Prehľad iránskych jadrových zariadení k 6. marcu 2026
Situácia okolo iránskeho jadrového programu je veľmi dynamická v dôsledku prebiehajúcich americko-izraelských vojenských útokov, ktoré začali 28. februára 2026 po predchádzajúcich útokoch v júni 2025. Tieto útoky sa zameriavali predovšetkým na vojenskú infraštruktúru, no niektoré ovplyvnili aj prístup k jadrovým zariadeniam. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) monitoruje program obmedzenými prostriedkami – satelitnými snímkami a správami od Iránu, no od júna 2025 žiaľ nemá plný prístup k poškodeným zariadeniam. To vytvára medzery vo verifikácii vrátane obohacovania uránu. Irán síce tvrdí, že jeho program je výlučne mierový a neexistujú dôkazy o aktívnom zbrojení. Neboli zaznamenané žiadne úniky rádioaktivity ani zvýšené úrovne radiácie.
Ponúkam Vám podrobný prehľad aktuálneho stavu kľúčových iránskych jadrových zariadení (krok za krokom) na základe najnovších správ MAAE, analýz satelitných snímok a overených správ. Je ale pravdou, že situácia sa môže rýchlo meniť v dôsledku konfliktu.
1. NATANZ – Závod na obohacovanie paliva (FEP) – blízko Natanzu, provincia Isfahán
Je to hlavné iránske zariadenie na obohacovanie uránu pred útokmi v roku 2025, s tisíckami centrifúg na výrobu nízko obohateného uránu (LEU) aj vyššieho stupňa až do 60 %.
Poškodenie v júni 2025: Zariadenie bolo vážne poškodené útokmi USA a Izraela – zničený pilotný závod na obohacovanie paliva (PFEP) s viac ako 1 700 centrifugami, elektrické rozvodne a pomocné budovy. Väčšina zariadenia sa stala nefunkčnou pre obohacovanie.
Nedávna aktivita (pred útokmi vo februári 2026): MAAE pozorovala pohyb vozidiel a panely zakrývajúce protidronovú klietku pri PFEP – pravdepodobne čistenie sutín alebo menšie opravy. Žiadne potvrdené obnovenie obohacovania.
Útok na Natanz: Podrobný prehľad - Natanz (oficiálne Fuel Enrichment Plant, FEP) je približne 250 km južne od Teheránu v provincii Isfahan. Zariadenie má nadzemné a podzemné časti (až 8–10 metrov hlboko, niektoré časti hlbšie), čo ho robí odolným voči útokom. K marcu 2026 bol Natanz opakovane cieľom útokov a sabotáží, vrátane kyberútokov (Stuxnet v 2010) a fyzických útokov. Útok (1. marca 2026) - Podľa iránskych tvrdení došlo k útoku na Natanz v nedeľu 1. marca 2026 ako súčasť širšej americko-izraelskej operácie (Operation Epic Fury / Roaring Lion), ktorá sa začala 28. februára. Tieto útoky sa zameriavajú na iránske jadrové, raketové a vojenské ciele vrátane eliminácie vysokých predstaviteľov (ako ajatolláh Alí Chameneí). Špecifické detaily o útoku na Natanz:
Iránsky pohľad: Iránsky veľvyslanec pri IAEA (Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu) Reza Najafi počas mimoriadneho zasadnutia Rady guvernérov IAEA vo Viedni (2. marca 2026) uviedol, že USA a Izrael "opäť zaútočili na iránske mierové, chránené jadrové zariadenia" v nedeľu. Na otázku, ktoré zariadenie bolo zasiahnuté, odpovedal: "Natanz." Označil útok za "nelegálny, zločinný a brutálny" a odmietol americko-izraelské obvinenia z vývoja jadrových zbraní ako "veľkú lož". Irán varuje pred "vážnymi následkami", vrátane rizika radiácie a možnej evakuácie miest a tvrdí, že situácia je "extrémne kritická". Niektoré iránske zdroje (ako NCR-Iran) hlásia, že útok zahŕňal vysokopenetračné bomby (bunker busters) na zničenie podzemných častí, ktoré predchádzajúce útoky nedosiahli.
IAEA pohľad: Generálny riaditeľ IAEA Rafael Grossi na tom istom zasadnutí uviedol, že agentúra "nemá žiadne indikácie" o poškodení akéhokoľvek iránskeho jadrového zariadenia, vrátane Natanzu, Bushehru, Teheránskeho výskumného reaktora alebo iných. IAEA monitoruje situáciu cez satelitné snímky (keďže inšpektori nemajú prístup od júna 2025) a nezaznamenala zvýšené úrovne radiácie v susedných krajinách. Komunikácia s iránskymi úradmi je "veľmi obmedzená" a IAEA vyzýva na "maximálnu zdržanlivosť", pretože útoky na jadrové ciele sú zakázané medzinárodným právom a môžu viesť k rádioaktívnym únikom.
USA a Izrael: Ani jedna strana útok na Natanz nepotvrdila. Izrael (podľa Netanjahua) a USA (Trump) prezentujú operáciu ako zameranú na "vodcovstvo a jadrovú infraštruktúru" na zabránenie iránskeho jadrového programu, ale bez špecifických detailov o Natanze. Analytici (napr. z Al-Monitor alebo Reuters) poznamenávajú, že ak by bol útok potvrdený, išlo by o vážnu eskaláciu, pretože Natanz je chránený NPT (Zmluva o nešírení jadrových zbraní).
Dôsledky a škody: Žiadne oficiálne hodnotenie škôd (battle damage assessment) nie je dostupné. Irán tvrdí, že útok použil "bunker-busting" bomby na podzemné haly s centrifugami. Pred útokmi Natanz obsahoval tisíce centrifug (napr. IR-1, IR-2m, IR-6), kde Irán obohacoval urán na 60 % (blízko zbraňovej úrovne). Ak by bol zničený, mohlo by to výrazne spomaliť program, ale IAEA nemá potvrdenie. Žiadne hlásené obete alebo radiácia.
Historický kontext útokov na Natanz
Natanz bol cieľom viacerých útokov v minulosti, čo ho robí symbolom iránskeho jadrového programu: 2010: Stuxnet – kyberútok (pripisovaný USA/Izraelu) zničil asi 1 000 centrifug. - 2021: Explózia – pravdepodobná sabotáž, ktorá poškodila elektrickú sieť. - Jún 2025: predchádzajúci útok – Ako súčasť 12-dňovej vojny USA/Izrael zničili nadzemné časti (Pilot Fuel Enrichment Plant) a poškodili podzemné haly bunker-busting bombami. IAEA vtedy potvrdila, že nadzemná časť bola "funkčne zničená" a podzemná "vážne poškodená". Irán vtedy rekonštruoval zariadenie hlbšie pod zemou (až 100 m), aby odolalo útokom.
