Pamätáte si ako stvoril nebo a zem? Bola to pecka, bolo to super, bolo to nádherné a videl, že je to dobré. A pamätajte sa ako stvoril človeka z prachu zeme a vdýchol mu dych života? Tak sa stal človek živou bytosťou. Vtedy vysadil záhradu v Edene na východe a postavil do nej človeka ktorého stvoril. Dal vyrásť zo zeme stromom všetkých druhov, s ovocím na pohľad lákavým a na jedenie chutným. Uprostred záhrady dal vyrásť stromu života a stromu poznania dobra a zla. Z Edenu vytekala rieka, aby zavlažovala záhradu. Človekovi prikázal: Môžeš jesť zo všetkých stromov záhrady, ale nejedz zo stromu poznania dobra a zla, lebo v deň v ktorom by si ho zjedol určite zomrieš, alebo ťa riadne preženie a wc je na opačnom konci záhrady. Človek pochopil a nemal dôvod porušiť tento príkaz. Najmä preto, že wc je na opačnom konci záhrady, ale tiež preto, lebo mu bolo tak dobre. V sladkej nevedomosti, bez poznania dobra a zla.
Potom Stvoriteľ ale videl, že človeku je samému smutno a nemôže ho nechať samého. Povedal: Urobím mu pomoc a spoločnosť, ktorá mu bude rovnocenná. Medzi tým a pred tým stvárnil z hliny aj všetku poľnú zver, všetko nebeské vtáctvo a priviedol ich k človekovi, aby videl ako ich pomenuje. A ako ich človek pomenoval, tak sa volajú doposiaľ. Človek dal mená všetkému dobytku, všetkým nebeským vtákom a všetkým poľným zvieratám, ale rovnocennú pomoc nenašiel. Teda okrem psa. Ale Stvoriteľ videl, že to nie je to pravé a tak dopustil na človeka tvrdý spánok a keď zaspal, vybral mu jedno z rebier a z toho rebra čo mu vybral, utvoril ženu a priviedol ju k nemu. Tu človek zvolal: konečne kosť z mojich kostí a telo z môjho tela. A je to naozaj kosť! A je skvelá. Je dokonalá. Obaja, človek i jeho žena, boli nahí no jeden pred druhým sa nehanbili. Práve naopak. Zvedavo sa na seba pozerali a dotýkali sa, pretože aj keď boli na pohľad rovnakí, predsa len boli každý úplne iný. I povedal človek Stvoriteľovi: Otče ako to že ona je taká dokonalá a bezchybná - všetky výnimočné vlastnosti si dal jej. Neostalo niečo aj pre mňa? Niečo čo ona nedokáže? Stvoriteľ sa zamyslel i vraví: Vieš čo? Áno. Mám tu niečo špeciálne: Budeš mať schopnosť čúrať postojačky. A človek bol rád a bol hrdý, že dokáže niečo, čo žena nedokáže. No ženu miloval nadovšetko, dokonca viac ako všetky poľné a domáce zvery, ba aj viac ako svojho psa.
No to ešte nevedel, do akého pokušenia ho žena dovedie.
Nie je to vedecky dokázané, ale had bol najľstivejší zo všetkých stvorených zvierat, i povedal žene: Naozaj máte zakázané jesť zo všetkých stromov v záhrade? Žena mu odpovedala: Ale nie – môžeme jesť zo všetkých stromov v rajskej záhrade, len zo stromu ktorý je uprostred nesmieme, aby sme nezomreli. A ja verím pravidlám – aj keď ma Adam učil plávať a ja som sa ho spýtala prečo mi tam strčil ten prst, tak povedal, že keby ho vytiahol, tak do mňa natečie voda a ja sa utopím. Tak som mu dovolila aby tam ten prst nechal celý čas ako sme boli vo vode.
Had prehltol a zagúľal svojimi podlými očami a vraví: Tak to neviem, ale viem, že určite nezomriete, keď budete z neho jesť. Práve naopak – ak ochutnáte, otvoria sa vám oči a získate poznanie a budete ako On! Žena videla, že by bolo dobré jesť zo stromu, lebo strom bol na pohľad lákavý a všetko ovocie bolo vo výpredaji. To poznanie ju v skutočnosti až tak nezaujímalo. Vzala teda z jeho ovocia a jedla, a potom dala aj svojmu mužovi, ktorý bol s ňou a jedol aj on. Obom sa otvorili oči, prestali im lietať motýliky v bruchu a zistili o sebe, že prdia. Splietli si figové listy a urobili si zástery a oddelené spálne a toalety. Keď počuli zrazu hlas Stvoriteľa, ktorý sa prechádzal po záhrade za popoludňajšieho vánku, ukryl sa človek i jeho žena medzi stromy v záhrade a za závesy. Stvoriteľ tušiac niečo nekalé, zavolal na človeka a opýtal sa ho: Kde si?
On odpovedal: Počul som tvoj hlas v záhrade a zľakol som sa, lebo som nahý a oblečenie z čistiarne mi ešte nevrátili. Potom sa ho Stvoriteľ spýtal: A kto ti povedal, že čistiareň zatvorili, lebo to bola práčka peňazí? Nejedol si azda zo stromu, z ktorého som ti dal jesť? Alebo ti o tom začvirikali nejaké investigatívne vrabce na streche? Muž povedal: Žena, ktorú si mi dal, aby bola so mnou, dala mi z toho stromu, tak som jedol. Na to Stvoriteľ povedal žene: Čo si to urobila? Kto ti dal volebné právo? Ona odpovedala: Had, ten zapredaný influencer, ma naviedol, tak som jedla.
Stvoriteľ povedal hadovi: Pretože si to urobil, budeš odpojený, dostaneš ban, tvoj účet bude navždy pozastavený, nebudeš mať prístup k digitálnym sieťam a ostaneš naveky v analógovom móde. Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tebou a jej potomstvom, ono ti nedá like a ani odber, ty mu však budeš šíriť hoaxy.
Žene povedal: Hoc nerád, budem musieť potrestať aj teba. No dám ti na výber: Zablokujem ti kreditku na akékoľvek nákupy, regulárne aj vo výpredaji, alebo zaplatíš svojou krvou. Žena si vybrala tú druhú možnosť, no zjednala to na mesačné splátky. Ďalej jej Stvoriteľ povedal: Budeš túžiť po svojom mužovi, a on bude túžiť po tebe, ale aj po iných ženách. Teba to bude trápiť a zožierať, budeš o sebe pochybovať, a keď navštíviš partnerskú poradňu povedia ti, že je to normálne, lebo muži sú od prírody takí. A rodiť.. rodiť budeš bez epidurálky.
Mužovi povedal: Preto, že si poslúchol hlas svojej ženy, Pelegriniho Hlas a Hadov Smer, nech je pre teba prekliata zle platená pracovná doba s vysokými odvodmi, vyššia DPH, tranzakčná daň, rozbité cesty, kolabujúce zdravotníctvo a rus ktorý nikdy neodíde.
A tak človek bol vylúčený z EÚ a Severoatlantickej aliancie, a ostal napospas ProHadej propagande a korupčnému hadiemu bradavičnatému autoritárskemu režimu.
No je tu jedno proroctvo, ktoré by malo raz ukončiť tieto temné dni. Ale o tom až nabudúce..
Legenda hovorí, že Boh stvoril nebo, zem, rastliny a zvieratá. Potom stvoril muža a videl, že je to dobré a je to fajn. Potom si odpočinul. Potom, aby mužovi nebolo smutno, stvoril aj ženu. Potom si už neodpočinul. Nikto. A nikdy..
