– ahoj , to som ja Tomáš , akú si mala cestu ? - prihovoril sa mi muž v strednom veku prívetivým pokojným hlasom . Nadýchnem sa a vykročím k autu , ktoré ma odväzie na miesto , čo na istý čas budem nazývať domovom . Je večer zotmelo sa ulice mesta lemujú vysoké , štíhle , elegantné , moderné lampy , stojace v presných , pravidelných intervaloch . Keď privriem oči zdá sa mi , že splývajú v jednu dlhú žiariacu stuhu , ktorá ma vedie niekam . Cestu mestom spomaľujú len križovatky so semaformi . Už len dve . Už len jedna . Áno , ešte zabočíme doľava . Sme na mieste . Šikovne zaparkoval na vopred vyhradené a ohraničené miesto pred rodinný domom . Stojím pred bránou . Vysoký dvojmetrový plot skrýva tajomstvo pred zrakmi okoloidúcich . Spoza neho sa ku mne skláňajú len konáre starej lipy . Pozývajú moju myseľ vpred . Na chrbte pocítim dotyk môjho hostiteľa , ktorým ma pobáda vykročiť . Odomkne a vojde prvý . Nasledujem jeho kroky . Kým opäť uzamke bránu , moje oči hľadajú v desivo vyzerajúcich obrysoch veľkej záhrady niečo známe . Márne , rýchlo , zbytočne . Zamrazí ma . Vybrala som si . Stojí tu . Tu pred poschodovým domom s veľkou záhradou v tichej luxusnej lokalite . – bývala tu kedysi škôlka , - utrúsi sprievodca – tu vedľa je zasa kláštor . Zajtra si to pozrieš . Je to tu veľmi pekné . Uvidíš . – Len kývnem hlavou . Ešte som neprehovorila . Jedno z najzvláštnejších stretnutí aké som kedy zažila . Medzi iým mi trpezlivo porozpráva o mojej novej práci , ukáže mi moju izbu , predstaví spoluobyvateľom domu . Ukáže mi suterén so saunou a bazénom . Je to veľký dom . Suterén , spoločenské poschodie pozostávajúce z kuchyne , baru , obývačky , veľkej haly suplujúcu knižnicu masívne schodisko na poschodie , kancelária a dve obytné izby v každej sprcha , umývadlo a posteľ . Druhé poschodie tvoria len hala so sedacou súpravou a obytné izby taktiež vybavené sprchou umývadlom a posteľou . Pekný veľký dom . Cítim sa tu maličká . Zavriem za sebou dvere , odhrniem záves . Usadím sa na širokú parapetnú dosku . Zhlboka sa nadýchnem a zahľadím sa vdiaľ . Mesiac spočinul v splne a usmial sa na moju slzu .
17. sep 2012 o 17:35
Páči sa: 0x
Prečítané: 163x
Deň prvý
Sedím v autobuse na ceste za niečím novým . Nemám výčitky . Nemám obavy . Nemyslím na nič . Nespomínam . Neplánujem . Za oknom sa mení scenéria sveta . Nížiny striedajú hory . Lúky polia . Ľudia ľudí . Pominuteľnosť okamihu . Poludnie vystriedal súmrak , keď sa moja noha dotkla chodníka nástupišťa . Vietor na tvári zmyl strach a neistotu , odvial prestrašený pohľad .
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)