Prečo by vlastne Komisia Európskej Únie mala byť jadrovej energetike vôbec naklonená?
Energetická politika EÚ, Energetická únia
Európska Únia je (žiaľ) najväčším dovozcom energie na svete, dováža až 55 % svojej energie s ročnými nákladmi približne 300 – 350 miliárd EUR.
Samozrejme že sa to snaží aj riešiť – okrem iného napríklad aj Smernicou o energetickej účinnosti (EED) z roku 2012, kde sa ustanovil súbor záväzných opatrení, ktoré mali pomôcť EÚ dosiahnuť cieľ 20 % energetickej účinnosti do vlaňajšieho roku 2020. Podľa smernice boli (sú) všetky krajiny EÚ povinné využívať energiu efektívnejšie na všetkých stupňoch energetického reťazca, od výroby až po konečnú spotrebu. V decembri 2018 nadobudla účinnosť jej nová verzia (revidovaná smernica) s cieľom účinnosti aspoň 32,5 % do roku 2030.
Jadrová energia aj tu pochopiteľne zohráva dôležitú úlohu.
Ale jadrovú energiu (špeciálne jadrovú energetiku) žiaľ, sprevádza už mnoho rokov aj masové hnutie odporu, pričom drvivá väčšina argumentov ktorými odporcovia argumentujú nie sú postavené na vedeckých dôkazoch ale skôr na pocitoch a emocionálnych postojoch.
Skúsme sa na to spoločne pozrieť a vynechajme teraz klasické vypočítavanie výhod jadrovej energie (bolo by to na samostatnú knihu) a taktiež vynechajme aj emocionálne argumenty protivníkov (z ktorých mnohé sú typu „neľúbim a dosť“!)
Pozrime sa na to očami stratéga, hospodára a ekonóma vo väzbe na politiku.....
Faktom je, či sa to niekomu páči, alebo nie, že jadrová energia je dôležitým zdrojom nízko-uhlíkovej elektrickej energie v Európskej únii (EÚ). A ako taká bezo sporu aktívne prispieva k cieľom EÚ v oblasti znižovania emisií CO2, k energetickej bezpečnosti, ku konkurencieschopnosti a k hospodárskemu rastu EÚ.
Strategický prínos jadrovej energie pre zníženie emisií CO2 v EÚ
Jadrová energia, ktorá predstavuje zhruba jednu štvrtinu elektriny vyrobenej v EÚ, je samostatným prioritným zdrojom (slúžiacim 24 hodín denne, 7 dní v týždni) a poskytuje cca polovicu nízko-uhlíkovej výroby elektriny v Európe. Európsky cieľ zníženia emisií do roku 2030 bol stanovený aspoň na -55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Z dlhodobého hľadiska je cieľom EÚ dosiahnuť v roku 2050 klimatickú neutralitu, aby sa stala svetovým lídrom v boji proti zmene klímy. V tejto súvislosti Európska komisia odhaduje, že významný podiel jadrovej energie bude spolu s obnoviteľnými zdrojmi tvoriť chrbticu bez-uhlíkového európskeho energetického systému.
Strategická pozícia jadrovej energie ako stabilný pilier európskej energetickej bezpečnosti
Dostupnosť a geografická rôznorodosť zdrojov uránu zaručujú bezpečné dodávky do EÚ. Na rozdiel od ropy a zemného plynu nie je navyše cena elektriny takmer ovplyvnená výkyvmi cien jadrového paliva. Všetky tieto výhody robia z jadrovej energie mimoriadne spoľahlivý strategický zdroj elektriny a stabilný, mocný pilier európskej energetickej bezpečnosti.
Európska Únia ako jedna z mála spoločenstiev (dajú sa spočítať na prstoch jednej ruky) má u seba kompletne celú škálu jadrového cyklu – od geologického prieskumu, cez uránové bane, spracovanie uránovej rudy, konverziu a obohacovanie, výrobu jadrového paliva, výskumné jadrové strediská, komerčné jadrové elektrárne, závody na výrobu hlavných komponent jadrových elektrární, uskladňovanie – ale hlavne aj prepracovávanie vyhoreného jadrového paliva a má nielen dočasné chránilištia, ale už stavia aj hlboké geologické úložiská.
