Každý deň , každé ráno , predtým než konečne zleziem z postele uvažujem , kto vlastne som . Ako ďaleko a či nie príliž som zašla pri potláčaní svojho ja . . .
Som unavená . Najviac ráno . Vždy , keď svitá moje telo trhajú spomienky . Na kúsky a potom znova a znova
až kým zas neprecitnem s vedomím , kým som a kým som bola . Všetky životy a celé bytie mojej starej duše . Úľavu prinesú až slzy smútku a strach z poznania a pred spoznaním . Ťažké je vztať keď duša nevládze .
Ťahá telo do bezvädomia , kde je ticho . Rána sú silné . Rána sú ťažké . Rána sú mojou každonennou skúškou , ktorú je nutné zvládnuť a znova vkročiť do života . Rodím sa s ránom a zomieram s nocou . A ten čas medzitým ... milujem . Celý svoj terajší život , túto etapu sa učí príjmať a rozdávať . Učím sa prijať s pokorou . Učím sa pozerať na svet okolo seba . Prešla som tisíce životov , kým prišiel správny čas zistiť , prijať a napokon odisť . Pravdou však zostáva , že sa mi to stále nedarí . Mladé a pekné telo sa vôbec nestáva zárukou toho , že sa raz naučíte milovať . Aj keď veľmi chcem . Vyhrávam vojnu s dušou o telo . Vztáva do života . Vykročí a bojuje . Duša je silný súper , ale už sa jej to akosi nechce . Nosí zo sebou démonov minulosti , ktoré pokúšajú a hryzú . Sypú soľ do už aj tak dosť bolestivých
rán . Dôležité je hrať túto hru s tým čo máš v rukách . Nie vzdať sa . Dnes sa nepoddám . - DNES TO VYDRŽíM - zašepkám do ticha a idem žiť .
Tento môj boj trval presne jedno - MAMA - z detskej izby , vykríknuté naliehavým hláskom bytosti ktorá ma zatiaľ potrebuje . Milujem svoje deti rešpektujem ich a vážim si to čo pre mňa robia . Viem kým boli predtým a viem aj to že mi majú ukázať správnu cestu za slobodou . Dieťa . Dieťa je zázrak . Hotová , dokonalá bytosť pripravená na život s vlastnou hlavou , s vlastnou vôlou . A mne život obohacujú zázraky hneď dva . Syn a dcéra . Každý z nich ma učí inému . Dcéru , že od smiechu k slzyčkám je veľmi krátka cestička . Učí ma radosti z maličkostí . Má silu a dominanciu . Už teraz je to osobnosť , kľudná a rozvážna , úplný opak svojho brata . Chlapec je živel , divoký a nespútaný , odvážny . On ma učí , že občas zariskovať nemusí znamenať prehru . Dokopy sú dokonalý , celistvý , láskavý , silný a hlavne spolu . Pomáhajú mi zahánať démonov duše , keď šepkajú v slabých chvíľkach rozptýlenej , rozlietanej mysle . Deň ubieha , veci sa dejú bez ohľadu na tvoju maličkosť . - DENNE RIEŠIŠ MALICHERNOSTI S PRESVäDČENÍM , ŽE OD TOHO ZÁVISÍ CHOD SVETA . ALE TEN SA BUDE KRÚTIŤ SVOJÍM TEMPOM ČI UŽ CHCEŠ ALEBO NIE . - utrúsim sama pre seba večer , keď bilancujem straty a výhry dňa . Snažím sa zaradiť do spoločnosti , ktorú neznášam . Akoby nestačila moja už aj tak rozdrobená osobnosť , treba nastaviť ďalšiu . Pomaly sa strácam . Už ani neviem , ktorá tvár je moja prirodzená a vlastná . Ubiehajú dni . Hodiny plynú , ale vždy večer , keď už deti spia , vo vnútri mam prázdno . Okolo je veľa zla . Zla nazbieraného vekmi zosilneného výčitkami . Noc si rozsvietim sviečkou nech pomaly spaľuje nedobré . . . viem , že kým príde sladké bezvedomie , navštívia ma nočné mory . Ako ich však zahnať ? Moje nočné mory sú spomienky na činy za ktoré ma ešte stále preklína mnoho duší . Ako teda zaženieš čisté zlo . . . ako zaženieš to čím si . . . keď si večer skladám masku jednoduchej ženy , matky , v očiach sa mi lesknú slzy samoty .
