V minulom článku som písal o neštandartnom investičnom projekte jadrovej elektrárne Akkuyu - v rámci spolupráce Turecka s Ruskom.
Najprv treba povedať že pravdepodobne neexistovala a zrejme ani neexistuje na svete žiadna výstavba jadrovej elektrárne (tak ako aj v iných rôznych veľkých investičných projektoch), kde by sa problémy nevyskytli.
Takých jadrových elektrární, ako je napríklad japonská Tomari je zrejme málo. Tam sme pri návšteve a hodnotení počuli od prevádzkovateľov nasledujúce prehlásenie: “Všetko čo sme potrebovali a chceli sme aj dostali. Na ničom sme nešetrili!”
Takže ako je to na JE Akkuyu? Neštardartné projekty zvyčajne prinášajú aj neštandartné situácie a problémy…
Problémy s výstavbou a spustením JE Akkuyu
Jadrová elektráreň Akkuyu (turecký názov “Akkuyu Nükleer Güç Santrali”) je prvý jadrový projekt Turecka, realizovaný ruskou spoločnosťou Rosatom na základe modelu "build-own-operate" (stavba-vlastníctvo-prevádzka) v hodnote ~20-24 mld. USD.
Výstavba začala v apríli 2018, a pôvodný plán na spustenie do prevádzky prvého bloku bol stanovený už na rok 2023 a všetkých štyroch blokov (každý 1 200 MW, celkovo 4,8 GW) do 2028. Áno, projekt čelí vážnym problémom, ktoré spôsobili oneskorenia a komplikácie.
Tu je zosumarizovanie hlavných bodov (na základe oficiálnych správ a analýz) z minulosti a aj zo súčasnosti (k septembru 2025):
Minulé problémy (2018-2023)
Oneskorenia v príprave a reguláciách:
Projekt meškal od štartu kvôli environmentálnym posudkom a seizmickým rizikám (Turecko je seizmicky aktívna oblasť).
Po zemetrasení v Turecku v 2023 (mŕtvi ~50 000) došlo k dodatočným kontrolám IAEA (Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu), čo oddialilo stavebné povolenia o 6-12 mesiacov. Pôvodný cieľ spustenia prvého bloku (2023) sa posunul na 2025.
Geopolitické a logistické výzvy:
Ruská anexia Krymu (2014) a sankcie EÚ/USA proti Rusku (od 2014) ovplyvnili dodávky materiálu a technológie.
Turecko ako "šedá zóna" (NATO člen, ale pro-ruské) čelilo tlaku od Západu na diverzifikáciu partnerov, čo spôsobilo oneskorenia v kontraktoch (napr. dodávky turbín z Ruska).
Finančné komplikácie:
Pôvodné náklady 20 mld. USD stúpli na ~24 mld. kvôli inflácii a dodatočným bezpečnostným opatreniam. Turecká lira stratila ~80 % hodnoty od 2018, čo zvýšilo náklady na dovoz.
Súčasné problémy (2024-2025)
Sankcie Západu voči Rusku:
Západné sankcie (EÚ/USA od 2022 kvôli Ukrajine) blokujú dodávky komponentov, čo spomalilo stavbu blokov 2-4 na "najpomalšie tempo od štartu".
Rosatom obviňuje "nepriateľské krajiny" z oneskorení platieb (~7 mld. USD) a miezd pracovníkom (júl 2025). To ovplyvňuje ~10 000 ruských a tureckých pracovníkov na mieste.
Finančné a diplomatické napätie:
Oneskorenie platieb 7 mld. USD (jún 2025) zastavilo prácu na jednotkách 2-4; Turecko nedokáže tlačiť na Rusko kvôli diplomatickým konfliktom (napr. Erdogan-Putin stretnutia v auguste 2025 nepriniesli pokrok).
Celkové náklady stúpli na ~30 mld. USD kvôli inflácii a dodatočným seizmickým úpravám.
Technické a bezpečnostné výzvy:
Po zemetrasení 2023 IAEA vyžaduje dodatočné seizmické testy, čo oddialilo horúce testy prvého bloku (pôvodne 2024, teraz október 2025). Logistické problémy: Dodávky z Ruska cez Čierne more sú rizikové kvôli vojne na Ukrajine.