Navyše má aj vlastnú kapacitu výroby jadrových zbraní a vojenských jadrových systémov.
Prakticky EÚ má k svojej dispozícii úplne celý jadrový cyklus!
Európska Únia si (zatiaľ) drží jednu z popredných pozícií jadrového priemyslu a inovatívnych technológií cez svoj jadrový výskum a vývoj.
Od roku 2021 do roku 2027 vyčlení Európska únia približne 95,5 miliardy eur na financovanie výskumu a inovácií vo všetkých sektoroch. Približne 35 % týchto finančných prostriedkov bolo vyčlenených na boj proti zmene klímy.
Fakticky už historicky európsky program jadrového výskumu a vývoja (Euratom) umožňoval financovať pokročilé infraštruktúry jadrového výskumu a inovatívne projekty vo všetkých sektoroch jadrového priemyslu.
Dnes sa v rámci svojho štiepneho piliera venuje predovšetkým podpore výskumu jadrovej bezpečnosti, radiačnej ochrany a nakladania s rádioaktívnym odpadom.
Jadrová energia predstavuje významný priemyselný sektor
Jadrová energia zabezpečuje v Európe približne 250 000 priamych pracovných miest a nepriamych celkovo 800 000. V roku 2019 jadrový priemysel v EÚ predstavoval viac ako 1,1 milióna pracovných miest a prispieval k HDP EÚ viac ako 507 miliardami EUR.
Nové jadrové projekty, najmä výstavba reaktorov, nielen že vytvárajú mnoho pracovných miest, ale prevádzkovanie moderného jadrového reaktora (s projektovanou prevádzkovou životnosťou jadrového bloku aspoň 60 rokov a viac) poskytuje kvalifikované pracovné miesta minimálne dvom generáciám okolitého obyvateľstva.
K tomu treba ešte navyše počítať pracovné miesta pred spustením JE (teda projektantov, konštruktérov, pracovníkov výrobných závodov), ako aj po jej odstavení (opäť projektantov a pracovníkov závodov na vyraďovanie JE z prevádzky).
Euratom- Európske spoločenstvo pre atómovú energiu
Jadrovú energiu v EÚ do značnej miery upravuje Zmluva o Euratome, ktorá bola jednou zo zakladajúcich zmlúv o založení EÚ. Všetky členské štáty EÚ sú štandardne (povinne, pretože museli s Euratom Treaty súhlasiť pri vstupe do EÚ) jeho zmluvnými stranami.
Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (EURATOM) bolo založené v marci 1957 a pridružené k Rímskym zmluvám v roku 1958 s cieľom vytvoriť spoločný trh pre rozvoj mierového využívania atómovej energie.
Spočiatku to zahŕňalo Belgicko, Francúzsko, Západné Nemecko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko v čase, keď bola energetická bezpečnosť prvoradá. Zmluva o Euratome pôvodne predpokladala spoločné vlastníctvo jadrových materiálov EÚ. Z politického hľadiska išlo o protiklad k dominancii USA a zároveň o prostriedok spolupráce s USA poskytovaním záruk mierového využitia, pričom to bol základ prvého mnohostranného systému záruk.
Zmluva o Euratome (ktorá je stále platná!) poskytla (a aj poskytuje) stabilný právny rámec, ktorý podporil rast a rozvoj jadrového priemyslu a zároveň zvýšil bezpečnosť dodávok paliva preň a bezpečnosť jadrových elektrární.
Euratom podpísal bilaterálne dohody o spolupráci s cieľom uľahčiť obchod so svojimi hlavnými externými partnermi a napríklad zohral významnú úlohu pri modernizácii jadrových elektrární na Ukrajine. Euratom tiež zabezpečuje komplexný regionálny systém záruk navrhnutých na dosiahnutie toho, aby materiály deklarované na mierové použitie neboli zneužité na vojenské účely. Dnes je Euratom ako taký členom medzinárodného fóra IV. generácie a konzorcia ITER, ktoré buduje fúzny reaktor.