Aktuálny stav a vývoj – situácia je dynamická – útoky pokračujú tretí deň (k 2. marcu 2026) s iránskymi odvetnými akciami na americké ciele v Zálive. IAEA pokračuje v monitoringu a vyzýva na deeskaláciu. Ak sa objavia nové satelitné snímky alebo potvrdenia, škody by mohli byť jasnejšie. Zatiaľ prevláda rozpor medzi iránskymi tvrdeniami a IAEA/USA/Izraelom, čo zvyšuje napätie
Natanz (oficiálne Natanz Fuel Enrichment Plant, FEP) je najväčšie a najdôležitejšie iránske zariadenie na obohacovanie uránu. Nachádza sa približne 220–250 km južne od Teheránu v provincii Isfahan (okres Natanz). Ide o podzemné a nadzemné komplexy s tisíckami centrifug, ktoré Irán používa na obohacovanie uránu od nízkej úrovne (3–5 % pre elektrárne) až po vysokú (60 % a viac, blízko zbraňovej kvality 90 %). Podľa Teheránu slúži výlučne na civilné účely (jadrová energia, medicína), ale USA, Izrael a IAEA ho považujú za kľúčovú súčasť potenciálneho vojenského jadrového programu.
Štruktúra a kapacita (pred útokmi 2026)
Podzemné haly (Fuel Enrichment Plant – FEP): Hlavná časť na obohacovanie, zakopaná 8–10 m (niektoré časti hlbšie) pod zemou, chránená betónom a skalou proti bombám.
Nadzemná časť (Pilot Fuel Enrichment Plant – PFEP): Menšie zariadenie na experimenty a vysoké obohacovanie (do 60 %).
Centrifugy: Tisíce kusov (IR-1, IR-2m, IR-4, IR-6 atď.), Irán ich postupne modernizoval.
Zásoby: Pred útokmi 2025/2026 tu Irán obohacoval veľkú časť svojho HEU (vysoko obohateného uránu) – približne 400–440 kg na 60 %, čo teoreticky stačí na materiál pre 8–10 jadrových zbraní po ďalšom obohatení.
História útokov na Natanz
Natanz je od roku 2002 symbolom iránskeho jadrového programu a opakovaným cieľom sabotáží:
2010: Kyberútok Stuxnet (USA/Izrael) zničil ~1 000 centrifug.
2021: Explózia (pravdepodobne izraelská sabotáž) poškodila elektrickú infraštruktúru.
Jún 2025 (12-dňová vojna Izrael–Irán + americké útoky): - Izrael zničil nadzemnú časť (PFEP) – "funkčne zničená". - USA 22. júna 2025 použili bunker-busters (GBU-57 MOP) na podzemné haly – vážne poškodenie, podľa IAEA "značné škody" na centrifugách. - Irán začal rekonštrukciu: satelitné snímky z januára/februára 2026 ukazujú novú strechu nad zničenými budovami a aktivitu na mieste.
Aktuálny útok (február/marec 2026) - V rámci operácie Epic Fury (USA) / Roaring Lion (Izrael) od 28. februára 2026:
Iránsky pohľad: Iránsky veľvyslanec pri IAEA, Reza Najafi, 2. marca 2026 na mimoriadnom zasadnutí Rady guvernérov IAEA uviedol, že Natanz bol zasiahnutý v nedeľu 1. marca 2026 (alebo v priebehu víkendu). Označil útok za "nelegálny, zločinný a brutálny" na "mierové, chránené jadrové zariadenia". Tvrdí, že išlo o ďalší útok na civilný program a odmieta obvinenia z vývoja zbraní ako "veľkú lož".
IAEA pohľad: Generálny riaditeľ Rafael Grossi na tom istom zasadnutí (2. marca 2026) explicitne uviedol: „Up to now, we have no indication that any of the nuclear installations, including the Natanz... have been damaged or hit.“ IAEA monitoruje cez satelitné snímky (bez inšpektorov od júna 2025) a nezaznamenala žiadne známky poškodenia jadrových častí Natanzu. Žiadna zvýšená radiácia v okolí alebo susedných krajinách.
USA/Izrael: Žiadne oficiálne potvrdenie zásahu Natanzu v aktuálnej vlne. Operácia sa zameriava na "zvyšky jadrového programu", velenie, rakety a infraštruktúru, ale detaily o Natanze nie sú verejné.
Škody a hodnotenie: Žiadne nezávislé potvrdenie škôd v marci 2026. Ak by bol zasiahnutý, pravdepodobne by išlo o podzemné časti (bunker-busters), ale IAEA to nepotvrdzuje. Predchádzajúce útoky z 2025 už Natanz výrazne oslabili – program bol oneskorený o mesiace až roky, ale zásoby HEU čiastočne prežili (skryté inde).
Prečo je Natanz kľúčový? - Je to hlavné miesto na obohacovanie → strata Natanzu by dramaticky spomalila breakout time (čas na získanie zbraňového materiálu). Je to symbol iránskeho jadrového programu → útoky naň sú vždy vysoko eskalujúce. A IAEA tam nemá plný prístup → ťažké overiť stav zásob a centrifug. Situácia je stále nejasná a dynamická – IAEA pokračuje v monitoringu počas marcového zasadnutia (do 6. marca). Irán tvrdí zásah, IAEA ho popiera, USA/Izrael mlčia. Ak sa objavia nové satelitné snímky alebo IAEA update, obraz sa môže zmeniť.
Aktuálny stav (po útokoch 28. februára 2026): 2. marca 2026 boli Natanzom zasiahnuté tri vstupné budovy k podzemnému FEP. MAAE to potvrdila satelitnými snímkami, no podzemné obohacovacie haly neboli priamo zasiahnuté. Žiadne rádioaktívne následky. Irán potvrdil zásah, ale MAAE nemá dôkazy o poškodení jadrového materiálu. Pred útokmi bola zaznamenaná aktivita, jej účel (upratovanie vs. obohacovanie) však nie je overený kvôli chýbajúcemu prístupu. Celkovo je teda zariadenie väčšinou nefunkčné pre veľké obohacovanie; posledné útoky sa zdajú cieliť skôr na zablokovanie prístupu než na úplné zničenie. MAAE však nemôže potvrdiť úplné zastavenie obohacovacích aktivít.
2. FORDOW – Závod na obohacovanie paliva – blízko Qomu
Tento závod je hlboko pod zemou. Je to zariadenie na obohacovanie uránu na vyššiu úroveň (až 60 %) pred rokom 2025, ťažko zraniteľné.
Poškodenie v júni 2025: silno zasiahnuté, pravdepodobne nefunkčné pre obohacovanie. Zásoby obohateného uránu zostali zachované, ale prakticky nedotknuté.
Nedávna aktivita (pred februárom 2026): Satelitne pozorovaná nejaká aktivita, ale MAAE nemohla overiť, či ide o obohacovanie alebo opravy. Žiadny pokrok v obnove centrifúg.