Prognóza:
Prvý blok spustený v 2025-2026, plná kapacita 2028-2030 (oneskorenie 2-3 roky oproti plánu). Turecko hľadá alternatívy (napr. juhokórejské reaktory pre Sinop), ale Rosatom zostáva hlavným partnerom. Projekt je pre Turecko strategický (diverzifikácia energie, 10 % elektriny z jadra), ale sankcie a geopolitika ho komplikujú. A áno, Turci a Rusi už mali medzi sebou aj konflikty ohľadom riadenia výstavby. Nakoniec v tom prípade Turci ustúpili.
Konflikty medzi Tureckom a Ruskom pri riadení výstavby JE Akkuyu.
Medzi Tureckom a Ruskom (konkrétne Rosatomom) došlo k viacerým konfliktom ohľadom riadenia výstavby jadrovej elektrárne Akkuyu (model "build-own-operate", kde Rosatom má kontrolu nad prevádzkou na 49 rokov).
Tieto spory boli často mediálne publikované, najmä v tureckých, ruských a medzinárodných médiách, a týkali sa finančných, logistických a kontrolných otázok. Turecko nakoniec v mnohých prípadoch ustúpilo (kvôli závislosti od ruskej technológie a geopolitickým faktorom), ale napätie pretrváva kvôli sankciám Západu voči Rusku.
Tu je niekoľko kľúčových mediálne publikovaných konfliktov z minulosti (2018-2023) a súčasnosti (2024-2025), (aj s odkazmi na zdroje).
Minulé konflikty (2018-2023)
Finančné a platobné spory (2020-2022):
Počas pandémie COVID-19 Turecko oneskorilo platby (~2 mld. USD) kvôli ekonomickým problémom (devalvácia líry), čo viedlo k napätiu v riadení – Rosatom hrozil zastavením prác. Turecké médiá (napr. Turkish Minute, 2021) hlásili, že Ankara tlačila na revíziu zmluvy o kontrole prevádzky, ale Rusko odmietlo, a Turecko ustúpilo po rokovaniach s Putinom (jún 2021). To oddialilo stavbu o 6 mesiacov.
Seizmické a bezpečnostné regulácie (2020-2023):
Po zemetrasení v Turecku (2023, ~50 000 mŕtvych) turecká vláda požadovala dodatočné seizmické úpravy (Akkuyu je v rizikovej zóne), čo Rosatom považoval za "prehnané". Turecké médiá (Nordic Monitor, 2023) publikovali, že Ankara hrozila sankciami na ruských dodávateľov, ale nakoniec ustúpila po intervencii IAEA, ktorá schválila ruský dizajn (s menšími úpravami). To spôsobilo oneskorenie prvého bloku o rok.
Súčasné konflikty (2024-2025)
Platobné krízy a štrajky pracovníkov (júl 2025):
Ruskí pracovníci (~10 000 na mieste) protestovali proti neplateným mzdám (2-3 mesiace, ~50 mil. USD), čo médiá (The Moscow Times, IntelliNews, 14.-24. júla 2025) pripísali tureckým oneskoreniam platieb kvôli sankciám Západu (blokovanie prevodov cez SWIFT). Turecko obviňovalo Rosatom z "neefektívneho riadenia", ale nakoniec zaplatilo po rokovaniach s Erdoganom a Putinom (august 2025), ustúpilo ruskej kontrole a schválilo dodatočné financovanie. Štrajk zastavil prácu na blokoch 2-4 na týždne.
Sankcie Západu a kontrola riadenia (február-marec 2025):
Turecké médiá (FDD, Nordic Monitor, 10. februára a 9. marca 2025) hlásili, že Ankara zvažovala "násilné prevzatie" (forcible takeover) projektu kvôli ruskej pomoci v obchádzaní sankcií (Turecko ako "šedá zóna" pomáhalo Rusku). Turecko tlačilo na väčšiu kontrolu nad prevádzkou (z 49 % ruskej na 51 % tureckej), ale Rusko odmietlo, a Turecko ustúpilo po stretnutí Erdogan-Putin (marec 2025), s prísľubom kompenzácií.