Pre zaujímavosť, - Euratom (Euratom Treaty) ako jediná a prvá medzinárodná zmluva vytvorila unikátne pracovné zaradenie – „jadrového inšpektora Euratomu“, a taktiež vytvorila „EESC - The European Economic and Social Committee (EESC)“, teda „Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV)“, ktorý je poradným orgánom Európskej únie (EÚ). Dôležité na tom je, že EHSV je poradné zhromaždenie zložené zo „sociálnych partnerov“spoločenstva EÚ, a nie nejakých populistických poslancov, ktorí pred voľbami svojim voličom niečo nasľubovali, a po voľbách na to ihneď zabudli. Sociálni partneri – teda zloženia EHSV pozostáva zo zástupcov A) - zamestnávateľov (organizácie zamestnávateľov), B) - zamestnancov (odbory) a C) - zástupcov rôznych iných záujmov (napríklad univerzít). Sú menovaní na návrh vlád členských štátov.
Teda dá sa povedať, že Euratom v podstate zostal nezmenený a je do značnej miery nezávislý od kontroly Európskeho parlamentu – čo mu poslanci Európskeho Parlamentu a odporcovia jadrovej energie nevedia odpustiť, pretože Euratom názor poslancov nemusí zaujímať. Naopak, Zmluva o Euratome vyžaduje, aby sa Európska Komisia v dôležitých rozhodnutiach v jadrovej oblasti „poradila“, teda zistila si názor EHSV. A pri svojom rozhodnutí (komisia) potom tento názor (EHSV) môže (ale aj nemusí) vziať do úvahy. A pochopiteľne aj toto odporcovia jadrovej energie nevedia prehltnúť....
Okrem toho Zmluva o Euratome vyžaduje aby spoločenstvo (teda inými slovami EÚ) pravidelne vydávalo jadrový ilustračný program (PINC) na základe najnovších údajov z členských štátov a návrh v apríli 2016 (prvý od roku 2007) žiaľ predpovedal pokles jadrovej kapacity EÚ do roku 2025 a potom jej vyrovnanie do roku 2050 na 95 až 105 GWe. Predpoklad investícií do roku 2050 bol 45 až 50 miliárd eur do dlhodobých operačných programov a 350 až 450 miliárd eur do nových reaktorov, ako aj výdavky na vyraďovanie starších JE a riešenie odpadov. Predpokladané celkové jadrové náklady do roku 2050 predstavujú 649 až 755 miliárd EUR. To je porovnateľné s požadovanými investíciami vo výške od 3,2 bilióna EUR do 4,2 bilióna EUR do celkových dodávok energie EÚ do roku 2050, aby sa splnili ciele stratégie energetickej únie. Európsky hospodársky a sociálny výbor na návrh PINC reagoval a chcel doplnenia viac o tom, ako jadrová energia prispieva v jednotlivých štátoch.
Každý členský štát si to určuje sám..
Podľa platnej legislatívy EÚ je rozhodnutie využívať alebo nevyužívať jadrovú energiu v štátoch Európskej Únii (tj. vytvárať si svoj vlastný vnútroštátny energetický mix zdrojov) ich výsadou (členských štátov). Ale, hoci je to na členských štátoch EÚ, ktoré sa rozhodnú, či jadrovú energiu zahrnú do svojho energetického mixu alebo nie, právne predpisy EÚ vyžadujú zlepšovať bezpečnostné normy jadrových elektrární a zabezpečiť, aby sa s jadrovým odpadom nakladalo spoľahlivo a bezpečne.
Jadrové elektrárne má v prevádzke štrnásť z dvadsiatich siedmich členských štátov EÚ (Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Maďarsko, Holandsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo) čo je zhruba 52 percent.
V súčasnosti je v Európskej únii viac ako 106 energetických reaktorov, ktoré vyrábajú viac ako 25 % všetkej elektriny v EÚ.
Jadrový priemysel prispieva k energetickým cieľom EÚ, ako sú:
- dosiahnutie životaschopného a rozmanitého energetického mixu,
- obmedzenie emisií CO2,
- zachovanie bezpečnosti dodávok energie a energetickej nezávislosti,
- podpora hospodárskeho rozvoja a zamestnanosti.
Je evidentné, že potreba dodávok energie a spotreba energie vo svete stále rastie a očakáva sa, že na úrovni EÚ zostane jadrová energia stále ešte významným zdrojom výroby elektriny v priebehu nasledujúcich 20 rokov.