Podrobnosti o Fordow - Fordow (oficiálne Fordow Fuel Enrichment Plant, FFEP) je ďalšie kľúčové iránske jadrové zariadenie na obohacovanie uránu, nachádzajúce sa približne 25 km severne od svätého mesta Qom v severnom Iráne. Je to podzemný komplex vybudovaný v hore, čo ho robí vysoko odolným voči leteckým útokom. Podľa iránskeho vyhlásenia slúži výlučne na civilné účely (jadrová energia a medicínske izotopy), ale Západ (USA, Izrael, IAEA) ho považuje za potenciálnu súčasť vojenského jadrového programu kvôli schopnosti obohacovať urán na vysoké úrovne (až blízko zbraňovej kvality). Tu je podrobný prehľad na základe dostupných informácií k 2. marcu 2026: Historické pozadie a výstavba – Fordow bol tajne budovaný od roku 2006 a odhalený Západom až v roku 2009 (USA, Veľká Británia a Francúzsko ho oznámili IAEA). Je zakopaný v hore (odhadom 60–90 metrov hlboko, niektoré časti hlbšie), chránený betónom a skalou proti útokom. Pôvodne bol plánovaný ako menšie zariadenie, ale Irán ho po odhalení rozšíril. Obsahuje tisíce centrifug (napr. IR-1, IR-2m, IR-6), ktoré obohacujú urán z nízkej úrovne (3–5 %) na vyššie (až 60 % alebo viac). V roku 2023 IAEA potvrdila častice uránu obohateného dokonca až na 83,7 % (blízko 90 % zbraňovej úrovne). Do júna 2025 bol Fordow kľúčový pre iránske zásoby vysoko obohateného uránu (HEU) – približne 400–440 kg na 60 %, čo teoreticky stačí na materiál pre 8–10 bômb po ďalšom obohatení. Podľa JCPOA (jadrová dohoda z 2015) mal Fordow obmedzené obohacovanie, ale po odstúpení USA v 2018 ho Irán rozšíril. Po predchádzajúcich útokoch MAAE stratila plný prístup v júni 2025, čo komplikuje monitorovanie.
Predchádzajúce útoky a sabotáže - Fordow bol opakovane cieľom sabotáží a útokov kvôli svojej roli v jadrovom programe: - Kyberútoky a sabotáže: V minulosti (napr. 2010–2021) zažil explózie, kyberútoky (ako Stuxnet) a iné incidenty, pripisované Izraelu a USA. - Jún 2025: Operation Midnight Hammer / Rising Lion: USA a Izrael zaútočili na Fordow, Natanz a Isfahan. Použili 14 GBU-57 MOP bunker busters (30-tonové bomby na prenikanie) z B-2 Spirit bombardérov a Tomahawk rakety. Čo sa týka škôd, tak USA tvrdili "extrémne vážne poškodenie a zničenie", Fordow bol "vážne poškodený". IAEA hlási "obrovské škody", podzemnú časť "vážne poškodenú", ale nie úplne zničenú. Naproti tomu Irán tvrdí, že je to iba o "povrchových škodách" (pôvodne), ale neskôr priznal "významné škody". A analytici (CFR, CSIS) hovoria, že program je oneskorený o mesiace až 2 roky, ale zásoby HEU prežili (skryté inde). Irán začal rekonštrukciu hlbšie pod zemou (až 100 m).
Aktuálny stav a útoky v marci 2026 - Po útokoch USA a Izraela z 28. februára 2026 (Operation Epic Fury / Roaring Lion), ktoré sa zameriavajú na zvyšky jadrového programu, velenie a rakety. Útok na Fordow nebol potvrdený ako primárny cieľ v aktuálnej vlne (na rozdiel od júna 2025). Zdroje hovoria o útokoch na "zvyšky" jadrového programu, vrátane Fordow, kde USA použili MOP-bomby na zničenie podzemných častí. Irán sa snažil chrániť zariadenie zeminou a rekonštrukciou, ale útoky ho údajne "funkčne znefunkčnili". IAEA to hodnotí, že k 2. marcu 2026 IAEA nemá "žiadne indikácie" o poškodení Fordow alebo iných jadrových zariadení v aktuálnych útokoch. Monitoruje cez satelity (bez inšpektorov od júna 2025) a nezaznamenala radiáciu. IAEA pozoruje "pravidelnú aktivitu" okolo vstupu, ale nemôže overiť účel. Irán popiera vážne škody, ale priznal snahu o rekonštrukciu po 2025 útokoch. V rokovaniach (február 2026) odmieta zničenie Fordow ako "červenú čiaru".
Aké sú dôsledky? Útoky spomalili tzv. “breakout time” (čas na získanie zbraňového materiálu), ale zásoby HEU sú stále skryté. Analytici (CSIS, CFR) odhadujú, že Fordow je teraz "funkčne nefunkčný", čo oslabilo iránsky program. Situácia je dynamická – útoky pokračujú, IAEA pokračuje v monitoringu počas marcového zasadnutia.
Aktuálny stav (po 28. februári 2026): Žiadne potvrdené zásahy v aktuálnych útokoch. MAAE nehlási poškodenie ani zvýšenú radiáciu. Od júna 2025 však nemá prístup, takže presný stav jadrového materiálu (vrátane 60 % obohateného uránu) je neznámy. Celkovo sa dá povedať, že závod je neaktívny pre obohacovanie; pochované zásoby predstavujú potenciálne riziko, ak by k nim niekto získal prístup, no nie sú dôkazy o obnovení.
3. ISFAHÁN – Centrum jadrovej technológie (ENTC) / obohacovacie zariadenie – provincia Isfahán
Sú to zariadenia na konverziu uránu, výrobu paliva a deklarované tretie obohacovacie zariadenie. Obsahuje aj tunelové systémy na skladovanie a potenciálny výskum.
Poškodenie v júni 2025: Zasiahnuté USA a Izraelom; MAAE plánovala inšpekciu 13. júna 2025, ale bola zrušená. Irán hlásil zásahy, no bez prístupu nie je rozsah overený.
Nedávna aktivita (pred februárom 2026): Satelitné snímky ukazujú pravidelný pohyb vozidiel, zasypávanie vstupov do tunelov zeminou na ochranu a spevňovanie (betónové kryty). Časť 60 % obohateného uránu je tu údajne uložená, pochovaná a nedotknutá.
Isfahanské jadrové zariadenie (Esfahan Nuclear Technology Center – ENTC, alebo Isfahan Nuclear Technology/Research Center) je jedným z najväčších a najkomplexnejších jadrových komplexov v Iráne. Nachádza sa v meste Isfahan (Esfahan) v centrálnej časti krajiny, približne 350 km južne od Teheránu. Komplex zahŕňa viacero zariadení na konverziu uránu, výrobu paliva, výskum a skladovanie materiálov – nie je to primárne obohacovacie zariadenie ako Natanz alebo Fordow, ale kľúčová súčasť celého jadrového palivového cyklu.
Hlavné časti a funkcie komplexu:
Uranium Conversion Facility (UCF): Premieňa žltý koláč (yellowcake) na UF6 (hexafluorid uránu) – surovinu pre obohacovanie v iných zariadeniach.
