spomienka na lasku ....

Vráti sa späť aby upadla do kómy života . Prichádza tma . Lampy potichu vypustili náhrady slnka do ulíc . Bezcieľne blúdenie v byte ukončilo zrkadlo v hale . Hľadí si do očí . nájdem v sebe ešte seba ? Pátrajúc po iskre v hlbinách svojich očí stráca pôdu pod nohami . Na chvíľu sa cítila ako dieťa keď stála uprostred lunaparku stratená v chaose uličiek a krivých zrkadiel s absenciou maminho náručia . Chladné ľadové oči hľadia do očí ľadových chladných bez mihnutia . Zamrzla kdesi medzi bolo a bude . Kŕč jej prebehol v tele zároveň s bleskom za oknom . Svet potreboval zvečniť okamih . Prebrala sa zo spomienky a uložila telo do mäkkého lôžka . To jej poskytlo tak nutne potrebné objatie . Zatvorila svoje vodavé oči a zaspala . Na sekundu prišiel mier . Po ňom nočné mory plné samoty dymu explózii a dažďa . Niekedy nevie či sa budí do sna , alebo v spánku uniká do reality . V hlave jej hučí boľavé prázdno skorého rána . Predbehlo budík asi o trištvrte hodiny a usídlilo sa pri kuchynskom stole hneď vedľa kávovaru . Sucho v ústach , ťažké viečka ranná dávka kofeínu a túžba po cigarete . Usrkne si z horúcej kávy a zahasí túžbu po návyku z dávnych čias . Najťažšie okovy nasadili sme si sami ... v čase nerozumu a slabosti . Z rádia hrá balada o láske . Gýče minulého storočia pohladia ucho melódiou a myseľ pekným textom . Vonku prestalo pršať . Vonia to tam slimákmi a ránom . O pár minút začne svitať , o pár minút zahodí výhovorky . Vyzlečie sa z nočnej kože nočné mory spláchnu vlažné kvapky rannej očisty napenené nádejou . Na chvíľu zatúži po krokoch v predsieni . O chvíľu zabudne . Začína rituál líčenia . Staré , ale koncentrované ruky zvádzajú boje s linkami maskarou a rúžom . Krvavý art zakončí vzdušným bozkom svojmu odrazu v zrkadle . V duchu sa vyhreší a tiež pousmeje nad detinskosťou . Nevadí . Vonku už žiari hreje spaľuje , potí , hľadí i mučí obrovská žltá guľa . Dnes je však zima . Mrazí ju za krkom keď .... v spomienkach zakopne o lásku ...