Kľúčovým cieľom je tu bezpečná a spoľahlivá prevádzka existujúcich a budúcich jadrových elektrární.
Na podporu tohto vykonáva JRC EÚ výskumné, vedecké a technické činnosti v oblasti bezpečnosti reaktorov a paliva.
Európska Únia (rozhodnutím svojej Európskej Komisie o taxonómii) by mala jednoznačnepodporiť jadrovú energiu.
V súčasnej diskusii o jadrovej energii pre taxonómiu by Európska komisia nemala zabúdať, že Zmluva o Euratome (ET) je stále v platnosti.
A v Zmluve o Euratome (ET), (HLAVA II, KAPITOLA 1, v článku 4 - bod 1.) je tento text: „Komisia je zodpovedná za podporu a uľahčenie jadrového výskumu v členských štátoch a za jeho doplnenie uskutočňovaním výskumu Spoločenstva a za programu zaškoľovania a výcviku."
Ale robiť výskum bez použitia jeho výsledkov je čo?
A hlavne načo?
A tiež pre koho?
Míňať peniaze daňových poplatníkov žijúcich v EÚ pre ľudí ktorí žijú inde?
Aký by to malo zmysel?
Zahrnutie plynu a jadrovej energie do taxonómie je problémom, ktorý nastolili na svojich zasadnutiach rôzni ministri členských štátov EÚ.
Pozrite sa na tento obrázok primárnych zdrojov globálnej spotreby energie.
Áno je pekné a asi aj užitočné, keď si svetoví lídri uvedomujú problematiku klimatických zmien a chcú s tým „niečo urobiť“. Zatiaľ to vypadá, že chcú zakázať uhlie, plyn (a niekde taktiež jadrovú energiu). Je to viditeľné, že až 80 % výroby energie je z fosílnych zdrojov. Polovicu z toho produkuje Čína, USA a arabské štáty Perzského zálivu. Tieto (štáty Perzského zálivu) a Rusko väčšinu svojej produkcie exportujú do Európskej únie a Číny (lebo tá musí energiu dovážať). Veď spotreba energie bude v budúcnosti jednoznačne rásť.
Skutočne si naozaj myslíme že to vykryjeme solárnou a veternou energiou?
Pre energetický mix budúcnosti potrebuje EÚ samozrejme všetky možné rozumné energetické zdroje – aj viac obnoviteľných zdrojov, ale jednoznačne zvlášť aj stabilné energetické zdroje ktorými jadrové energetické zdroje sú úplne bez diskusie.
A jadrová energia je najväčším (26,7 % v roku 2019) samostatným zdrojom nízkouhlíkovej energie v Európskej Únii, pred vodnou (12,3 %), veternou (13,3 %), solárnou (4,4 %) a inými (0,5 %).
Keby sme to úplne zjednodušili a predpokladali, že súčasný prípevok jadrových elektrární v EÚ zrušíme (akože odstavíme všetky súčasné JE v EÚ), a zjednodušili by sme tie percentá na teritórium EÚ, tak to by v zjednodušení znamenalo výpadok výroby pre takú veľkú oblasť ako je Francúzsko, Nemecko, Dánsko a štáty Beneluxu dokopy....
Určité pozitívne náznaky v tom, že asi jadrová energia bude zaradená do taxonómie, či minimálne do doplnkového aktu už boli verejne aj prezentované dokonca priamo šéfkou Európskej Komisie - Ursulou Gertrud von der Leyen, komisárkou EÚ pre energetiku - Kadri Simson, ako aj viceprezidentom EÚ - Valdisom Dombrovskis, a samozrejme komisárom pre vnútorný trh - Thierry Bretonom.
Zaujímavé ale je, že ten kto v EÚ a v komisii priamo za „Green Deal“ zodpovedá – a to je podpredseda Európskej Komisie - Frans Timmermans je ticho.....
Ale aj ticho je niekedy (dokonca výraznou) odpoveďou. Čo je asi za tým si povieme nabudúce...
Európska Komisia by preto pri prijímaní „taxonómie“, ktorá umožňuje výhodnejšie investičné finančné zdroje jednoznačne mala zahrnúť aj jadrovú energiu.
Ako to dopadne sa dozvieme v najbližších dňoch (zrejme ešte do konca tohto 2021).
