Jadrová energia – Géniovia medzi nami.....
Žijú medzi nami, a často ich verejnosť vôbec nevníma. Sú však iní, akoby poznali skratky v mozgu, ktoré efektívne používajú. Skrátka géniovia.
Mnoho ľudí si myslí, že nikdy žiadneho génia nestretne, ale je to omyl. Žijú medzi nami, ale okolie ich často vníma ako čudákov.
Majú určité, spoločné osobnostné charakteristiky, ktoré sú pre nich typické. A tie sú dokonca tak „dobré“, že ak si ich osvojí aj normálny človek (pokiaľ má výdrž a odhodlanie) môže svoj život zmeniť k lepšiemu, pričom nezáleží na tom, koľko má rokov, aké má vzdelanie alebo čo doteraz dosiahol. Aké sú to?
Schopnosť byť (za niečo) zapálený. Géniovia majú silnú túžbu tvrdo a dlho pracovať. Sú ochotní dať všetko, čo majú na svoj projekt.
Odvaha. Majú odvahu robiť veci, ktoré ostatní považujú za nemožné. Oni si nerobia starosti s tým, čo si ľudia budú myslieť. Nemajú strach a neboja sa „vyšších hierarchií.“
Systematický prístup. Géniovia vedia, čo chcú, a idú za tým. Prispôsobujú si k tomu svoj harmonogram a majú kontrolu nad svojím životom. Postupne každý deň niečo konkrétne robia pre svoj cieľ.
Vedomosti. Géniovia neustále zhromažďujú informácie. Často nemôžu ísť spať, ak by sa v ten deň nenaučili aspoň jednu novú vec.
Radi čítajú. Pre nich je úplne bežné že majú rozčítané aj niekoľko knižiek naraz.
Sú poctiví. Géniovia sú úprimní, otvorení a úprimní. Bez problémov vezmú zodpovednosť za veci, ktoré sa pokazia. Sú ochotní pripustiť že sa mýlili a poučiť sa z cudzích ako aj vlastných chýb.
Sú plní optimizmu. Géniovia nikdy nepochybujú, že uspejú. Svoju pozornosť upierajú hlavne na pozitívne aspekty a väčšinou myslia na niečo dobrého.
Majú schopnosť byť dobrým arbitrom. Preferujú nezávislé posúdenia. Pokúšajú sa pochopiť fakty o situácii skôr, ako bude vynesený verdikt. Vyhodnocujú veci na otvorenom, nezaujatom základe a sú ochotní zmeniť názor.
Nadšenie. Géniovia sú nadšení z toho, čo robia, povzbudzujú ostatných, aby s nimi spolupracovali. Naozaj veria, že sa veci podaria a nič nechcú zdržovať.
Ochota chcieť robiť zmeny. Nikdy sa neboja vyskúšať neznáme.
Majú dostatok dynamickej energie. Zvyčajne „Nesedia na zadku“ a nečakajú, až sa niečo dobré stane. Sú odhodlaní a robia veci aby sa to stalo.
Sú podnikaví. Géniovia vyhľadávajú príležitosti. Často sú ochotní prijať aj takú prácu, ktorej sa ostatní nedotknú.
Majú schopnosť presviedčať. Géniovia intuitívne vedia, ako motivovať ľudí, aby im pomohli napredovať.
Sú priateľskí. Dokážu ľahko spoznať priateľov a byť pre svojich priateľov užitoční a často nezištní. Bývajú „posilou“ v tíme a nie niekým, kto využíva iných pre seba.
Majú schopnosť komunikácie. Géniovia dokážu efektívne sprostredkovať svoje myšlienky ostatným. Zvyčajne využijú každú príležitosť a vysvetľujú svoje nápady ostatným.
Majú trpezlivosť. Pre nich je veľmi typické, že sú trpezliví s ostatnými, ale vždy netrpezliví voči sebe samému. Od seba vždy očakávajú oveľa viac ako od ostatných.
Majú zvláštne vnímanie. Géniovia majú svoj mentálny radar pracujúci na plný úväzok. Zvyčajne premýšľajte viac o potrebách a želaniach spoločnosti, či iných, ako pre seba samého.
Perfekcionizmus. Géniovia nemôžu tolerovať priemernosť, najmä u samého seba. Nikdy sa ľahko neuspokoja so sebou samým. Vždy sa snažia robiť veci „ešte lepšie“.
Majú zmysel pre humor. Sú ochotní sa smiať na sebe, na svojich chybách alebo neúspechoch. Ale zvyčajne sa vyhýbajú posmechu z iných.
Univerzálnosť a prispôsobivosť. Sú schopní byť flexibilní, a vedia sa rýchlo prispôsobiť meniacim sa okolnostiam. Nevidia dôvody, aby sa stále robili veci rovnakým spôsobom. Radi zvažujú nové možnosti a nikdy sa nevyhýbajú novým snahám.
A posledné veľmi dôležité tri vlastnosti:
Zvedavosť. Sú mimoriadne zvedaví, čo im pomáha vyhľadávať nové informácie. Neboja sa priznať, že to nevedia všetko, a sú schopní sa bez škrupúľ opýtať na veci, ktorým nerozumejú.
Sú veľkí individualisti. Hovoria a robia veci tak, ako si myslia oni, že by sa mali robiť, bez akýchkoľvek obáv nesúhlasu iných. Svoje názory vyjadrujú priamočiaro, čo sa iným môže zdať nezdvorilé, či niekedy až brutálne, a to im často v živote prináša problémy.
Predstavivosť. Géniovia vedia (často úplne intuitívne), ako myslieť v nových kombináciách, vidieť veci z inej perspektívy ako ktokoľvek iný. Zrejme to súvisí s ich duševným nastavením a rozvíjaním akéhosi druhu fantázie, ktorá je často spájaná niekedy až s idealizmom.
Mal som v živote to šťastie, že som takých ľudí aj osobne poznal.
Všetci to boli výborní kolegovia, a každý kto s nimi spolupracoval bol rád že ich má vo svojej skupine.
Spomínam si teraz na troch z nich, ktorí žili a pracovali na Slovensku.
- Prvý bol môj spolužiak z vysokej školy. Vyštudoval tú istú špecializáciu a na tej istej katedre ako ja, ale o rok skôr. Bol to neuveriteľne múdry a pracovitý človek. Počas vysokoškolského štúdia nemal inú známku v indexe ako jedničku. Keď to zistili naši prednášajúci, tak sa ho niektorí náročky pokúšali zlomiť, na niečom nachytať, a dokázať mu, že naozaj nevie úplne všetko. Nikdy sa im to nepodarilo. Iba v jednom prípade mu po jednej skúške a zapísaní jednotky do „indexu“ skúšajúca profesorka vyčítala, že dnes nebol „vo svojej koži....“ Na čo on lakonicky odpovedal: „prepáčte pani profesorka, ale predvčerom mi umrel otec...“
Napriek tomu že bol „Bobeš“ (ako sme ho medzi kamarátmi volali) vo svojom rodinnom živote veľmi šťastný, v "normálnom" civilnom živote a v práci mával problémy. Zostal pracovať na vysokej škole, ale napriek jeho múdrosti, pracovitosti a schopnostiam jeho akademická kariéra pokračovala pomaly. Doplatil na fenomén, ktorý jeden z dobre informovaných ľudí zo slovenských akademických kruhov pred pár rokmi nazval a opísal v novinách ako „solidarita neschopných“! Jeden z takých článkov, je napríklad tu: https://www.etrend.sk/ekonomika/mafia-neschopnych-v-slovenskej-vede-2.html
Mnohí „kolegovia“ ale aj niektorí nadriadení mu robili obštrukcie kde len mohli. Kandidátsku prácu síce obhájil na svojej katedre, ale doktorskú dizertáciu a habilitáciu na docenta už bol prinútený robiť na inej ako materskej škole. A aj keď si to plne a dávno zaslúžil, profesorom sa nikdy žiaľ nestal. Pýtate sa prečo?
Odpoveď je jednoduchá...
Bolo to tým, že vo svojej genialite nevnímal, že to čo bežne denno-denne robí, môžu iní niekedy dokonca vnímať ako urážku, či nebodaj dokonca ako akýsi útok na ich osobu, či postavenie.
On totiž zásadne vždy a všade hovoril pravdu..... a to bol problém....