Fuel Manufacturing Plant (FMP): Výroba palivových súborov pre jadrové reaktory (napr. pre Bušehr).
Uranium Metal Processing Facility: Spracovanie kovového uránu (dôležité pre výskum, ale aj potenciálne pre jadrové zbrane – podľa Západu).
Tunnel complex / podzemné sklady: Podľa IAEA a západných zdrojov tu Irán skladuje veľkú časť vysoko obohateného uránu (HEU na 20–60 %), vrátane materiálu, ktorý prežil útoky v júni 2025. Tunely sú chránené skalou a zeminou (Irán ich zakrýval zeminou pred ďalšími útokmi).
Ďalšie výskumné a laboratórne budovy: chemické laboratóriá, výskum izotopov atď.
Štvrté obohacovacie zariadenie?: Irán v minulosti oznámil plány na nové obohacovacie zariadenie v Isfahane (2025), ale IAEA nevie presnú polohu ani stav (možno v tuneloch).
Komplex je pod dohľadom IAEA (ako súčasť NPT), ale od júna 2025 IAEA žiaľ stratila plný prístup kvôli predchádzajúcim útokom – monitoruje len cez satelity a má tzv. "regular vehicular activity" okolo vstupov do tunelov. Predchádzajúce útoky (jún 2025) – v júni 2025 (počas 12-dňovej vojny Izrael–Irán + americké útoky) bol Isfahan výrazne zasiahnutý – USA a Izrael zničili nadzemné časti (UCF, FMP, metal processing, centrálne laboratórium). Podzemné tunely (kde sa skladuje HEU) boli čiastočne poškodené (vstupy zasypané zeminou na ochranu). IAEA potvrdila "vážne poškodenie" nadzemnej infraštruktúry, ale žiadnu radiáciu mimo areálu. Irán rekonštruoval (napr. nová strecha na zničených budovách – satelitné snímky z februára 2026 ukazujú opravy). Zásoby HEU (väčšina z 400+ kg na 60 %) pravdepodobne prežili v tuneloch – to je kľúčový dôvod, prečo Isfahan zostáva priorita.
Aktuálny stav a útoky v marci 2026 (k 2. marcu)
Po útokoch USA a Izraela od 28. februára 2026 (Operation Epic Fury / Roaring Lion):
Útoky na Isfahan: Áno, mesto Isfahan je jedným z hlavných cieľov od prvého dňa (28. februára). Správy hovoria o explóziách v okolí jadrového komplexu a leteckej základne v Isfahane (2. marca – hlasné explózie, dym z leteckej základne, lokálne médiá a sociálne siete).
Špecifický jadrový komplex: - Iránske zdroje (IRNA, Press TV) hlásia útoky na civilné a jadrové oblasti v Isfahane (provincia Yazd–Isfahan atď.). Analytici (CSIS) uvádzajú, že útoky cielia na "zvyšky" jadrového programu vrátane Isfahanu (metallurgy facilities, administratívne budovy, dual-use výskum). A niektoré zdroje spomínajú aj ďalšie útoky na tunelový komplex alebo "periférne" jadrové schopnosti.
Hodnotenie MAAE (z 2. marca 2026): Generálny riaditeľ Rafael Grossi na mimoriadnom zasadnutí Rady guvernérov uviedol, že MAAE nemá žiadne indikácie o poškodení jadrových zariadení v Iráne (vrátane Isfahanu, Bushehru, teheránskeho reaktora atď.). Žiadna zvýšená radiácia v susedných krajinách. Monitorujú cez satelity – žiadne potvrdené zásahy jadrových častí. Irán však tvrdí útoky na jadrové ciele (podobne ako pri Natanze), ale IAEA to nepotvrdzuje. Explózie môžu byť na leteckej základni alebo na vojenských objektoch v blízkosti komplexu.
Prečo je Isfahan dôležitý?
Je tu skladovanie HEU (väčšina zásob po útokoch 2025). Je tu konverzia a výroba paliva – bez neho sa program spomalí. Je tam potenciálne tajné obohacovanie (štvrté zariadenie?). A po útokoch 2025 Irán tu schovával materiál – ak by bol zničený tunelový komplex, zásoby by sa stratili alebo rozptýlili (riziko proliferácie). Takže situácia je stále nejasná – útoky pokračujú, IAEA nemá prístup na mieste, takže presné škody nie sú overené. Ak sa objavia nové satelitné snímky alebo IAEA update (marcové zasadnutie pokračuje do 6. marca), môže to zmeniť obraz.
Aktuálny stav (po 28. februári 2026): Žiadne priame zásahy v posledných útokoch. MAAE pozorovala aktivitu, ale nemôže potvrdiť jej charakter (obranné opatrenia vs. rutinná práca v jadrovovej oblasti). Žiadne rádioaktívne problémy. Celkovo sa dá hodnotiť ako funkčné pre neobohacovacie činnosti; ale v oblasti obohacovania je to nejasné. Opevňovanie zariadenia naznačuje prípravu na ďalšie hrozby.
4. BUŠER – Jadrová elektráreň – provincia Bušehr
Je to jediný funkčný komerčný jadrový reaktor v Iráne, na výrobu elektriny, s palivom od Ruska.
Poškodenie v júni 2025: Nedotknutý predchádzajúcimi útokmi. Nedávna aktivita: Normálna prevádzka pokračuje.
Jadrová elektráreň Bušehr (Bushehr Nuclear Power Plant) je momentálne v normálnom, stabilnom stave bez akéhokoľvek potvrdeného poškodenia z aktuálnych vojenských útokov USA a Izraela (od 28. februára 2026).
Prehľad na základe najnovších informácií (k večeru 2. marca 2026):
Aktuálny stav podľa IAEA (Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu) - Generálny riaditeľ Rafael Grossi dnes na mimoriadnom zasadnutí Rady guvernérov IAEA explicitne uviedol: „Up to now, we have no indication that any of the nuclear installations, including the Bushehr Nuclear Power Plant, the Tehran Research Reactor or other nuclear fuel cycle facilities have been damaged or hit.“ Žiadna zvýšená úroveň radiácie v susedných krajinách (Irak, Kuvajt, Saudská Arábia atď.) – IAEA monitoruje cez satelitné snímky a regionálnu sieť. Komunikácia s iránskymi jadrovými úradmi je veľmi obmedzená (žiadna odpoveď cez Incident and Emergency Centre), ale IAEA situáciu sleduje intenzívne a vyzýva na maximálnu zdržanlivosť kvôli riziku jadrovej bezpečnosti v regióne (viaceré krajiny majú prevádzkové reaktory). Ďalšie potvrdenia: - Žiadne správy o útokoch priamo na Bushehr – na rozdiel od Natanzu (kde Irán tvrdí zásah, IAEA to popiera) alebo iných jadrových centier. Rosatom (ruský štátny koncern, ktorý prevádzkuje a stavia jednotky v Bushehre) uviedol, že ich zamestnanci sú stále na mieste (alebo v rezidenčnej komunite) a monitorujú situáciu. V sobotu (28. februára) evakuovali 94 ľudí (vrátane detí zamestnancov) z krajiny ako preventívne opatrenie, ale samotná elektráreň funguje. Irán má v Bušehre jeden blok v prevádzke (VVER-1000, ruská technológia, spustený 2011) a druhé bloky vo výstavbe. Žiadne indikácie výpadkov alebo problémov.