Oneskorenia kvôli sankciám (september 2025):
OSW Centre for Eastern Studies (3. septembra 2025) publikovalo, že sankcie EÚ/USA bránia dodávkam komponentov, čo vedie k sporom o riadenie – Turecko obviňuje Rosatom z "neefektivity", Rusko Turecko z oneskorených platieb. Turecko nakoniec schválilo dodatočné financovanie, ale spustenie prvého bloku sa posunulo na október 2025 (pôvodne 2023).
Záver
Konflikty sú hlavne finančné (platby, sankcie) a kontrolné (riadenie prevádzky), kde Turecko často ustupuje kvôli závislosti od ruskej technológie (Rosatom má 99,2 % akcií). Médiá (turecké ako Turkish Minute, ruské ako Moscow Times) ich zdôrazňujú ako príznaky širších geopolitických napätí, ale projekt pokračuje (prvý blok je na cca ~80 % hotový).
A ako je to s imunitou Rusov na Je Akkuyu?
Vo vzťahu k “extrateritoriálnej nedotknuteľnosti Rusov" bol zaznamenaný zatiaľ iba jeden (aj to nepriamy) prípad. Tu myslím "nedotknuteľnosť Rusov" ako kvázi diplomatickú imunitu, privilegované postavenie alebo špeciálne práva ruských pracovníkov/firiem počas výstavby Akkuyu).
Reelevantná je tu v kontexte medzinárodných dohôd a sporov. Na základe dostupných informácií (z mediálnych prehľadov, oficiálnych dohôd a správ k septembru 2025) sa toto postavenie prejavilo v zatiaľ iba v jednom prípade, ale aj to nie ako plná "nedotknuteľnosť" alebo imunitu voči tureckým zákonom. Ide tu skôr o privilegované podmienky ruských pracovníkov (z dohody z 2010), ktoré boli uplatnené v praxi, ale viedli k lokálnym konfliktom. Nie je to systémové ani sa to nestalo často (vlastne iba raz) – projekt je riadený tureckými zákonmi, ale Rosatom má významný vplyv ako vlastník.
1. Základ v dohode z 2010 (Intergovernmental Agreement – IGA)
Dohoda medzi Tureckom a Ruskom (podpísaná 12. mája 2010) dáva Rosatomu (ako investorovi) určité práva, ale nie plnú imunitu. Kľúčové body z dohody (IGA-en.pdf, články 3-5, 12-14):
Ruskí pracovníci a manažéri majú "pracovné víza a povolenia" uľahčené, ale podliehajú tureckým zákonom (čl. 12: "Zmluvné strany zabezpečia bezpečnosť a ochranu personálu, ale v súlade s národnými zákonmi"). Teda dohoda medzi Tureckom a Ruskom z 2010 (IGA) vo svojej podstate síce poskytuje ruským pracovníkom a manažérom Rosatomu určité privilegované postavenie (napr. uľahčené víza, ochrana investícií a obchodných tajomstiev), ale nie plnú diplomatickú imunitu – teda čiastočne podliehajú aj tureckým zákonom. V praxi sa toto prejavilo v minimálne jednom medializovanom prípade, kde ruskí pracovníci profitovali z "ochrany" podľa dohody, čo vyvolalo kontroverzie.
Žiadna explicitná "diplomatická imunitu" – ruskí pracovníci nie sú diplomati, takže nemajú plnú nedotknuteľnosť (napr. Viedenská konvencia o diplomatických stykoch sa na nich nevzťahuje). Avšak dohoda chráni "obchodné tajomstvá a technológie" Rosatomu (čl. 14), čo môže brániť tureckým inšpekciám.
Privilegované postavenie: Rosatom má kontrolu nad riadením (ako vlastník), čo zahŕňa ochranu ruských expertov pred lokálnymi sporami (napr. pracovné konflikty rieši Rosatom interne).
Teda celkovo: Dohoda dáva Rusom výhody (rýchlejšie víza, daňové úľavy), ale nie úplnú imunitu – turecká polícia teoreticky môže aj zasahovať (napr. pri trestných činoch).
2. Uplatnenie "nedotknuteľnosti" v praxi (v jednom prípade)
Ide o prípad z 2023: Otrava jedlom a privilegované postavenie Rusov:
V septembri 2023 došlo k masovej otrave jedlom na stavenisku – stovky tureckých pracovníkov (hlavne lokálnych) ochoreli po konzumácii jedla v kantíne.