Nie nadarmo hovorí staré slovenské porekadlo, že „Pravda oči kole“...., alebo podobné mongolské, ktoré hovorí „Keď hovoríš pravdu, maj vždy jednu nohu už v strmeni!“
Bohužiaľ pred pár rokmi ho zradilo aj srdiečko a už nie je medzi nami. Stretnutie s ním bolo vždy inšpirujúce, diskutovať sa ním dalo prakticky o všetkom bez toho aby sa „niekto na niečo hral....“. A aj keď jeho repliky bolo často cítiť ako jemné špendlíky, človek sa po takých stretnutiach cítil, akoby sa umyl v čistej studenej vode. Chýba mi v mojom živote...
Druhí dvaja géniovia, ktorých tu spomeniem, sú bývalí kolegovia z Atómových elektrární v Jaslovských Bohuniciach.
Obaja pracovali v operatívno riadiacich funkciách priamo zodpovední za riadenie jadrového reaktora, či celého reaktorového bloku. Na tieto funkcie sa vyžaduje dokonca už na samom začiatku, teda ešte pred zaradením na odbornú prípravu vysoko nadpriemerný inteligentný kvocient! Takže vlastne všetci sú mimoriadne schopní. Ale títo dvaja sa vynímali ešte aj medzi nami. Ich ráchlosť a správnosť úsudku bola proste neuveriteľná. A sledovať ich reakcie pri nespočetných diskusiách na blokovej dozorni bolo pre mňa veľkým potešením. Vlaste to by som mal vysvetliť.....
Keď niekto príde na blokovú dozorňu jadrovej elektrárne (kde je však prístup „neoprávneným osobám“ obmedzený), zvyčajne tam nájde operátorov v družnej debate. Samozrejme profesionálne vycvičení, svojim bočným videním neustále kontrolujú panely a pulty, podobne ako basketbalisti loptu, pripravení zasiahnuť ako by bolo potrebné. Témy sú rôzne, ale okrem žien (v týchto funkciách je dievčatá objavia veľmi zriedka) a športu, sú to v prevažnej väčšine odborné, často krát až katastrofické scenáre na tému: „A čo keď....“
Spomínam si ako mi to opisoval môj bývalý zmenový majster sekundáru Jožko Mihálik (sám mimochodom veľký a nadšený diskutér), ktorý si raz z nutnosti vymenil nočnú zmenu s kolegom a potom opisoval humorne a farbisto, ako to bolo „na tej inej zmene“. „Po operatívke (operatívna telefonická porada na začiatku zmeny) som prešiel všetky posty mojich podriadených a zavítal som na velín. Ako vedúci bloku slúžil Vladko Šulek (neskôr veľmi úspešný zmenový inžinier, ktorý mimochodom spustil prvý reaktorový blok na jadrovej elektrárni V-2). A majster pokračoval: "Bola tam búrlivá debata, ktorá trvala až do pol tretej rána, a za ten čas sme "tri krát stihli roztaviť aktívnu zónu reaktora"...“
A samozrejme platí aj opak, ak by ste prišli na velín JE a bolo by tam ticho, znamená to že sa niečo stalo, a obsluha nemá ani najmenšie pomyslenie odpútavať svoju pozornosť od dôležitých vecí. Ale to poznajú iba profesionáli (ale, teraz už aj Vy....).
Podobne je to aj v iných činnostiach na jadrovej elektrárni, ktoré časom prejdú pracovníkom do krvi, a správajú sa tak aj v bežnom civilnom živote....
Napríklad pre obmedzenie kontaminácia a ožiarenia (tzv. systém ALARA) sa vo výťahu zásadne nikdy nedotýkajú tlačítok prstami, a používajú na to kľúče, alebo pero, a keď už nič iné pri sebe nemajú, tak to urobia chrbtom prsta. Alebo ich spoznáte podľa „veľmi netradičnej“ chôdzi po chodbách. Kým bežní ľudia, alebo pracovníci dodávateľských organizácií si smelo vykračujú po strede chodieb, profesionálni pracovníci z „kontrolovaného pásma JE chodia po bokoch, pretože vedia, že práve v strede je to najviac „špinavé“, teda zakontaminované, čomu sa pochopiteľne chcú vyhnúť...
