Tak isto prebiehalo dnešné popoludnie. V duchu výsluchu.
- Jakubko, čo bolo dnes v škole?
- Nič.
- Žiadna známka?
- Nie.
- Čo ste robili?
- Nič.
- To je veľmi zvláštna škola, v ktorej sa nič nerobí !
- Hm.
- Ani žiadna písomka nebola?
- Nie. Iba Samo sa bil s Peťom. Dostali poznámku.
- Čo bolo na matike?
- Matika nebola.
- Prečo?
- Boli sme v telocvični.
- Prečo?
- Nejaký tam niečo mal...
- Kto tam mal čo?
- Ja neviem. Niečo vystupoval.
- Nejaké spievanie, alebo básničky, divadlo?
- Nó.
- O čom to bolo?
- Čo ja viem?! Nebavilo ma to.
- A ako sa volal ten niekto?
- Čo ja viem?! Nejaký Zdvíhač Hever, či čo.
V tom ma neviem prečo osvietilo, pochopila som a vypukla som v nekontrolovaný záchvat smiechu.
- Nebol to náhodou básnik Daniel Hevier?
- Nó. Tak sa volal.