Prečo je to dôležité? - Bushehr je civilná jadrová elektráreň na výrobu elektriny (nie obohacovacie zariadenie ako Natanz/Fordow), takže útok na ňu by bol extrémne rizikový – mohol by spôsobiť rádioaktívny únik do Perzského zálivu (čo by zasiahlo viacero krajín vrátane SAE, Kuvajtu, Kataru). IAEA to označuje za "veľmi znepokojujúce" a varuje pred možnou núdzovou evakuáciou veľkých oblastí v prípade zásahu. Zatiaľ však žiadne dôkazy o poškodení – situácia je stabilná; elektráreň funguje normálne. Ak sa niečo zmení (napr. nové vyhlásenie IAEA alebo Rosatomu počas marcového zasadnutia do 6. marca),
Aktuálny stav: Žiadne poškodenie ani zásahy. MAAE nehlási radiáciu ani problémy. V blízkosti sa stavia druhý blok. Ruská strana (ako hlavný dodávateľ) cez spoločnosť Rosatom potvrdila, že preventívne dočasne zastavila práce. Celkovo je jadrová elektráreň plne funkčná a v prevádzke; nie je cieľom útokov, no jej poloha vyvoláva obavy o jadrovú bezpečnosť v regióne.
Práce na výstavbe ďalších blokoch však boli pozastavené…
Rusko (konkrétne Rosatom) v marci 2026 dočasne zastavilo stavebné práce na ďalších blokoch (Bušehr-2 a Bušehr-3). Podľa viacerých zdrojov (vrátane Reuters, TASS, Interfax, The Moscow Times a ďalších) to oznámil 3. marca 2026 generálny riaditeľ Rosatomu Alexej Lichačov. Dôvodom sú prebiehajúce vojenské operácie – konkrétne letecké útoky, ktoré ohrozujú bezpečnosť lokality. Stav k 6. marcu 2026 – Stavebné práce na druhej a tretej jednotke sú úplne zastavené – pracovníci minimalizujú prítomnosť na otvorených plochách a zostávajú prevažne v bezpečných osadách pri elektrárni. Na mieste zostáva okolo 639 ruských špecialistov (niektoré zdroje uvádzajú 600+). Rosatom už evakuoval 94 nedôležitých zamestnancov a plánuje postupne odsunúť ďalších 150–200 ľudí, ako to bezpečnostná situácia dovolí. Rosatom stratil kontakt s vedením iránskej jadrovej oblasti (žiadna telefónna ani e-mailová komunikácia), ale stále má spojenie s manažmentom samotnej elektrárne Bušehr. Prvý blok (Bušehr-1, ktorý je v prevádzke od 2011) však funguje normálne a nie je priamo zasiahnutý, ale explózie sú počuť len niekoľko kilometrov od areálu. Elektráreň nie je priamo cielená, ale riziko je vysoké (nachádza sa tam okolo 70–72 ton čerstvého paliva a 210 ton vyhoreného). Lichačov zdôraznil, že projekt zostáva priorítou pre Rosatom a Rusko plánuje pokračovať v záväzkoch voči Iránu, ale aktuálne je situácia nepredvídateľná kvôli konfliktu. Toto nie je trvalé zrušenie projektu – ide o dočasnú pauzu z bezpečnostných dôvodov (podobne ako pri iných projektoch v rizikových oblastiach). Bushehr-2 a Bushehr-3 (každý okolo 1057 MW, VVER-1000) mali podľa starších plánov byť hotové okolo 2026–2031, ale vojna to teraz zrejme oneskorí. Ak sa situácia upokojí, práce by sa mali obnoviť – Rosatom to označil za prioritu. Aktuálne je to však zastavené kvôli priamemu ohrozeniu bezpečnosti ruských pracovníkov a riziku eskalácie.
5. Teheránsky výskumný reaktor – TEHERÁN
Je to malý reaktor na výrobu medicínskych izotopov a výskum, nesúvisí priamo s obohacovaním.
Aktuálny stav: Bez poškodenia, nie je cieľom útokov. Celkové hodnotenie – reaktor je funkčný, riziko síce existuje, ale je nízke.
6. ARAK – Ťažkovodný reaktor (IR-40) – blízko Araku
Jadrový reaktor bol modifikovaný (prepracovaný podľa dohody JCPOA 2015) na nižšiu produkciu plutónia; používa sa na výskum.
Aktuálny stav: Žiadne hlásené poškodenie ani zmeny. Celkovo sa dá povedať, že reaktor je pravdepodobne funkčný a v režime súladu s nešírením jadrových zariadení; nie je v centre útokov. Ale presné informácie nie sú teraz dostupné.
7. PARČIN – Vojenský komplex – blízko Teheránu
Z pohľadu medzinárodnej kontroly je to veľmi podozrivé miesto jadrového výskumu a testov výbušnín. Nedávna aktivita: satelitne viditeľné nové betónové a zemné kryty (napr. Taleghan 2) na ochranu. Aktuálny stav: Žiadne potvrdené zásahy. MAAE sleduje podozrenia z minulosti, prístup je obmedzený. Celkovo je to hodnotené ako opevnené nedostupné miesto, potenciálne aktívne v nelegálnych oblastiach.
Dodatočné poznámky - Zásoby obohateného uránu: Pred júnom 2025 mal Irán vyše 400 kg 60 % obohateného uránu (väčšina pochovaná vo Fordowe, Natanze a Isfaháne). Žiadne dôkazy o prístupe alebo obohacovaní na zbraňový stupeň (90 %). Šéf MAAE Rafael Grossi 2. marca 2026 uviedol, že neexistuje „štruktúrovaný program na výrobu jadrových zbraní“. - Problémy MAAE: Od začiatku útokov žiadna odpoveď od iránskych jadrových úradov; monitorovanie iba satelitmi. Plánované stretnutie 2. marca bolo zrušené kvôli prerušeniu komunikácie. Situácia sa môže meniť veľmi rýchlo.
8. Strategické iránske jadrové zariadenie "Minzadehel".
Presnejší názov – ŠAHID MEYSAMI (tiež Meisami alebo Maysami) Research Center (alebo Complex) je iránske zariadenie západne od Teheránu, blízko mesta Karaj (provincia Alborz), ktoré je podľa viacerých zdrojov (vrátane izraelskej rozviedky a USA) spojené s vývojom zbraní hromadného ničenia, vrátane jadrových komponentov.
