Písmo:
A-
|
A+
Pletiem deň hladko-obratko,
pletiem si tváre, počiny
čo bolo dávno, čo je zakrátko,
čo vzali roky, dali hodiny.
Keď pletiem hladko, prvá vstanem,
pozriem sa oknom na svitanie,
po špičkách chodím ako duch,
do izieb púšťam čistý vzduch
a s časom robím pokusy.
Viem, skutočne nič nemusím.
Keď obratko si svoj čas skladám,
keď márne mu zmysel hľadám,
keď iba seba počúvam,
smútok a hnev si obúvam,
nechcem byť hviezdou salónov.
Aj tak je všetko na hovno.
A ďalšie ráno prvá vstanem,
pozriem sa oknom na svitanie
a spletiem hladko-obratko
šál z nových lepších začiatkov.
