Ak o novorodenca biologickí rodičia neprejavia záujem viac ako 2 mesiace, mal by súd na podnet Úradu práce začať konanie vo veci osvojiteľnosti maloletého. To znamená, že po tomto kroku je dieťa voľné na adopciu. Dostane sa do prehľadu voľných detí a môže byť skontaktované so svojimi budúcimi osvojiteľmi. Keď preskočí povestná iskra, náhradní rodičia pokračujú v návštevách a v ďalších právnych krokoch, aby boli svoji navždy. Čaká ich pojednávanie o predosvojiteľskej starostlivosti a ešte jedno o osvojení. To je postup so šťastným koncom.
Postup s nešťastným koncom začína naledovne:
Sociálna pracovníčka: - Máme tu pre vás rozkošného malého chlapčeka, ešte nemá ani pol roka. Úžasný, zdravý, bacuľatý... Má to len jeden drobný háčik. Ešte nemá osvojiteľnosť, ale na tom sa už pracuje. Najneskôr o mesiac bude všetko v poriadku. Tak idete do toho?
Dovolím si na Vám, milí náhradní rodičia apelovať, aby ste v tejto chvíli povedali svoje rozhodné "Nie." Prečo?
V dobrej viere, že "sa na tom pracuje", rozhodnete sa ísť dieťatko navštíviť. Padnete si do oka, zamilujete sa do seba, chcete ho vidieť každý deň, stretáte sa, navštevujete ho. Dieťatko vás už spoznáva, teší sa, keď vás vidí a vy ste ním očarení. V detskom domove vašu vzájomnú náklonnosť vítajú, preto vám dovolia, aby ste si dieťatko brali na víkendy domov na návštevný pobyt.
Je to nádherné. Zoznamovanie sa s malým človiečikom, prechádzky v trojici, predtým prázdna postieľka teraz naplnená šťastím.
A potom smutné nedele. Nechce ísť od vás, nachápe to, nedá sa mu to vysvetliť aj keď už všeličomu rozumie. Najčastejšie ich späť do domova privezú mamy. Otcovia nechcú byť videní, ako plačú.
Nedeľa za nedeľou a týždeň prekladaný telefonátmi. Na úrad, do detského domova, na úrad, do detského domova...
- Kedy sa to konečne pohne? Už bolo to pojednávanie o osvojiteľnosti? Chceme ho mať doma nastálo. Ešte nie? Pojednávanie ešte nie je vytýčené?
A máte chuť neslušne hrešiť, niečo rozbiť a možno aj niekoho, ale neviete, kam svoj hnev nasmerovať.
Pojednávanie je konečne vytýčené. Pri našich preťažených súdoch, ktorých prioritám bežný smrteľník nerozumie, sa môže ľahko stať, že dieťa už oslávilo pvé narodeniny.
Vážený súd zasadne a pojednávanie odročí. Lebo nejeden sudca si chce všetko dôkladne overiť a sedem mesiacov po narodení mimina má potrebu spýtať sa biologických rodičov, ktorých predtým nik nevidel, či to so svojim nezáujmom myslia naozaj vážne. Tak odročia súd, aby dali vyhľadať tých jediných pravých rodičov. Tí sa väčšinou zdržujú na neznámom mieste.
Pošlú im predvolánku a oni sa nedostavia. Druhé pojednávanie odročené. A ďalší mesiac v kely.
Na ďalšie pojednávanie príde jeden s rodičov, aby povedal, že on nevie, čo by ten druhý na to povedal. Tretie pojednávane odročené. A vy neviete, či máte alebo nemáte drobcovi dovoliť, aby vám hovoril mama a tato.
Pri veľkom šťastí sa nájdení biologickí rodičia vyjadria, že nemajú o dieťa záujem a osvojiteľnosť bude vyrieknutá. Že ste žili rok v neistote, že ste zaspávali s tým, že sa to všetko môže zle skončiť, že ste mali pocit, akoby vám srdce trhalo, na tom nikomu nebude záležať. A ak to dobre skončí, tak neskôr i vy sami zabudnete a budete sa už len tešiť.
Ale sú i prípady, kedy maminám srdce týmto bezohľadným konaním vytrhli. Dali im do náručia dieťa, ktoré osvojiteľné nebolo. To znamená, že jeho budúcnosť bola neistá a jeho možnosti návratu do biologickej rodiny nikto pred tým nepreskúmal. Bezohľadne v nich a v dieťati vytvorili falošnú nádej, že budú jedna rodina.
Zažili veselé víkendy, keď drobec cupital po ich obývačke a smutné nedele, keď sa ho vzdávali s tým, že opäť o týždeň...
A potom prišla rana. Niekto sa našiel. Niekto z bioogickej rodiny...matka, otec, babka, teta... Niekto, kto mal na dieťa stále väčšie právo ako ony.
Vtedy im to všetko prišlo. Vtedy pochopili, že celý čas sa s nimi niekto hlúpo zahrával, že ich napálili, že dali do hry ich city, že ich spojili s dieťaťom, ktoré nikdy nebolo skutočne ich.
Nepýtajte sa ma, prečo to tie úradníčky robia. Ak ponúkajú na osvojenie dieťa, MUSÍ mať osvojiteľnosť. Nechápem ani, ako sa im darí zákon obchádzať, keďže tie deti nefigurujú ani v prehľadoch.
Zlý úmysel im nepodsúvam. Možno chcú rýchlo riešiť. Možno veria tomu, čo hovoria.
Bohužiaľ už potom nepočujú tie mamy plakať.
Ak si teda chcete dieťa osvojiť, pýtajte sa, prosím na to, či má dieťa osvojiteľnosť. Ak nemá, radšej čakajte. Medové motúzy ignorujte. Zákon nepustí. A keď pustí, môže to mať smutné následky.
Držím Vám palce.