Nie je to klasické jadrové zariadenie ako Natanz alebo Fordow (na obohacovanie uránu), ale skôr výskumný komplex podriadený Organizácii pre obrannú inováciu a výskum (SPND), ktorá je súčasťou iránskeho ministerstva obrany (MODAFL). SPND je dlhodobo podozrivá z práce na jadrových zbraniach (weaponization – dizajn hlavíc, testovanie detonácie atď.), hoci Irán to popiera a tvrdí, že ide o "obranný výskum". Komplex sa nachádza na koordinátoch približne 35.764667, 51.03245. Zahŕňa viacero budov, laboratórií a hál, vrátane hangárov a administratívnych priestorov. Podľa satelitných snímok (napr. z Institute for Science and International Security – ISIS) ide o relatívne povrchové zariadenie (nie podzemné ako Fordow), čo ho robí zraniteľnejším voči útokom. Podľa izraelskej armády (IDF) a USA sa tu vyrábali suroviny pre jadrové zbrane, vrátane plastických explozív (high explosives) a pokročilých materiálov na testovanie jadrových detonácií (napr. shock wave generators – zariadenia na simuláciu explózií). The Times of Israel uvádza, že komplex slúžil na "plastic explosives and advanced material for nuclear detonation testing". USA ho sankcionovali v decembri 2020 ako súčasť chemického programu (testovanie a produkcia chemických agentov na "incapacitation" – paralyzujúce zbrane), ale Izrael ho spája aj s jadrovými aktivitami. Podľa FDD (Foundation for Defense of Democracies) sa tu vyvíjali aj fentanyl-based munície (opioidné zbrane) pre vojenské použitie. Riaditeľom komplexu bol Mehran Babri (sankcionovaný USA v 2020), ktorý predtým pracoval v Defense Chemical Research Laboratory (ďalší podozrivý komplex). Celý komplex je pod SPND, ktoré je označené ako "jadrový weaponization" program Iránu.
Zásah v júni 2025 - Podľa IDF a satelitných analýz (ISIS Reports, z 10. júla 2025) bol komplex zničený počas 12-dňovej vojny USA/Izrael proti Iránu v júni 2025. Zničené boli laboratóriá, produkčné haly a rafinérie, vrátane malej budovy (pravdepodobne laboratórium alebo administratíva) a hangáru (kde boli explozíva). Izrael uvádza, že týmto útokom narušil iránsky chemický a jadrový program (vrátane vývoja fentanylových zbraní). Podľa novembrového reportu ISIS (21. novembra 2025) Irán čistí ruiny (odstraňovanie trosiek) ako prípravu na rekonštrukciu, čo naznačuje snahu o obnovu. Žiadne potvrdenie zásahu v aktuálnych útokoch (február/marec 2026). V skratke, zariadenie existuje (pod názvom Shahid Meysami/Meisami), bolo zasiahnuté v júni 2025 a slúžilo na vývoj komponentov pre jadrové zbrane (explozíva, detonácie) a chemické zbrane. Irán to popiera ako "mierový výskum", ale západné zdroje ho považujú za časť weaponization programu. Ak ide o preklep v názve ("Minzadehel" namiesto "Meysami"), Israel Defense Forces (@IDF) na X (z 3. marca 2026, 18:54 GMT) zverejnilo informáciu o zásahu na utajenom jadrovom zariadení s názvom „Minzadehei“ compound (varianta transliterácie z perzštiny/hebrejčiny); v iných zdrojoch sa objavuje ako Shahid Meysami / Meisami / Maysami Research Center alebo Shahid Meisami Group. Komplex bol už predtým zasiahnutý v júni 2025 počas 12-dňovej vojny (IDF ho označil ako miesto výroby plastických výbušnín a materiálov na jadrové detonácie). Podľa satelitných analýz (ISIS Reports, november 2025) Irán ho čistil a pripravoval na rekonštrukciu. Teraz (marec 2026) IDF tvrdí, že ho opäť zasiahol ako „nové miesto“ (možno obnovené alebo rozšírené aktivity). Západné zdroje (USA Treasury, FDD, ISIS) ho spájajú s vývojom vysoko účinných výbušnín pre jadrové implózie (detonátory, shock wave generators) a takisto s chemickými zbraňami (incapacitation agents, vrátane fentanyl-based munície). Síce neexistuje žiadne nezávislé potvrdenie (napr. od IAEA) – IAEA (3. marca) stále tvrdí, že nemá indikácie o zásahoch, ale Meysami nie je klasické jadrové zariadenie (nie obohacovacie), takže nemusí byť v ich reporte. Satelitné snímky z posledných dní ešte nie sú bežne verejne analyzované (ISIS alebo Bellingcat to zvyčajne robia neskôr). Irán tento zásah zatiaľ oficiálne nekomentoval (na rozdiel od Natanzu, kde tvrdia zásah).
V zhrnutí – IDF oficiálne potvrdilo zásah na „Minzadehei“ ako kľúčové miesto vývoja jadrových komponentov (pravdepodobne Shahid Meysami complex). Je to súčasť širšej kampane proti iránskemu programu. Ak sa objavia satelitné analýzy alebo iránska reakcia, situácia sa môže upresniť.
Ide o podriadenú entitu pod SPND (Organizácia pre obrannú inováciu a výskum), ktorá spadá pod Ministerstvo obrany a logistiky ozbrojených síl Iránu (MODAFL). Komplex zahŕňa viacero budov, laboratórií, hangárov a administratívnych priestorov – nie je to klasické jadrové zariadenie na obohacovanie uránu (ako Natanz alebo Fordow), ale skôr výskumné centrum zamerané na pokročilé materiály a technológie. Oficiálny účel (podľa Iránu) zariadenia je súčasť obranného výskumu – vývoj materiálov pre ozbrojené sily, chemické inžinierstvo a obranné inovácie (podobne ako DARPA v USA). Podľa USA, Izraela a think-tankov (napr. Institute for Science and International Security – ISIS, Iran Watch, FDD, U.S. Treasury) však slúži ako súčasť jadrového weaponization programu (vývoj jadrových zbraní po roku 2003, keď bol oficiálne zastavený Amad Plan). Teda na výrobu a testovanie high explosives (plastické výbušniny) pre implózne systémy jadrových detonátorov (multi-point initiators / shock wave generators). Ďalej na vývoj pokročilých materiálov na jadrové testovanie (napr. simulácia detonácií). Ale tiež pre chemické zbrane - testovanie a optimalizácia chemických agentov pre "incapacitation" (paralyzujúce zbrane), vrátane fentanyl-based alebo opioidných látok pre vojenské použitie (napr. granáty, minomety). A predpokladajú dokonca možné spojenie s biologickými aktivitami (podľa starších správ z 2003 od iránskej opozície). USA sankcionovali Shahid Meisami Group a jeho riaditeľa Mehrana Babriho už v decembri 2020 (E.O. 13382) za proliferáciu WMD, konkrétne chemických projektov. Izrael (IDF) ho označil za miesto "výroby surovín pre jadrové zbrane" a "plastických výbušnín + materiálov na jadrové detonácie".
