V septembri a októbri minulého roku odvysielala Markíza dva diely Modrého z neba, v ktorých hlavnými hrdinami boli malí chlapci. Obe relácie boli hrubým zásahom do ich súkromia a do ich práv.
Občas sa zamýšľame nad tým, či je skutočne nutné, aby na televíznych obrazovkách bežala v nekonečnej slučke čierna kronika. V rôznych vyhotoveniach, v nápaditých prevlekoch, vždy s dávkou násilia, s príchuťou tragédie a puncom bolesti.
Možno si sebakriticky povieme - veď si môžem vybrať, môžem to vypnúť...nech si vysielajú, čo chcú!
Keď je niekto pre pobavenie davu ukameňovaný, očakávame, že nastúpia tí, čo strážia hranice etiky a zákona, že to vyriešia a uvediú na pravú mieru.
Je to však vo veľkej miere na nás. Môžeme sa rozhodnúť, či sa ozveme alebo budeme ignorovať.
No ignorancia sa stáva veľkým problémom vtedy, keď sú na tieto účely používané deti. Deti, ktoré vedia o svojich právach málo, tieto práva nevedia komunikovať, nemajú silu si ich obhájiť a sú vystavované stresovým situáciám, ktorých následky nevedia vopred zhodnotiť.
Tak ako dvaja chlapci z Modrého z neba - Tomáško a Dárius.
Vždy sa dá urobiť aspoň niečo, bohužiaľ väčšinou neskoro, no dáva nám to malú nádej, že nielen médiá môžu ovplyvňovať nás, ale i my môžeme ovplyvňovať médiá.
Podnet riešila Rada pre vysielanie a retransmisiu a nadelila spoločnosti Markíza pokutu vo výške 20.000 eur za porušenie ustanovenia zákona o zobrazovaní fyzického alebo psychického utrpenia maloletých v súvislosti s odvysielaním programu Modré z neba zo dňa 7. októbra 2009.
Nie je to šťastný koniec. Šťastným by bol vtedy, keby sa tento príbeh nikdy neodohral. Verím však, že to bude aspoň nachvíľu mementom pre tvorcov programov, ktorí sa zahrávajú s krehkými osudmi ľudí.
Citové vydieranie je najjednoduchším nástrojom zvyšovania sledovanosti , preto mnohé záleží na našej vnímavosti k právam iných a hlavne tých najbezbrannejších.
Takže buďme ostražití, ak si budeme nabudúce utierať slzy do vreckovky a zvážme, či nebolo pre pár zbytočne vyronených sĺz niekomu ublížené.
