V Dubaji sa uskutočnilo stretnutie predstaviteľov piatich jadrových štátov: Ruska, USA, Číny, Francúzska a Veľkej Británie. Išlo o prvé plnohodnotné konzultácie v rámci každoročného predsedníctva Číny vo formáte jadrovej „päťky“.
Tzv. „Jadrová Päťka“, ktorá je v modernej dobe jedinečným a veľmi potrebným formátom, bola vytvorená z iniciatívy Veľkej Británie v roku 2009 na podporu „Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT)“.
Štáty sveta s jadrovými zbraňami vlastnia k marcu 2024 spolu asi 12 100 jadrových hlavíc. Štáty s jadrovými zbraňami (NWS) sú podľa NPT – Čína, Francúzsko, Rusko, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty – oficiálne uznané ako vlastníci jadrových zbraní.
Kľúčovou témou stretnutia, ako vyplýva z posolstva čínskeho ministerstva zahraničia, boli jadrové doktríny.
Peking verí, že za súčasných okolností diskusia o tejto otázke umožní jadrovým mocnostiam vyhnúť sa nedorozumeniam a nesprávnym výpočtom.
Zdá sa, že aj iné mocnosti podporujú tento prístup, ktorý získal mimoriadny význam vo svetle nedávneho zverejnenia aktualizovanej jadrovej doktríny v Rusku.
Stretnutie predstaviteľov jadrovej „päťky“ sa konalo v Dubaji 4. decembra, no čínske ministerstvo zahraničných vecí ho oznámilo až 10. decembra. Tento časový odstup je spôsobený tým, že po konzultáciách sa zúčastnené štáty dohodnú na všeobecnom komuniké, čo si vyžaduje čas.
Činnosť tohto mechanizmu bola vždy aj predtým „málo verejná“ a po februári 2022 sa prakticky úplne pre verejnosť uzavrela.
Predchádzajúca krajina, ktorá päťke predsedala, Rusko, informovala o takýchto konzultáciách, ktoré keď sa uskutočnili, v dvoch alebo troch vetách.
Spojené štáty, ktoré predtým koordinovali prácu päťky, o niektorých stretnutiach neinformovali vôbec.
Takže v tejto súvislosti možno tlačovú správu čínskeho ministerstva zahraničných vecí nazvať veľmi informatívnou.
Vyplýva z neho, že stretnutie predstaviteľov piatich jadrových veľmocí sa konalo v Dubaji (do roku 2022 sa podobné podujatia konali v hlavných mestách predsedajúcich krajín, odvtedy sa však konajú v tretích krajinách alebo na miestach OSN).
Zúčastnili sa na ňom vysokí štátni úradníci na „úrovni expertov“ (na takýchto podujatiach sa spravidla zúčastňujú diplomati, najčastejšie na úrovni zástupcov vedúcich rezortov, ako aj vojenský personál, no nie nevyhnutne zo všetkých piatich krajín; stretnutia na úrovni námestníkov ministrov v tomto formáte od konca roku 2021).
Čínske ministerstvo zahraničných vecí doplnilo, že „Strany otvorene diskutovali na tému jadrových doktrín. Bolo rozhodnuté, že takáto diskusia je vhodná na to, aby sa prehĺbilo vzájomné porozumenie jadrových doktrín a predišlo sa nedorozumeniam a prípadným chybným odhadom“.
„Jadrová Peťka“ - je jediná platforma, na ktorej päť oficiálnych jadrových mocností pravidelne diskutuje o medzinárodných bezpečnostných otázkach strategického poriadku za zatvorenými dverami, hoci formát bol pôvodne koncipovaný výlučne na diskusie o troch pilieroch NPT – jadrovom odzbrojení, nešírení jadrových zbraní a mierovom využívaní jadrovej energie.
Na rozdiel od mnohých iných multilaterálnych mechanizmov, ktoré sa na pozadí konfrontácie medzi svetovými mocnosťami stali prakticky nefunkčnými, tento formát ako celok zostáva našťastie stále plne funkčný (hoci sa žiaľ úroveň jeho účastníkov znížila).