Skrátka profesionálne zvyky ako naplánované na súčasnú pandémiu COVID-19. Veď aj rúška (ktoré oni volajú vo svojej hantírke „lepestoky“) úplne bežne, je to pre nich denná rutina.
Ale vráťme sa k našim ďalším dvom hrdinom:
- „Jozef“, to je ten ktorý bol v tom čase vedúcim bloku, bol nielen mimoriadne múdrym, ale aj jeho reakcie a hlavne rýchlosť uvažovania bola úžasná. Bolo to akoby mal v mozgu počítač, ktorý tam pozná nejaké skratky, cez ktoré sa je možné dostať omnoho rýchlejšie k správnemu výsledku. Ale mal aj svoje radosti a slabosti.
Bol nadšeným obdivovateľom slovenského folklóru, a snažil sa nevynechať ani jedny z organizovaných slávností.
Druhá jeho radosť a slabosť boli staré autá, ktoré zbieral. Ale nie hocijaké, jedine Tatra 603. Mal ich asi dvadsať (áno, nepomýlili ste sa a prečítali ste správne - 20). Na jednej poobednej zmene si ho jemne podpichoval slúžiaci operátor (Marián), ktorý zhodou okolnosťou býval na tom istom sídlisku v Piešťanoch ako Jozef s otázkou: „Jozef tam u nás na vedľajšej ulici sa objavili a už dosť dlho stoja dve zachovalé tatrovky, nie sú to náhodou Tvoje?“ „Ale kdeže“, bola jeho prvá odpoveď.... Ale asi po pol hodine si to zrejme rozmyslel, a hovorí.... „No dobre, no áno, aj tie sú moje, ale to prosím Vás nepovedzte pred mojou ženou“.
Pravdepodobne najväčšie ocenenie jeho hobby zažil na jednej dovolenke vo vtedajšej Juhoslávii, kde jeho zachovalú, výborne zreparovanú a naleštenú Tatru 603 obdivoval nejaký západonemecký turista, ktorý bol z nej natoľko nadšený, že mu ponúkal tam priamo na mieste na výmenu jeho skoro nové BMW. Dnes je Jozef zrejme už na dôchodku a asi sa teší zo svojich autíčok na ktorých možno chodí na folklórne slávnosti.
- Druhý kolega je „Tibor“. Tibor bol za mojich čias, keď sme spolupracovali operátorom jadrového reaktora. Aj ten pozná skratky vo svojom myslení, cez ktoré sa je možné dostať omnoho rýchlejšie k správnemu výsledku. Ten si zase postavil úplne celú funkčnú kalkulačku, ktorá bola ale iba z dreva.
Nebol v nej ani jeden jediný klinček, pliešok, koliesko z iného materiálu. Keď odchádzali na rodinnú dovolenku, nepotrebovali nikoho zo známych prosiť o pomoc. Tibor tak nastavil zavlažovanie ich domácich kvetín, že aj po mesiaci boli čerstvé. Naposledy som ho stretol v Trnavskom „OBI“. Veď nakoniec, kde inde by sa mali stretnúť technici, ak nie v obchode s technickými vecami, že. Spomínal, že je teraz v tíme, ktorý spúšťa 3. a 4. reaktorový blok JE v Mochovciach. Nech sa im to čím skôr úspešne podarí...
Čo na záver? Ani Jozef a ani Tibor napriek ich múdrosti, pracovitosti a genialite nezískali príliš vysoké riadiace posty. Tam sú už brané do úvahy aj iné „zručnostI“ a schopnosti, o zákulisných veciach ani nehovoriac. Ale každý kto týchto dvoch kolegov mal vo svojej skupine bol nadšený a nechcel sa ich vzdať.
Géniovia v spoločnosti to nikdy nemali a ani nemajú ľahké. História pozná prípady keď končili popravou, alebo v žalári, či v blázinci. Výstižne to hovorí klasik v jednej slovenskej básni: „My skoro spať ísť musíme, bo sme skoro vstali...“
Tí ktorí sú múdrejší, a ktorí príliš rýchlo, alebo príliš vysoko vyrástli, vysoko vytŕčajú z radu priemerných. A práve preto sú pre takých, čo priemernosť preferujú ľahkým terčom na ich „skosenie“......
