
... nepozriem sa ti do očí .
Nezodvihnem hlavu , keď vojdeš do dverí .
Neodpoviem pozdravom , len sa sťažka nadýchnem plytkého vzduchu ,
plytkého sveta , plytkej prítomnosti .
Nemal si to robiť .
Nemáš právo klopať mi dnes na bránu . Nemáš dôvod tu stáť .
Choď preč .
Nie neklaď mi otázky , neodpoviem . Nečakaj krik , nebude . Nečakaj slzy ,
nečakaj nič a nič nedostaneš . Už neexistuješ . Hľadíš na mňa od dverí .
Tak ako vtedy , keď si odišiel . Vymenil si ma za strach . Tak si ho nechaj a choď .
Neobzeraj sa , nepobežím za tebou .
Neobzeraj sa , nevyprevadím ťa ani len pohľadom .
Neobzeraj sa .
Nadýchnem sa a budem žiť ďalej . Tak ako predtým s tebou .
Tak teraz bez teba , S výdychom odíde jediná veta ,
prosba , či verdikt ... je mi to ľúto