Hlavný medializovaný prípad: Otrava jedlom (september 2023)
Čo sa stalo: Na stavenisku Akkuyu došlo k masovej otrave jedlom – postihlo ~300-500 tureckých pracovníkov (hlavne lokálnych subdodávateľov), ktorí konzumovali jedlo z kantíny. Symptómy zahŕňali hnačku a vracanie, spôsobené salmonelou v jedle.
Ruskí pracovníci (manažéri a technici, ~500 osôb) boli menej postihnutí, pretože mali prístup k lepšej kvalite jedla a hygienickým štandardom, čo je ale financované Rosatomom. Ruskí pracovníci mali navyše nielen prístup k lepšej kvalite jedla, ale aj oddelené stravovanie a privilegované menu. Potvrdil to pracovník JE v rozhovore pre tureckého poslanca (zverejnené v Bianet.org, 21. septembra 2023). Samozrejme že to vyvolalo obvinenia z "diskriminácie" a privilegovaného postavenia Rusov.
Uplatnenie privilegovaného postavenia: Podľa dohody IGA (článok 12: "ochrana personálu Rosatomu") turecké úrady nemohli plne vyšetrovať ruských manažérov, ktorí dohliadali na kantínu. Turecká polícia a hygienické inšpektory zasiahli len voči tureckým subdodávateľom (pokuty a zatknutia), zatiaľ čo ruskí nadriadení neboli stíhaní a ani vypočúvaní – čo bolo opať vnímané ako "nedotknuteľnosť" kvôli diplomatickým a kontraktovým zárukám. Turecký poslanec parlamentu (z tureckej opozície CHP) v rozhovore pre Bianet (21. septembra 2023) potvrdil, že bolo bránené plnému vyšetrovaniu.
Dôsledky: Protesty tureckých pracovníkov proti "diskriminácii" (lepšie podmienky pre Rusov), čo viedlo k dočasnému zastaveniu práce na 2 dni. Rosatom to vyriešil interne (kompenzácie pre postihnutých), bez tureckého zásahu. Žiadne trestné stíhanie Rusov nebolo, čo potvrdzuje privilegované postavenie z dohody. Turecká polícia a inšpektori síce vyšetrovali otravu, ale podľa správ (Nordic Monitor, 2023) nemohli plne zasahovať voči ruským manažérom kvôli dohode o "ochrane personálu Rosatomu" (čl. 12 IGA).
Bol z toho konflikt a tureckí pracovníci protestovali proti "nerovnosti" (lepšie podmienky pre Rusov), čo viedlo k napätiu, ale Rosatom to vyriešil interne bez tureckého zásahu.
Iné prípady (ale bez priameho uplatnenia imunity, ale s privilegiami):
Štrajky ruských pracovníkov (júl 2025): ~10 000 ruských pracovníkov protestovalo proti neplateným mzdám (2-3 mesiace, ~50 mil. USD). Turecká polícia nezasahovala násilne (žiadne zatknutia), pretože dohoda chráni "nepretržitú prácu" (čl. 5 IGA). To sa vnímalo ako "ochrana Rusov", hoci turecké médiá (Turkish Minute, 14. júla 2025) kritizovali, že Ankara nemohla tlačiť na Rosatom kvôli zmluve.
Aj to sa vnímalo ako "ochrana Rusov", a turecké médiá (Turkish Minute, 14. júla 2025) kritizovali, že Ankara nemohla tlačiť na Rosatom kvôli zmluve. To opať naznačuje, že Rusovia mali (majú) akési "nedotknuteľné" postavenie, hoci turecká polícia protesty monitorovala.
Finančné spory (2020-2025): Turecko oneskorilo platby, ale nemohlo aplikovať sankcie na Rosatom kvôli "ochrane investícií" (čl. 13 IGA). V 2025 to dokonca viedlo až k hrozbe "násilného prevzatia" (FDD, 9. marca 2025), ale Turecko po rokovaniach nakoniec ustúpilo, čo opäť ukazuje privilegované postavenie Rusov. Rosatom mal teda oneskorenia platieb, čo vyvolalo následnú kritiku v tureckých médiách (napr. FDD, február 2025) o "ruskej imunitě" pred tureckými zákonmi. Podľa Turkish Minute (14. júla 2025) Turecko aj "tlačilo" na Rosatom, ale priamo voči pracovníkom nezasahovalo.
