu zistiť, že dôvodom schválenia týchto nepopulárnych nariadení je silný lobizmus zo strany zubárov a zubných technikov, ktorí usilujú o čo najväčšie zisky. Začal vyvíjať kampaň na odhalenie tejto, podľa jeho názoru, najväčšej korupcie storočia, a vytvoril si okolo seba skupinku oddaných priaznivcov.
Bolo len otázkou času, kedy mu začnú ísť po krku. Najprv ho dali sledovať. Prišiel na to veľmi rýchlo, keď v kúpeľni objavil nainštalovanú plošticu a miniatúrnu kameru. Preto si začal umývať zuby vo verejných sociálnych zariadeniach, a nite používal ukrytý v parku za kontajnermi na zubné vložky. No podcenil schopnosti kontrarozviedky, a tak sa čoskoro dostal na výsluch, kde mu pustili záznam ktorý zachytával nepopierateľné trenie zubnej kefky o zubnú sklovinu, ktorá podľa súdneho znalca patrila práve jemu. Taktiež mu na stôl hodili fotografie zachytávajúce ako preberá od nastrčeného dealera balík dentálnych nití. Boli to jasné dôkazy, a na právnika nemal právo, peniaze ani chuť. Jediné po čom túžil, bolo pocítiť ešte raz chladivý dotyk sviežej mentolovej zubnej pasty v ústach, a vmasírovať si ju jemne po kúskoch do zubov.
Súdny proces trval veľmi krátko. Verdikt bol jasný. Vedomé, pravidelné porušovanie zákonov, prechovávanie a priekupníctvo so zubnými kefkami, pastami, dentálnymi niťami a ústnymi vodami a vlastizrada. Za tieto priestupky bol len jediný možný trest...
Poslednému želaniu, umyť si ešte raz zuby, nevyhoveli, z čoho bol mediálny škandál, pretože také niečo, ako zamietnuť posledné želanie, sa ešte v tomto štáte nestalo. Vyvolalo to verejné pobúrenie, napriek tomu, že všetci si uvedomovali, akých vážnych priestupkov sa odsúdenec dopustil. Mnohým ľuďom sa dokonca otvorili oči, a uvedomili si, čo sa vlastne v ich krajine deje. Po jeho poprave sa zodvihla vlna odporu, ktorú vláda len s ťažkosťami potlačila. Po týchto skúsenostiach, však aspoň zmiernila prísne zákony zakazujúce ústnu hygienu a vzbúrencov neodsúdila, ale označila ich za dentoholikov, a odporučila ich na liečenie v špecializovaných ústavoch.
Pri pohrebe mu akýsi odvážlivec hodil do hrobu jeho obľúbenú zubnú kefku. Nikto z dozorcov však nezasiahol. Zákon nevymedzoval používanie dentálnych pomôcok po smrti...