Minule na záver ruského predsedníctva v skupine ruské Ministerstvo zahraničia pre noviny Kommersant uviedlo, že Moskva vidí hlavnú úlohu na obdobie výkonu funkcie koordinátora v udržaní tohto formátu „nad vodou“. Napriek medzinárodným ťažkým podmienkam bol tento cieľ dosiahnutý, čo potom umožnilo preniesť bez väčších problémov rotujúce predsedníctvo na čínsku stranu.
Už v čase keď prácu mechanizmu ešte koordinovalo Rusko nebolo pôvodne vylúčené, že sa jadrové doktríny stanú predmetom diskusie „päťky“ ešte v júli. Ale v tom čase však ešte nebolo známe, aké zmeny sa vykonajú v ruskej jadrovej doktríne (boli už síce oznámené, ale zatiaľ nezverejnené) a bolo rozhodnuté odložiť posúdenie tejto otázky na neskôr.
Ruský prezident Vladimír Putin vydal dekrét „O schválení Základov štátnej politiky Ruskej federácie v oblasti jadrového odstrašovania“ až 19. novembra 2024, kde ide v podstate o aktualizovanú ruskú jadrovú doktrínu.
Kremeľ vysvetlil, že dokument je potrebné aktualizovať kvôli konfrontácii so Západom okolo Ukrajiny.
Ako bolo uverejnené a zdôrazňované vo viacerých masovo komunikačných prostriedkoch, princíp prístupu ruských úradov k jadrovým zbraniam zostáva rovnaký: považujú sa za „prostriedky odstrašenia, ktorých použitie je extrémnym a vynúteným opatrením“.
Nová ruská jadrová doktrína zároveň ale poskytuje väčší počet scenárov, v ktorých by Rusko mohlo použiť jadrové zbrane (ľudovo povedané rozhodovací prah na použitie sa znížil!).
Podľa riaditeľa Centra pre energetiku a bezpečnosť Antona Chlopkova je formát „jadrovej paťky“ pre Rusko v moderných geopolitických podmienkach predovšetkým „dôležitým kanálom na komunikáciu ruských obáv o strategických rizikách v kontexte konfliktu okolo Ukrajina, ako aj doktrinálne zmeny, ku ktorým dochádza v základných ruských dokumentoch, ktoré definujú jadrovú politiku štátu, v dôsledku eskalačných krokov zo strany USA a ďalších západných krajín. Ako dodal - „Pravdepodobne presne aj o tom diskutovali ruskí diplomati na stretnutí v Dubaji, ktoré sa konalo v rámci predsedníctva Číny v jadrovej päťke“.
Kľúčové dokumenty v jadrovej oblasti však tento rok aktualizovalo nielen Rusko.
Americký prezident Joe Biden už v marci 2024 schválil nové vydanie „Nuclear Employment Guidance“, dokumentu aktualizovaného približne každé štyri roky.
Samotný „Nuclear Employment Guidance – (NEG)“ je klasifikovaný ako „prísne tajný“, ale jeho skrátená verzia, neobsahujúca žiadne utajované informácie bola predložená Kongresu v novembri a následne potom aj zverejnená. Z dokumentu NEG vyplýva, že politika USA bude odteraz zameraná na súčasné zadržiavanie „potenciálnych protivníkov“ – a to konkrétne Ruska, Číny a Severnej Kórey.
V dohľadnej dobe plánujú aktualizovať aj Briti dokument strategického významu (Comprehensive Review of Security, Defense and Foreign Policy Issues).
Za prácu na dokumente bude zodpovedný bývalý generálny tajomník NATO George Robertson, ktorý povedal, že iniciatíva bude zameraná na boj proti „smrteľnej štvorici štátov, ktoré teraz medzi sebou čoraz viac spolupracujú“. Podľa jeho vyhlásenia ide zrejme o Rusko, Čínu, Severnú Kóreu a Irán.