Teda celkovo: Áno, v minimálne jednom prípade (otrava jedlom 2023) sa privilegované postavenie Rusov jasne prejavilo (lepšie jedlo a vyšetrovanie bez stíhania, resp. ochrana pred vyšetrovaním), a aj v iných sporoch (štrajky, financie) dohoda zabránila tureckým zásahom. Ale to nie je plná "imunita", ale špeciálne práva z dohody ktoré komplikujú riadenie projektu. Žiadne nové prípady k septembru 2025 nie sú známe.
A ako je to teraz v najnovších vzťahoch medzi Ruskom a Tureckom ohľadom jadrovej energetiky?
Súčasné vzťahy Ruska a Turecka v jadrovej energetike (k septembru 2025)
Vzťahy medzi Ruskom a Tureckom v jadrovej energetike sú momentálne kooperatívne, ale napäté – Turecko závisí od ruskej technológie (Rosatom) pre svoj prvý projekt (Akkuyu), ale diverzifikuje partnerov kvôli západným sankciám voči Rusku a geopolitickým zmenám (napr. blízkosť k USA po stretnutí Erdogan-Trump v septembri 2025). Rusko tlačí na expanziu (chce ďalšie kontrakty), ale Turecko hľadá alternatívy (Južná Kórea, USA, Francúzsko), aby znížilo riziká. Celkovo Turecko plánuje 20 GW jadrovej kapacity do 2050 (z 0 GW dnes), čo znamená 3-4 ďalšie elektrárne okrem Akkuyu, ale nie všetky s Ruskom – Rusko je v hre pre 1-2, zvyšok s inými partnermi. Poďme na detaily.
Súčasný status JE Akkuyu (hlavný ruský projekt)
Výstavba pokračuje, ale s oneskoreniami (prvý blok pôvodne 2023, teraz október 2025; plná kapacita 2028). Rosatom má 99,2 % akcií a kontrolu nad prevádzkou (49 rokov), čo je zdroj napätia (Turecko tlačí na väčšiu kontrolu, ale Rusko odmieta).
Nedávny vývoj: V júli 2025 začalo spúšťanie prvého bloku, ale sankcie bránia dodávkam (oneskorené o 6 mesiacov).
Plány na ďalšie jadrové elektrárne v Turecku:
Turecko má ambiciózny plán na 3 ďalšie elektrárne (každá 4 bloky, celkovo ~12 GW) do 2035-2040, aby dosiahlo 20 GW jadra do 2050 (10 % elektriny).
Rusko je v negociačných rozhovoroch pre 1-2, ale Turecko diverzifikuje kvôli sankciám a tlaku z USA. Ide potenciálne o tieto možné nasledovné budúce jadrové elektrárne:
JE Sinop (Čierne more): Dohoda s Južnou Kóreou (KEPCO, 2019) na 4 bloky (4,4 GW, náklady ~20 mld. USD). Rusko sa snažilo vstúpiť (2024), ale Turecko uprednostnilo Kóreu. Stavba začatá v 2024, spustenie 2030-2035. Žiadne ruské zapojenie.
JE Thrace/Ignek (Marmara more): Vyjednávania s Ruskom (Rosatom) pre 4 bloky (4,8 GW, podobné Akkuyu).
V auguste 2025 Erdogan oznámil "pokročilé rozhovory" s Ruskom, ale Turecko zvažuje aj USA/Francúzsko kvôli sankciám. Spustenie 2035+, ak Rusko vyhrá.
Ďalšie 1-2 elektrárne: Plány pre Sinop 2 a ďalšie (napr. v Trakii), s potenciálom pre Rusko (3-4 celkovo, vrátane Akkuyu), ale Turecko preferuje diverzifikáciu. V septembri 2025 Erdogan-Trump stretnutie viedlo k dohode o jadrovej spolupráci s USA (nové technológie), čo oslabuje ruskú pozíciu.
