Asi mi zmokol, či spadol do vody,
už ho len plieseň časom ozdobí.
pár stránok, zápisník len malý,
kde sa verše na myšlienky hrali.
Držím ho v rukách príliš neskoro,
to čo tam bolo, dnes už nebolo.
Dnes už som tak veľmi, veľmi iná...
Spadol mi do vody a moja je to vina.
Nemôžem čítať vety, riadky, písmená
a neviem - mám, či nemám tým byť zronená.
Nenachádzam tam žiadne svoje slová,
je mi ich ľúto a listujem v ňom znova.
Rozmočili sa, rozpustili, už ich niet,
už žijem bez nich úplne iný svet.
Z tých všetkých viet, slov, veršov, tém,
zostala iba jedna:
