Tam, kde sa more vlieva do riek, a kde hviezdy padajú každú noc, žil človek menom Adam. Žil sám v malom domčeku, a živil sa roznášaním reklamných letákov. Každé ráno mu lietadlo, ktoré letelo okolo, zhodilo balík reklamných letákov, a on ich potom roznášal po celom meste. Chodil od domu k domu, a všade hodil do schránky jeden leták. No jeho letáky nikto nečítal. Možno aj preto, že v tom meste už nikto nebýval. Roznášanie letákov bolo však Adamovým zmyslom života, a robil túto prácu rád.
Až raz...
Až raz lietadlo nepriletelo. Nepriletelo ani na druhý deň, ani na tretí, ani na štvrtý... Nepriletelo celý týždeň, celý mesiac, celý rok. A Adam pomaly upadal na duši i na tele.
Po roku a dvoch dňoch si Adam vykopal jamu, ľahol si do nej, prikryl sa dekou a hlinou, a čakal kým zomrie. Čakal deň a noc, noc a deň, no stále žil. Mal zatvorené oči, a takmer nedýchal. Zobudil sa až na hukot motora. Bolo to lietadlo. Adam vyskočil z jamy, a začal kývať na pilota. Lietadlo spomalilo, prevrátilo sa hore kolesami, spravilo vývrtku, a spadlo do jazera. Adam sa rozbehol k jazeru, a vrhol sa do vody. Po chvíli z lietadla vyslobodil zraneného pilota. Vzal ho domov, ošetril ho, dal mu suché šaty, a uložil ho do postele. Bola to žena, a bola veľmi pekná. Ešte sa neprebrala, a Adam si veľmi želal aby nezomrela. Ani Adam už nechcel zomrieť. Keď sa žena prebrala, uvaril jej čaj, a priniesol jej ho do postele.
„Ďakujem.“ povedala.
„Pite.“ povedal Adam, a priložil jej hrnček k perám.
„Kto ste?“ opýtala sa, keď dopila.
„Som Adam.“ povedal.
„Adam?“ začudovala sa.
„Áno Adam.“ povedal.
„Ja som Eva.“ povedala.
„Eva...“ zopakoval.
„Kde som to?“ opýtala sa.
„Na zemi.“ povedal.
„Ešte nikdy som nebola na zemi...“ povedala.
„Hm...“ povedal Adam.
„Čím sa živíte tu na zemi?“ opýtala sa.
„Roznášam letáky.“ povedal.
„Letáky?“ začudovala sa.
„Áno. Letáky.“ povedal.
„A nesnívali ste niekedy o tom, že by ste robili niečo iné?“ opýtala sa.
„Čo iné?“ opýtal sa.
„Napríklad toto.“ povedala a dotkla sa ho tvárou.
Odvtedy si Adam bez nej nevedel predstaviť život.