Mnohým z Vás je zrejmé, že podobné žobravé akcie nepatria do vyzretej spoločnosti. Kampaň Môžeme dať viac než peniaze podporilo viac ako 600 občanov. Tí, ktorí pridali svoje meno pod našu výzvu vedia, že klamstvo a jagavé pozlátka treba strhnúť. Verím, že ľudí, čo by tieto súvislosti pochopili je oveľa viac.
Zo zatuchnutých komunistických čias prechovávame obraz šťastných štátnych detí, ktoré radostne vítajú budúcnosť. Je to obraz, ktorý sme si nechali vsugerovať rovnako ako veselé žeriavničky, bodrých kombajnistov a hrdých pionierov na stráži.
Všetkých týchto výjavov sme sa rýchlo striasli, lebo sme vedeli, že parazitujú na našom vedomí a vytvárajú virtuálnu realitu. Realitu, ktorá klame, lebo v skutočnosti nik nie je jej súčasťou. Realitu, ktorá bola a rovnako aj dnes je iba mediálna.
Propaganda.
Propaganda zobrazí iba to, čo treba, vidí svojim objektívom šťastie, radosť, lebo pre tieto účely viac vidieť nepotrebuje. Inak by sfúkla pozlátko a ukázala bolesť a problémy, ktoré treba akútne riešiť.
Obrazu prešťastných detí v detských domovoch sme sa však vďaka propagande, ktorá napreduje v nezmenenej podobe, nezbavili.
Komu teda vyhovuje viesť mašinériu deväťdesiatich detských domovov s tisíckami zamestnancov a a piatimi tisícami obetí?
Deti z detských domovov sú sociálne znevýhodnenou skupinou podľa všetkých meradiel a definícií. No sú natoľko roztomilou sociálne znevýhodnenou skupinou, že sa dá na nej parazitovať.
Keď sa na vás usmeje prepitým úsmevom bezdomovec, veľa na tom netrhnete. Keď sa mentálne postihnutý pokúša trafiť lyžicou do úst, tiež nie. Keď nevidiaci tápajú rukou vo svojej tme, nie je to veľmi pôsobivé a predajné.
Ale úsmev dieťaťa, ktorého históriu netušíte...
Istý výskum, ktorý bol realizovaný v prostriedkoch hromadnej dopravy testoval, či sú ľudia schopní odolávať úsmevu dieťaťa. Výsledok bol - nie, nie sú. Všetci neznámi dospelí nezávisle na pohlaví na úsmev dieťaťa odpovedali úsmevom do niekoľkých sekúnd.
Príroda vyzbrojila deti azenálom, ktorý roztopí aj toho najväčšieho tvrďasa.
No niekto z úsmevom dieťaťa pracuje vo vedeckých intenciách a niekto v manipulatívnych.
Úsmev dieťaťa, ktoré nikdy nepoznalo blízkosť, lásku, náklonnosť a pochopenie, úsmev tohto dieťaťa by rozhodne nemal byť predajným artiklom, pretože hovorí - potrebujem ťa.
Deti sú bezbranné. Všetko, čo majú je ich úsmev a ich plač. O ich potreby sa majú starať rodičia. Rodičia domováckych detí to nezvládli. No zvláda starostlivosť o nich štát?
Ak matka s dieťaťom v náručí na ulici žobrá o almužnu, dieťa jej s najväčšou pravdepodobnosťou veľmi rýchlo zoberú. A pritom sa trebars mohla snažiť, tak ako vedela o to, aby naplnila jeho základné potreby.
Ak však žobrá televízia, moderátori, organizácia, ak vystavujú a ukazujú tieto deti pod zámienkou nadobudnutia zisku, je to podľa nich v poriadku. Nenechajme sa zmanipulovať. Je to iná, zvrhlejšia forma. Pretože nejde o nutnosť, ako v prípade rodiča v sociálnej núdzi, ale ide o hromadenie statkov, ktoré majú so skutočnými potrebami dieťaťa pramálo spoločného. A dieťa je v tomto prípade len prostriedkom.
Tí, ktorí ste sa pod výzvu podpísali viete, že:
- žobranie ubližuje deťom. Servírujeme im pokrivený pohľad na svet, v tom pokrivenom obraze sú krivé aj ony. V tomto obraze majú hodnotu preto, že sú sociálne znevýhodnenou skupinou, za čo im všetci a veľmi radi zaplatia odškodné. No téza platí iba pokiaľ sú deťmi. Ešte nevedia, že ich smutný príbeh sa stane pre tých, ktorí ich obdarovávali bezcenným vo chvíli, keď prestanú byť roztmilými deťmi.
- tí ktorí ste podpísali viete, že zvyšovanie predaja, lacná reklama a pochybné PR cez smutné osudy detí je čistý hyenizmus, ktorý parazituje na bolesti.
- tí, ktorí ste podpísali viete, že takto prezentované osudy detí z detských domovov majú za následok to, že detské domovy ešte stále existujú, že nikto nemá chuť ani dôvod ich poslať do histórie napriek tomu, že nejestvujú vo väčšine krajín vyspelého sveta.
Žobravé kampane nenesú v sebe ani zrnko osvetovej práce s verejnosťou. Ľudia sa z nich nedozvedia to, že tieto deti často trpia silnou psychickou depriváciou, nedozvedia sa o tom, že čakateľov na náhradnú staroslivosť je dosť, ale systém zlyháva. Nedozvedia sa nič o tom, že pri troche snahy mohli byť všetky tieto deti, ktoré milosrdne obdarúvajú, už dávno v rodinách.
Zrejme mnohým vyhovuje, že je koho pred Vianocami obdarovať, že je koho pretŕčať pred kamerami, že je cez koho si vylepšovať imidž a predaj.
Stratiť takúto roztomilú sociálne znevýhodnenú skupinu by asi znamenalo osobný a profesný kolaps pre mnohých.
Viem, že tomu rozumiete. Vaša podpora našej výzve je veľkým povzbudením k tomu, aby sa o týchto problémoch ďalej a bez servítky rozprávalo. Má to význam.
Veľká vďaka Vám za to, že ste boli spolutvorcami osvety, vďaka Vám za Vašu priazeň a podporu, vďaka za to, že ste pritiahli pozornosť médií a vďaka osvieteným redaktorom, ktorí tieto myšlienky šírili.
Budúce Vianoce sme tu s výzvou znovu a veríme, že opäť pribudne niekoľko desiatok a možno stoviek ľudí, ktorí sa vymania zo stereotypov a budú premýšľať o deťoch z detských domovoch inak.
Ešte raz ďakujem!