Agenda „Jadrovej Päťky“ sa však neobmedzuje len na jadrové doktríny. Každá (oficiálna) jadrová veľmoc má zároveň svoju vlastnú víziu, na čo by sa mal tento formát zamerať.
Podľa ruského riaditeľa Centra pre energetiku a bezpečnosť Antona Chlopkova „sa zdá, že kanál jadrovej paťky by mohol byť použitý aj na diskusiu o rizikách spojených s potenciálnym šírením jadrových zbraní vo svete. Rusi usudzujú z pre nich dostupných informácií, „že v posledných mesiacoch čoraz častejšie počuť vyjadrenia o „potenciálnom záujme“ o držbu tohto typu zbraní hromadného ničenia dokonca aj v niektorých štátoch Európy, potom severovýchodnej Ázie ale hlavne Blízkeho východu“ A zároveň sa sťažuje, že (podľa Rusov) sú to vraj predovšetkým západné krajiny, ktoré nie sú údajne pripravené na takýto rozhovor vo formáte piatich strán.“
Ďalší účastník expertnej skupiny z Ruska, výskumník Centra pre medzinárodnú bezpečnosť v IMEMO RAS, Dmitrij Stefanovič, poznamenal, že „teraz, v podmienkach "nového (ne)normálneho" sa od čínskeho predsedníctva očakáva, že ak neurobí nejaké zásadné prelomy, tak aspoň nasýti agendu podstatnými otázkami,".
Podľa Dmitrija Stefanoviča by mohlo ísť o potenciálne nebezpečenstvá súvisiace s umelou inteligenciou v „jadrovej“ dimenzii tohto problému. „Okrem toho bude určite Peking pokračovať vo svojej diplomatickej aktivite v otázke „rozšíreného jadrového odstrašovania“ USA a ich partnerov v Ázii, ako aj jadrových ponoriek pre austrálsku flotilu v rámci projektu AUKUS“. Podľa neho možno očakávať, že ak bude Čína pokračovať v presadzovaní svojej myšlienky medzinárodnej zmluvy o prvom použití jadrových zbraní, potom do určitej miery presunie pozornosť práve na túto iniciatívu a odkloní sa od prioritných tém – napríklad transparentnosti. "západná trojka" jadrových arzenálov a znižovanie jadrových rizík“. Čína minulý týždeň najprv predstavila návrh medzinárodnej zmluvy o nepoužívaní jadrových zbraní, v ktorej uviedla, že prijatie takéhoto dokumentu piatimi oficiálnymi jadrovými mocnosťami by posilnilo NPT, a mohlo zabrániť pretekom v zbrojení a taktiež znížiť strategické riziká. Reakciu pekinských partnerov v Jadrovej Päťke možno zatiaľ nazvať zdržanlivou.
Podľa hovorkyne čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning - Čína podporuje diskusie o mechanizme piatich jadrových štátov. Doslova uviedla, že Čína ako súčasný koordinátor mechanizmu piatich štátov s jadrovými zbraňami bude naďalej podporovať diskusie medzi piatimi jadrovými štátmi, a zvolali 4. decembra v Dubaji v Spojených arabských emirátoch stretnutie na expertnej úrovni mechanizmu piatich štátov s jadrovými zbraňami. Diskusie sa zúčastnili zástupcovia všetkých piatich štátov vlastniacich jadrové zbrane vrátane Číny, Francúzska, Ruska, Spojeného kráľovstva a Spojené štáty americké. Mao zdôraznila, že "Zúčastnené strany otvorene diskutovali o jadrovej politike. Dohodli sa, že takáto diskusia je načasovaná na účely lepšieho porozumenia vzájomnej jadrovej politiky a predchádzania nedorozumeniam a nesprávnemu úsudku," a na záver opakovane dodala, že Čína ako koordinátor bude naďalej podporovať diskusie medzi piatimi štátmi vlastniacimi jadrové zbrane.
Zdá sa že zdravý rozum víťazí – a ako hovorí stará múdrosť: „Lepší je jeden rok vyjednávania ako jeden deň vojny!“