História útokov: - V júni 2025 (počas 12-dňovej vojny Izrael–Irán + USA útoky) zničila IDF viacero budov – vrátane veľkého hangáru (postavený 2021–2024, pravdepodobne sklad výbušnín) a malej budovy (laboratórium/administratíva). Satelitné snímky (Airbus, Maxar) ukazujú rozsiahle poškodenie: rozmetané strešné materiály (známka explózie vnútri), zničené laboratóriá, produkčné haly a rafinérie. IDF uviedol, že tým narušil iránsky chemický a jadrový program (vrátane fentanylových zbraní). Podľa ISIS Reports (júl 2025) išlo o kľúčový zásah na "nuclear weaponization complex". V novembri 2025 ukázali satelitné snímky čistenie trosiek (odstraňovanie sutín) – ISIS to hodnotí ako "možnú prípravu na rekonštrukciu" alebo zničenie dôkazov pred inšpekciami. Teraz aktuálne (marec 2026) v prebiehajúcej operácii USA/Izrael (od 28. februára) IDF spomína zásah na "Minzadehei compound" (pravdepodobne ten istý komplex pod iným transliterovaným názvom). Nie je síce potvrdené nové poškodenie, ale Irán čistí a pripravuje obnovu.
Prečo je dôležitý? Lebo je súčasťou SPND siete (nástupca Amad Planu) → je potenciálne kľúčový pre dokončenie jadrovej hlavice (detonátory, implózia). SPND charakterizovala ju touto činnosťou v minulosti aj MAAE. Ďalej v oblasti chemických zbraní sú fentanylové alebo opioidné látky pre "non-lethal" (ale smrteľné v dávke) použitie. USA/UK/EÚ/Canada/Japonsko ho sankcionujú za proliferáciu. Irán však samozrejme popiera akékoľvek vojenské alebo jadrové ambície – tvrdí, že ide o obranný výskum. Západ to považuje za súčasť skrytého programu.
Prehľad zásob uránu v Iráne a ich zabezpečenia k 3. marcu 2026
Situácia so zásobami uránu v Iráne, najmä obohateného, je pod prísnym dohľadom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) a medzinárodnej komunity, no v dôsledku prebiehajúceho konfliktu a obmedzeného prístupu MAAE k poškodeným zariadeniam existujú významné medzery vo verifikácii. Irán tvrdí, že jeho jadrový program je výlučne mierový a zásoby uránu slúžia na civilné účely (napr. výroba elektriny alebo medicínske izotopy).
Neexistujú rukolapné dôkazy o aktívnom zbrojení alebo pokusoch o výrobu jadrových zbraní, ako potvrdzujú MAAE a americké spravodajské služby. Zásoby obohateného uránu predstavujú však potenciálne riziko, pretože by sa dali rýchlo ďalej obohatiť na zbraňový stupeň (90 %), no aktuálne nie sú žiadne indikácie o takýchto aktivitách.
Nižšie môžete vidieť krok za krokom prehľad na základe najnovších dostupných dát z MAAE, amerických spravodajských hodnotení, satelitných analýz a iránskych vyhlásení. Údaje sú k 3. marcu 2026 a odrážajú stav po útokoch USA a Izraela v júni 2025 a februári 2026.
1. Aktuálny stav zásob uránu – celkový prehľad
Celkové zásoby obohateného uránu: Pred júnom 2025 mal Irán približne 9 000 kg (20 000 libier) obohateného uránu v rôznych úrovniach obohatenia (od nízkeho po vysoký). Toto zahŕňalo UF₆ (uránový hexafluorid), ktorý je základom pre obohacovanie. Po útokoch neboli zásoby zničené, ale MAAE stratila "kontinuitu znalostí" o ich presnom množstve, zložení a lokácii kvôli chýbajúcemu prístupu.
Obohatený urán na 60 % (blízko zbraňového stupňa): Najkritickejšia časť – približne 440,9 kg (972 libier). Toto množstvo by stačilo na výrobu až 10 jadrových zbraní, ak by sa ďalej obohatilo na 90 %. Žiadne dôkazy o takomto kroku; MAAE a USA potvrdzujú, že Irán nemá štruktúrovaný program na výrobu zbraní.
Nižšie úrovne obohatenia zahŕňa urán obohatený na 2 %, 5 % a 20 % (celkovo okolo 8 000 kg). Tieto sú menej citlivé, ale stále podliehajú dohľadu MAAE podľa Dohody o nešírení jadrových zbraní (NPT).
Celkový neobohatený urán: Irán má zásoby surového uránu (žltý koláč), ale presné množstvo nie je verejne známe po útokoch. Žiadne významné zmeny hlásené od júna 2025.
Zmeny po útokoch: Útoky v júni 2025 poškodili obohacovacie zariadenia (Natanz, Fordow, Isfahán), čo zastavilo ďalšie obohacovanie. Februárové útoky (2026) zasiahli vstupy do Natanzu, ale zásoby neboli priamo ovplyvnené. MAAE nehlási úniky radiácie alebo stratu materiálu.
2. Lokácie zásob uránu
Isfahán (Esfahan): Väčšina 60 % obohateného uránu je uložená v podzemných tuneloch, ktoré prežili útoky v júni 2025. Satelitné snímky ukazujú pravidelnú aktivitu vozidiel a opevňovanie (zasypávanie vstupov zeminou, betónové kryty). MAAE potvrdila, že zásoby sú pochované a nedotknuté.
Natanz a Fordow: Časť zásob (vrátane 60 % obohateného) je v poškodených podzemných halách. Žiadne dôkazy o prístupe k nim od júna 2025. MAAE pozorovala aktivitu, ale nemôže overiť, či ide o čistenie alebo niečo iné.
Ďalšie lokácie: Menšie množstvá v Bušehre (jadrová elektráreň) a Teheráne (výskumný reaktor), ale tieto sú na civilné použitie a neboli zasiahnuté. Parchin (vojenský komplex) je podozrivý z minulých aktivit, ale bez potvrdených zásob.
Sú tu však aj neznáme faktory: MAAE nemá prístup k trom kľúčovým zariadeniam od júna 2025, takže presné lokácie a množstvá nie sú plne overené. Americké spravodajstvo odhaduje, že zásoby sú stále pod iránskou kontrolou, ale konflikt zvyšuje riziká.
3. Zabezpečenie zásob proti odcudzeniu alebo zneužitiu
Iránske opatrenia: Irán zabezpečuje zásoby podľa medzinárodných štandardov MAAE (fyzická ochrana: ploty, senzory, kamerové systémy, stráže, kontrolovaný prístup). Po útokoch posilnili tunely betónom a zeminou proti leteckým útokom. Iránske vyhlásenia zdôrazňujú, že zásoby sú "dobre chránené" a program je mierový; navrhovali riedenie 60 % uránu na nižšie úrovne za zrušenie sankcií (napr. vyhlásenia ministra zahraničia Abbasa Araghčiho a šéfa iránskej atómovej agentúry Mohammada Eslamiho).
