Archeologické nálezy o PZS
Systém Pracovnej zdravotnej služby (PZS) bol podľa odôvodnenia prezidenta u nás zavedený na základe Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a vyhlášky ministerstva zahraničných vecí č. 145/1988 Zb. podpísanej ministrom zahraničia p. Chňoupkom.
Prezident v odôvodnení k PZS tvrdí, že zrušenie pracovnej zdravotnej služby pre stupeň 1 a 2 - teda pre bezpečné zamestnania, je v rozpore s týmto dohovorom a vyhláškou.
Začítajme sa do historických dokumentov z roku 1985, teda spred 26 rokov. V čase, keď mnohí z nás ešte ťahali za sebou káčera, konalo sa už 71. zasadanie generálnej konferencie MOP.
Čarovné svedectvo doby nájdeme hneď v preambule Dohovoru. Dohovor vznikol zo záverov spomínaného zasadania a to veľmi operatívne. Za necelé tri roky po konferencii.
MOP po sedemdesiatich jedna zasadaniach práve zistila, na čo by mohla slúžiť.
Citujem prvú vetu preambuly:
MOP „zisťujúc, že ochrana pracovníkov proti ochoreniam a úrazom z povolania je jednou z úloh Medzinárodnej organizácie práce podľa jej ústavy."
Je chvályhodné, že si na 71 zasadaní prečítali vlastnú ústavu a prišli k tomuto zisteniu.
A akú mala MOP v r. 1985 predstavu o závodných zdravotných službách, predchodcoch PZS?
Citujem:
„Výraz „závodné zdravotné služby" znamená služby poverené najmä preventívnymi úlohami a poradenstvom pre zamestnávateľov a pracovníkov, pokiaľ ide o požiadavky na vytvorenie a udržanie bezpečného a zdravého pracovného prostredia, ktoré je na prospech telesnému a duševnému zdraviu vo vzťahu k práci a prispôsobenie práce schopnostiam pracovníkov s prihliadnutím k ich telesnému a duševnému zdraviu."
Zrodenie PZS nikoho nebolelo. Bola to znôška prázdnych fráz.
Opatrenia silnešie než PZS
V súčasnosti je v platnosti Zákonník práce, ktorý sa venuje pracovným podmienkam zamestnanca,
máme zákon o Bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ktorí špecifikuje rôzne druhy preventívnych a ochranných krokov smerom k zamestnancom, máme zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorý rieši od pitnej vodu cez hladinu hluku až po mieru radiácie, máme úrad verejného zdravotníctva, ktorý dohliada na verejné zdravie a teda i zdravie zamestnancov...
Realizuje sa množstvo opatrení, ktoré majú bezpečnostný a preventívny charakter. Tieto opatrenia sú zavedené plošne a pomerne úspešne sa ujali. Načo je nám PZS?
Je veľmi interesantné, že v roku 2006, teda po 20tich rokoch od konania konferencie, prišlo niekomu na um zriadiť PZS a plniť tak dohovor, ktorého predsavzatia sme už dávno násobne prekročili. PZS prenikla do zákona. Ani to by ešte nebola žiadna tragédia. Tragédiou je, ako vyzerá pôsobenie PZS v praxi.
Zodpovedného pracovníka PZS stretávajú zamestnanci, továrnici i družstevníci často iba vtedy, keď si prídu z PZS pýtať výpalné, výmenou za papier, ktorý hovorí o tom, že zákonná povinnosť PZS je splnená. PZS pracuje len pro forma a na miestach, kde to vôbec nie je potrebné.
Do prvej a druhej kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých nehrozí žiadne riziko poškodenia zdravia. Pracovníkov, ktorí do tejto kategórie spadajú je viac ako dva milióny. Sadzba za ponúkanú formalitu, akou je PZS, činí zhruba 35 eur na zamestnanca ročne. Len tieto dve kategórie zaplatia agentom a firmám prevádzkujúcim PZS ročne zhruba 77 miliónov eur. Obrovská suma. To už stojí za trochu lobingu.
Zrušili sme PZS
Je rozumné zrušiť PZS, lebo sa v praxi neosvedčila a mala viac negatívnych ako pozitívnych dopadov.
Napriek tomu sa prezident odvoláva okrem spomínaného dohovoru aj na smernicu Európskeho Hospodárskeho Spoločenstva z roku 1989 a jej preambulu, kde sa uvádza, že členské štáty už nikdy nesmú znižovať úroveň ochrany, ktorú dosiahli. To zrejme znamená, že ak by boli na Slovensku zavedené plne klimatizované a vyhrievané sklenené gule, ktoré by občanov chránili od vonkajších vplyvov, tento stupeň ochrany, nech už akokoľvek nerozumný, by sa nemohol zrušiť.
Aj takáto hlúposť v medzinárodnej zmluve je jedným z mnohých prípadov, ako sa pristupuje k štúdiu a ratifikácii zmlúv. Z praxe je teda zrejmé, že PZS nebola v žiadnom prípade pozdvihnutím úrovne ochrany. PZS bola záťažou pre zamestnávateľov, bola hromozvodom negatívnych reakcií, že skupiny a jednotlivci ryžujú bezpracne na zákonnej povinnosti PZS.
Pracovná zdravotná služba zostáva. Viaže sa na pracovníkov tretej a štvrtej kategórie, kde je možnosť ohrozenia zdravia zvýšená.
No pre kategóriu jedna a dva sa povinnosť PZS ruší. Stále však zostáva možnosť a teda dobrovoľnosť prijímať draho platené služby PZS.
Veríme, že boj o klienta prinúti poskytovateľov PZS, zamyslieť sa nad kvalitou ich práce a začnú poskytovať také služby, ktoré si s radosťou každý objedná.
Návrh zákona i táto užitočná zmena o zrušení PZS bude v platnosti od 1. januára 2012.
Zdravý rozum zvíťazil.
