„Si obyčajný hlúpy pes!“ Povedala a hodila do mňa klbko ponožiek.
Neuveriteľné. A ja som si vždy myslel, že som škrečok.
„Ničomu nerozumieš!“ Povedala vyčítavo a zaborila svoju tvár do vankúša. Zobudila sa až nato ako jej oblizujem chodidlá.
„Choď niekam! Počul si?! Nechaj ma na pokoji!“ Povedala a pritúlila ma k sebe.
Ach tie ženy. Typické. Napríklad taká Rita. Vždy keď sme sa stretli, krútila chvostom tak, že jej takmer odletel a vrčala tak nežne až sa mi zježili chlpy za ušami. No keď k tomu došlo, bola chladná ako kus ľadu.
Dnes som zase dostal na večeru tie hlúpe chrumky, ktoré vyzerajú ako malé čokoládové kosti. Tak dlho som už nemal kožku z kuraťa, alebo dobrý mastný kúsok slaniny. Tak to vyzerá, keď ženy prestanú držať diétu. Vtedy začne držať diétu ich pes. Schudol som dobrých päť kíl. Rebrá mi tuším trčia už aj z uší. Ak to takto pôjde ďalej tak zo mňa za chvíľu ostane len kôpka kostí. A Rita sa za mnou už ani neobzrie. Asi to budem riešiť tak ako to robia ľudia. Vyhlásim jednoducho protestnú hladovku proti diéte a hotovo. Ale nie. Ja predsa nie som žiaden rebel. Som poslušný a krotký psík. Inak by ma Ivana neškrabkala za ušami. Nepoznám nič príjemnejšie. Vlastne... Poznám. Ale toto je hneď za tým. Škrabkanie skončilo, Ivana si išla umyť zuby a ľahla si do postele. Chvíľu si ešte poplakala a potom zaspala. Dnes ju nechal jej chlapec. Dostala kopačky. No a čo. Ja som dostal od Rity, Mikiny, Penny, Jenny, Funny a iných kočiek, vlastne sučiek (of course) toľko kopačiek, že by som mohol pokoje založiť celé futbalové družstvo. A možno aj dve. A okrem toho. Aj tak to bol idiot. Ťahal ma za chvost a ceril na mňa zuby. Ak niečo neznášam, tak je to práve toto. A okrem toho neznášam vajíčka. Na to sú podľa mňa sliepky. Keď sme boli minulé leto s Ivanou u jej babky na dedine, tak som dve skoro prizabil. Nemali mi liezť do žrádla. Sprosté sliepky.
Nerobí mi dobre keď sa rozčuľujem pred spaním. Potom nemôžem dlho zaspať a píšem takéto sprostosti. Alebo obhrýzam kosti. Mám jednu ktorú z celého srdca neznášam. Je celá z umelej hmoty. Nemám rád umelé veci. Raz mi Ivana povedala, že som tá najlepšia umelá inteligencia, akú si mohla priať. Možno by ma to urazilo, ale na to ju veľmi milujem. A možno ani nie som pes, ale len obyčajný škrečok. Zapojil som sa do nabíjačky ktorú mám v mojom pelechu a prešiel som do režimu – odpocinok -