Teda najnovšie vzťahy sú asi nasledovné (september 2025):
Kooperácia s napätím:
Rusko a Turecko pokračujú v Akkuyu (spustenie prvého bloku október 2025), ale sankcie komplikujú dodávky (oneskorené o 6 mesiacov). Erdogan-Putin stretnutie (august 2025) potvrdilo "strategické partnerstvo", ale Turecko tlačí na väčšiu kontrolu (z 49 % ruskej na 51 % tureckej) a diverzifikáciu (nová dohoda s USA na jadrovú spoluprácu, 26. septembra 2025).
Ruská expanzia:
Rosatom tlačí na ďalšie projekty (Thrace ako "Akkuyu 2"), s cieľom 3-4 elektrárne do 2050, ale Turecko hľadá alternatívy (USA, Kórea) kvôli sankciám a cenám (ruské reaktory sú lacnejšie o 20 %, ale rizikovejšie).
Záver: Rusko zostáva kľúčovým partnerom pre Akkuyu a potenciálne Thrace, ale Turecko diverzifikuje, čo oslabuje ruskú dominanciu. Zatiaľ žiadne nové dohody na ďalšie 3-4 elektrárne s Ruskom v septembri 2025 ešte nepotvrdené, ale rozhovory pokračujú.
Ale Rusi sa nevzdávajú
Ruský prezident Vladimir Putin na Svetovom atómovom týždni v Moskve (Medzinárodné fórum Svetového atómového týždňa bolo organizované pri príležitosti 80. výročia ruského jadrového priemyslu v Moskve od 25. do 28. Septembra). povedal, že mierové jadrové technológie vníma „ako základ medzinárodnej spolupráce a zbližovania štátov“. A doslova prehlásil, že „Je potrebné vyvinúť nové modely financovania jadrovej energie”. Pripomenul, že predpokladaný nárast dopytu po nových jadrových kapacitách v nasledujúcich desaťročiach bude najmä z krajín globálneho Juhu a Východu, ktoré posilňujú svoj technologický a priemyselný potenciál.
Putin prehlásil, že Rusko podporuje ambície týchto krajín a odmieta „takzvaný technologický kolonializmus. Nerobíme našich partnerov závislými od ruských technických riešení. Namiesto toho im pomáhame vytvoriť si vlastný suverénny národný jadrový priemysel vrátane školenia personálu a zriaďovania centier excelentnosti“. Povedal tiež, že je to „rovnaký prístup k technológiám, a to aj v mierovom jadrovom sektore, ktorý môže zabezpečiť dynamický, ale spravodlivý a udržateľný globálny rozvoj... mierové jadrové technológie vnímame ako základ širokej medzinárodnej spolupráce a zbližovania štátov.” Keď Putin hovoril o financiách, povedal: „Je zrejmé, že výstavba jadrových elektrární si vyžaduje značné zdroje, čo znamená, že riziká a prínosy musia byť vyvážené medzi hlavnými účastníkmi takýchto projektov – štátmi, investormi a spotrebiteľmi. Verím, že je nevyhnutné vyvinúť moderné modely financovania výstavby jadrových elektrární a zapojiť do takýchto projektov medzinárodné finančné inštitúcie a rozvojové banky.“ Ďalej prehlásil tiež, že „V tejto súvislosti by som rád dodal, že začiatkom tohto roka Nová rozvojová banka, ktorú vytvorili krajiny BRICS, potvrdila svoju pripravenosť financovať jadrové projekty.“ (BRICS je multilaterálna organizácia rozvíjajúcich sa ekonomík, ktorej súčasnými členmi sú Brazília, Rusko, India, Čína, Južná Afrika, Egypt, Etiópia, Irán, Indonézia, Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty). Odvolával sa na odhady, že z dlhodobého hľadiska sú vlastne zdroje uránu obmedzené, a povedal, že Rusko má za cieľ „spustiť prvý jadrový energetický systém na svete s uzavretým palivovým cyklom“ v Tomsku, v ktorom by sa 95 % použitého paliva opakovane používalo v reaktoroch, čím by sa pomohlo vyriešiť problémy s rádioaktívnym odpadom a tiež so zdrojmi uránu.