Medzinárodné štandardy a dohľad: Podľa MAAE musí Irán zabezpečiť prevenciu proti krádeži, sabotáži alebo neoprávnenému prístupu (podľa NPT a CSA). MAAE monitoruje cez satelity, ale bez fyzického prístupu nemôže plne overiť. Žiadne hlásené incidenty krádeže alebo úniku od júna 2025.
Riziká a obavy:
Počas konfliktu riziko odcudzenia (napr. ak režim padne, ako varuje Stimson Center). Zásoby by mohli byť zneužité proxy skupinami alebo teroristami. Americké spravodajstvo tvrdí, že schopnosť na zbrojenie existuje od 2007, ale že žiadne aktívne snahy (zatiaľ) neexistujú. Existujú vážne obavy o "stratené" materiály v chaose vojny. MAAE zdôrazňuje "naliehavosť" na prístup a overenie, aby sa zabránilo zneužitiu. Navrhuje medzinárodnú spoluprácu na zabezpečení (napr. Cooperative Threat Reduction Program).
Iránske vyhlásenia o zabezpečení: Irán popiera akékoľvek zneužitie a zdôrazňuje právo na mierové obohacovanie. V rokovaniach navrhovali export alebo riedenie zásob za sankcie, ale odmietajú úplné zničenie. Šéf atómovej agentúry Eslami uviedol, že zásoby sú "bezpečne uložené" a nedotknuté útokmi.
Kontroverzie: USA obviňujú Irán z pokusov o zbrojenie, ale bez dôkazov. Irán obviňuje Izrael z krádeže dokumentov v minulosti (napr. 2018). Konflikt zvyšuje riziká, ale MAAE nehlási žiadne porušenia od júna 2025.
Odporúčania: MAAE volá po okamžitom prístupe a diplomatickom riešení.
Má teda už Irán jadrové zbrane? Nie, Nemá! Napriek tomu, že niektorí tvrdia, že áno, (zatiaľ) nemá…
Tvrdenie, že Irán už má jadrové zbrane (a dokonca až osem), k 2. resp. 3. marcu 2026 nie je pravdivé podľa všetkých relevantných a dôveryhodných zdrojov. Takéto tvrdenie (že má) vyzerá ako špekulácia, prehnaná interpretácia alebo dezinformácia, ktorá koluje v niektorých kruhoch (napr. na sociálnych sieťach, v komentároch alebo u niektorých "expertov" bez oficiálneho podkladu).
Podľa rozboru na základe aktuálnych informácií z IAEA, americkej spravodajskej komunity, think-tankov (CSIS, CFR, Arms Control Association) a médií z aktuálneho stavu iránskeho jadrového programu vychádza, že Irán nemá jadrovú zbraň — zatiaľ ani jednu. Toto potvrdzuje aj americká spravodajská komunita (vrátane 2025 Annual Threat Assessment) – Irán nebuduje jadrovú zbraň (nie je v aktívnej fáze weaponization).Ďalej IAEA (Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu) – že nemá žiadne dôkazy o koordinovanom programe jadrových zbraní. Posledné verejné vyhlásenia (marec 2026) hovoria, že nie je indikácia, že by Irán mal hotovú zbraň alebo že by útoky z februára 2026 poškodili jadrové zariadenia významne. A taktiež aj americké a izraelské oficiálne vyhlásenia – veď útoky (Operation Epic Fury, február 2026) aj predchádzajúce (jún 2025) boli uskutočňované práve preto, aby sa zabráni Iránu získať jadrovú zbraň – nie preto, že by ju už mal.
Čo teda vlastne Irán má (a čo je skutočný problém)?
Je to zásoba vysoko obohateného uránu (HEU) na ~60 % čistoty: ~400–440 kg (podľa IAEA februárového reportu z 2026). To je teoreticky dosť na materiál pre 8–10 jadrových zbraní, ak by sa ďalej obohatil na 90 % (weapons-grade).
A je reálna šanca, že sa HEU zmocnia proxy skupiny alebo teroristi? Zatiaľ je to skôr teoretické riziko ako bezprostredná hrozba, ale nie je úplne vylúčené! Irán tvrdí, že svoje jadrové zariadenia prísne kontroluje (ako Natanz alebo Fordow), ktoré sú (resp. boli) pod dohľadom IAEA a sú chránené armádou. K tomu, že by Irán priamo zdieľal HEU s proxy skupinami – žiadne dôkazy (zatiaľ) neexistujú, naopak, drží si to ako strategickú výhodu pre seba.
Avšak seriózne obavy existujú z týchto dôvodov:
Záujem teroristov o jadrové materiály: Skupiny ako ISIS alebo al-Káida majú dlhodobý záujem o jadrové alebo rádiologické zbrane. V minulosti sa vyskytli prípady, kde teroristi sledovali jadrových expertov alebo hľadali prístup k materiálom (napr. v Belgicku). Iránske proxy (napr. Hezbollah) sú blízko k nestabilným oblastiam, kde by mohli využiť chaos na získanie technológií.
Proxy ako predĺžená ruka Iránu: Irán dlhé roky poskytuje proxy skupinám zbrane, tréning a financie, čo zvyšuje riziko proliferácie. Ak by Irán pocítil ohrozenie (napr. opäť silný vojenský útok), mohol by teoreticky zdieľať znalosti alebo materiály, aby odradil útočníkov. Ako konkrétny príklad môže poslúžiť iránska podpora Hútíov raketami na útoky na Saudskú Arábiu.
Šedá zóna a insider riziká: Viaceré proxy skupiny môžu fungovať ako tzv. "principal-agent" problém, kde Irán stratí kontrolu (podobne ako Rusko s Wagnerom). Ak by došlo k vnútornému kolapsu v Iráne (napr. protesty alebo občianska vnútorná vojna), teroristi by mohli využiť príležitosť na krádež materiálov z menej chránených miest.
Žiaľ, história nám potvrdzuje, že sa vo svete už viackrát stali prípady, keď boli vysoko obohatený urán (HEU) alebo plutónium odcudzené, ukradnuté alebo pašované.
Väčšina týchto incidentov sa síce odohrala najmä v 90. rokoch po rozpade Sovietskeho zväzu, keď bezpečnosť jadrových zariadení bola slabá, stráženie chaotické a ekonomická kríza nútila ľudí k rizikovým činom.
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (IAEA) vedie databázu Incident and Trafficking Database (ITDB), kde od roku 1993 potvrdila desiatky prípadov straty, krádeže alebo pašovania jadrových materiálov. Z toho približne 20 prípadov sa týkalo skutočného odcudzenia alebo pašovania HEU alebo plutónia (nie len bežných rádioaktívnych zdrojov). Väčšina z nich zahŕňala síce doteraz malé množstvá – od gramov po kilogramy – a často išlo o insiderov (zamestnancov zariadení), ktorí kradli postupne malé dávky.
O tom, že prečo Irán (zatiaľ) jadrové zbrane nemá, a taktiež o týchto prípadoch odcudzenia jadrových materiálov a aj o tom, ako to bolo riešené, si povieme v budúcich článkoch….
